Kalysso II. ✔

⇨ Karaoke ⇦

,,Áno?" povedala som znudene a stále sa dívala do stropu.

Dnu niekto vošiel, ale ja som sa ani nepozrela kto to je. Zrazu sa prehla posteľ. Nadvihla som obočie a pozrela sa na dotyčnú osobu. Sedela tam Bella. Chytila ma za ruku a usmiala sa.

,,Čo si želáš?" spýtala som sa.

,,No vieš...zachvíľku prídu bratia pána Brandona, spolu s ich manželkami. Máš sa prichystať a prísť dole." usmiala sa a stisla mi ruku.

,,Manželkami?" nadvihla som sa a sadla si.

,,Áno. Teda vlastne, iba Dean a Austin. Leonard ešte nemá manželku. Ževraj čaká na tú pravú."

,,Dean má manželku?!" skoro mi zabehlo.

,,Áno. Sú spolu krátko. Dean si našiel manželku podľa toho aká silná čarodejnica je. A taktiež aj Austin. Ide im len a len o moc." smutne sa usmiala a ja som na ňu len nechápavo pozrela.

,,A to tým ich ženám vôbec nevadí, že ich majú len pre moc?" výrazne som gestikulovala rukami.

,,Samozrejme, že Austinova manželka sa bránila, ale nič s tým nemohla urobiť."

,,A čo Deanova manželka?" zaujímalo ma to, pretože hovorila len o Austinovej manželke.

,,Nooo jej to bolo jedno. No ako to povedať, ona je tak trochu... hlúpejšia." zasmiala sa.

Hlúpejšia? Heh! Mohla rovno povedať, že je BLBÁ. Ale fajn chápem ju.

,,Fajn! Len sa prezlečiem a prídem." usmiala som sa a ona odišla.

Ah! Čo si obliecť? Vlastne, to je jedno. Postavila som sa a prišla ku skrini. Vybrala som si čierne šaty bez rukávov a s mašlou na bruchu, ktoré siahajú asi do polky stehien.

Vlasy som mala stále fialové, a tak som si ich zaplietla do postupného vrkoča. Na spodok som si uviazala čiernu mašľu namiesto gumičky. Pozerala som sa do zrkadla. Ah! Ako som to ja len dopadla. Už dva týždne plánujem útek. Ale ešte stále mi neprišla tá správna chvíľa. Brandon mi stále stojí za zadkom. Stále má nejaké uštipačné poznámky, niekedy dokonca aj perverzné. Povzdychla som si a zišla dole do jedálne. Keď som prechádzala cez obývačku, Brandom si ma žiadostivo prezeral. Rýchlo som odvrátila zrak a pokračovala do jedálne. Práve keď som sa posadila na barovú stoličku, zazvonil zvonček. Neviem kto šiel otvoriť, ale ochvíľu som počula hlasný smiech. Pretočila som očami a šla si do chladničky pre jogurt. Z obývačky šla hlasná vrava. Svoj jogurt som jedla veľmi veľmi pomaly. Zrazu do jedálne vošli dve dievčatá. Jedna mala hnedé vlasy a modré oči. Oblečené mala tmavofialové šaty.

Druhá mala tiež hnedé vlasy a hnedé oči. Oblečené mala modré šaty na ramienka.

Tá v tých modrých šatách sa stále smiala a tá v tých fialových sa tvárila ľahostajne.

,,Ahoooj! Ja som Katie." podala mi ruku tá v tych modrých šatách.

Vložila som si lyžičku do úst a postavila sa od stola. Totálne som ju odignorovala a zdá sa, že jej to nevadí.

,,Zdá sa, že nie si jediná, ktorá tu nie je dobrovoľne. Ja som Victoria" povedala tá druhá.

Bola mi oveľa viac sympatickejšia ako tá druhá.

,,Ja som Lucy. Teší ma. Môžem ťa volať Tori?" spýtala som sa a ona sa usmiala.

,,Jasné." potešila sa a sadla si spolu s tou druhou na stoličky.

O 2 hodiny neskôr

Raz. Dva. Tri. ...

,,Už drž klapačku sakra! Mňa nezaujíma aký odtieň laku používaš. Ešte jedno slovo o laku a na mieste ťa zakopem." skríkla som a prudko sa postavila zo stoličky až sa skoro prevrátila.

Vybehla som z jedálne a naštvane pochodovala cez obývačku, kde sa na mňa dívali všetci štyria bratia.

,,Zlatko, nechceš sa predstaviť?" povedal Brandon a uškrnul sa.

,,Nie! Aj tak ma už poznáte." odvrkla som a šla som hore schodami.

Tresla som dverami na mojej izbe. Začala som pochodovať po izbe a mrmlať si. Tá krava mi dve hodiny hovorila o tom aký odtieň laku používa. Myslela som, že jej tam vykrútim krk. Zrazu niekto zaklopal na moje dvere.

,,Lucy? Si vpohode?" spýtala sa Tori a sadla si na posteľ.

,,Nie! Fuuu...toto sú asi najhoršie narodeniny na svete." vzdychnem si a zrazu sa Tori rozžiaria oči.

,,Ty máš narodeniny? Prečo si to nepovedala hneď?" zvískla a ja som sa na ňu pozrela ako na blázna.

,,Tu máš!" strčila mi do ruky moju kefu na vlasy a ona mala v ruke moje pero s postavičkou na konci pera.

,,Ehm Tori? Nechcem ti kaziť radosť, ale čo chceš robiť?" spýtala som sa držiac nechápavo moju kefu.

,,Karaokeee" zakričala a pustilo jedno z cédečiek, ktoré našla.

Prepínala pesničky až nakoniec zastala na pesničke R.I.O-Party shaker. Začala spievať a vrtieť bokmi. Ja som bola chvíľu mimo, ale nakoniec som sa zasmiala a pridala sa k nej.

,,From Rio to Jamaica...We are the party shaker...So welcome everybody...Let's party tonight..." spievali sme na plne hrdlo, ja do kefy na vlasy a Tori do pera a tí čo sedeli dole mali koncert zadarmo.

,,Mám šialený nápad...poď. Dúfam ,že máš rada akrobaciu." zasmiala sa a ťahala ma na balkón.

Viem čo si hovoríte. Áno pokúsila som sa utiecť aj cez balkón, teda chcela som to skúsiť, ale je to brutálne vysoko a tak som sa na to vykašľala.

Vyšli sme von a Tori liezla na zábradlie.

,,Tori! Nepokúšaj osud!" snažila som ju presvedčiť, ale ona ma odbila.

A dokonca si ešte k tomu aj začala spievať.

,,We flying high, so high... To the sky...Make it over the rainbow...Right tonight...We will blow this club away..." začala kráčať po zábradlí a ja som sa len smiala.

To je blázon! Pomyslela som si, keď zrazu sa rozrazili dvere. Trhlo ma a aj Tori. Takže stratila rovnováhu a prevrátila sa cez zábradlie. Skríkla som.