⇨ Conmoriendum et ad convivendum! ⇦

261 17 0
                                    

,,Č-čo to robíš?!" zakoktala som sa a on sa zasmial.

,,Chcem ti dokázať,že jediná baba, ktorá ma zaujíma, si ty." uškrnul sa a ani som nestihla nič povedať a prisal sa mi na pery.

Najsôr som z toho bola vykoľajená, ale potom som začala spolupracovať. Keď nám dochádzal kyslík, odtiahli sme sa a mne sa vlasy zafarbili na rúžovo.

 Keď nám dochádzal kyslík, odtiahli sme sa a mne sa vlasy zafarbili na rúžovo

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Chytila som si ich a prekvapene na ne pozerala. Potom som sa začala červenať. Rýchlo som sa postavila a podala mu ruku. Ed zapísal skóre.

9.zápas-Lucy

Som zvedavá ako to bude zajtra. Nemyslím, že mám proti Lukovi nijaku šancu.

Odpochodovala som do kuchyne. Napustila som si vodu a napila sa. Zrazu ma niekto chytil za pás a ja som sa tak prudko otočila,že som sa potkla o vlastné nohy. V poslednej chvíli ma oblapili silné ruky. Pozrela som sa na môjho záchrancu. Nado mnou sa vyškieral Matt. Rýchlo som sa vyšvihla na nohy.

,,Dnes si bola výborná. Uvidíme ako ti to pôjde zajtra!" uškrnul sa a ruky mal stále na mojom pase.

,,Ehm...ďakujem?!" povedala som trochu v rozpakoch.

Pozrela som sa na jeho ruky na mojom pase a zachvela sa. Zaškeril sa a pritiahol sa ešte bližšie.

,,Čo si myslíš,že robíš?" skríkol Drew, ktorý stál pri dverách a na tvári mal pohľad vraha.

Rýchlo som sa odtiahla od Matta a šla čo najďalej. Postavila som sa za Drewa a chytila ho za ruku.

,,Ale no ták. Veď sa chcem len pobaviť." žmurkol na mňa a mňa striaslo.

Pritisla som sa k Drewovi ešte viac. On ma chytil okolo pása a majetnícky ma pritiahol k sebe.

,,Priblížiš sa k nej a si mŕtvy!" povedal Drew cez zaťaté zuby a vraždil Matta pohľadom.

Ten sa iba zasmial a obišiel nás. Fajn! Musím uznať,teraz sa Matta trochu bojím. Ale nie som posero takže to nechám tak. Drew ma len majetnícky objal. Zaborila som hlavu do jeho trička a nasávala jeho vôňu. Pevno som ho stisla. Potom som sa trochu odtiahla aby som mu videla do tváre.

,,Myslíš, že sa o niečo pokúsi?" spýtala som sa a zahľadela sa na Drewa.

,,Ah! Ak áno tak sľubujem, že sa nedožije rána!" vtisol mi bozk na pery a mnou prešla vlna elektriny.

Usmiala som sa a prešla spolu s ním do obývačky. Rozvalili sme sa na gauč. V telke bežal nijaký romantický film. Síce je len jedenásť hodín, ale som strašne unavená. Chvíľu sme sa kukali iba mi dvaja, ale potom prišli aj chalani a celá atmoška bola v keli. Hneď si to prepli na nijaký fantasy film. Nehovorím,že to bol zlý film, ale už tu nebola tá správna atmosféra. Drew ma stále držal v náručí, a tak som sa o neho oprela. Viečka mi oťažievali a ja som sa ponorila do ríše snov.

Tentotaz som bola u nás vo vile. Zdola som počula nijaké zvuky. Zišla som dole a uvidela tam Drewa s tou blondínou. Zrejme si to užívali. Pozreli sa na mňa a pohľadom sa mi vysmiali do ksichtu. Rozplakala som sa a vybehla hore. Ale ocitla som sa vonku pri jazere. Presne pri tom kde ma napadol Sebastian. Poobzerala som sa okolo seba. Nechápem ako som sa sem mohla dostať. Veď len predchvíľou som stála na schodoch v našej vile. Teraz som stála na okraji jazera. Niekto ma poklepal po ramene. Otočila som sa a tam stál vysmiaty Sebastian. Oči už nemal čierne. Natiahol ku mne ruku. ,,Pridaj sa k nám! Conmoriendum et ad convivendum !" Nerozumela som čo tým chce povedať. Telo sa mi pohybovalo samo. Podala som mu ruku a jemu sa zmenili oči na úplne čierne. Zadívala som sa do nich. Akoby ma vťahovali do seba. Telo mi oťažievalo, ale stále som stála na mieste. Nevedela som sa nadýchnúť. Stále som sa mu dívala do očí a nevedela som uhnúť. Chcela som si vytrhnúť ruku z jeho zovretia, ale ruku som mala ako z olova. Všetko okolo mňa sa zmenilo na čierné machule. Chcela som vykríknúť, ale nevedela som sa nadýchnúť. Toto je môj koniec.

Prudko som sa posadila,až som spadla z gauča. Poobzerala som sa okolo seba. Nikde nikoho. Dokonca ani Drew tu nebol. Prebehla som do kúpelne,tiež nikto. Skúsila som kuchyňu, ale ani tam nikto nebol. Pobehala som snáď celý dom. Bazén, posilku, telocvičňu, Edovu kanceláriu, Lukovu izbu, moju izbu, Harryho izbu, ale nikde nikto. Šla som do Mattovej izby. Ak nie sú tam tak neviem. Bála som sa, že tam bude iba Matt. Začali sa mi neuveriteľne triasť kolená. Trasľavou rukou som sa chytila kľučky. Zhlboka som sa nadýchla a po chvíli opäť vydýchla Nakukla som dnu a to čo som tam videla ma úplne vykoľajilo. Tak toto som vážne nečakala.

Kalysso II. ✔Where stories live. Discover now