Kalysso II. ✔

⇨ Asi zafungovala chémia ⇦

Začala som sa neskutočne červenať. Drew sa mi zahľadel do očí. Doslova ma prepaľoval pohľadom. Rýchlo som sa postavila.

,,Ja už pôjdem spať dobrú!" vybehla so hore schodami a hodila sa na posteľ.

Čo sa to so mnou deje? Žeby som sa zamilovala? Nieeeee! To je kravina!

Na druhý deň ráno som sa zobudila skoro. Drew ešte spal. Zišla som dole a zistila,že v chladničke neni nič. Tie prasce včera všetko požrali. A špinavé taniere nechali na stole. Ah! Obliekla som si nové legíny čierne tielko a čiernu mikinu. Zobrala som si peňaženku a slnečné okuliare a vyšla von. Na hlavu som si dala kapucňu a na oči slnečné. Keď som sa vracala z obchodu začula som nijaké rachotanie. Išlo z nijakej tmavej uličky kde nikto nechodí. Nazrela som spoza rohu a to čo som tam videla ma fakt šokovalo. Bol tam temný anjel a nejaká baba. Chvíľu som ich pozorovala. A potom som si všimla niečo čo ma šokovalo ešte viac. Tá baba ovláda vodu. Snažila sa ubrániť, ale temný anjel ju pritlačil k stene. Neváhala som ani chvíľu. Pustila som tašky a vybrala si môj nôž. Rozbehla som sa k nim a zozadu zabodla nôž do anjela. Ten sa rozplynul na prach. Dievča sa na mňa vyjavene pozeralo. Mala dotrhané šaty a bola celá špinavá. Priblížila som sa k nej,ale ona cúvla.

,,Neboj! Ja ti neublížim. Ja ťa chápem. Pozri." rozvírila som vodu a potom hneď aj prestala.

,,Ako sa voláš?" spýtala som sa a ona sa na mňa neisto pozrela.

,,Isabel"

,,Ja som Lucy teší ma!" podala som jej ruku.

,,Ďakujem za pomoc!" povedala a postavila sa zo zeme.

,,Počuj máš kam ísť?" spýtala som sa lrbo nevedela kade ma ísť.

,,N-no vlastne nie!" sklopila zrak.

,,Poď!" chytila som ju za ruku a do druhej ruky som si vzala nákup.

Prišla som k vile a ona ma z ničoho nič zastavila.

,,Ja nemôžem. Nechcem otravovať."

,,Nie! Počuj ja ťa chápem. Ja som ako ty. Som výnimočná. A ak nepôjdeš so mnou stane sa to čo dnes. Temný ti nedajú pokoj." povedala som a ťahala ju k dverám.

Pred dverami som zastala a otočila sa ku nej.

,,Skôr než vojdeš ti musím niečo povedať. Bývam tu s piatimi chlapmi. Jeden z nich je môj brat. A pomáhajú nám s výcvikom. Tiež sú ako my. Ale občas sa chovajú ako malé deti,takže už vopred sa za nich ospravedlňujem." dokončila som svoj monológ a Isabel sa iba usmiala a prikývla.

Vošli sme dnu a ja som zložila tašky v kuchyni. Chalani boli pri bazéne. S Isabel som šla do mojej izby.

,,Takže bež si dať sprchu a ja ti požičiam nijaké svoje veci okey?" prikývla a šla do sprchy.

Keď vyšla podala som jej veci a ona sa prezliekla.

,,Pekné vlasy." povedala keď som si dala dole kapucňu.

Najskôr boli dúhové,ale zmenili sa na oranžovo-žlté.

,,Wau! Ako...?"

,,To je nadlho!" usmiala som sa šla s ňou ku bazénu.

,,Bombaaaaa!" zakričal Drew a ja už som sa videla celá mokrá,ale Isabel vodu zastavila.

,,Ehm...chlapci toto je Isabel." všetci sa na mňa nechápavo pozreli.

,,Nemá kam ísť!" usmiala som sa.

,,Ale Lucy..." začal Luk,ale ja som ho prerušila.

,,Luk! Napadol ju temný. Isabel bola by si taká dobrá!?" pozrela som sa na ňu a ona hneď pochopila.

Rozvírila vodu a urobila z nej veľkého "hada" potom vodu pustila a všetkých chalanov potopila.

,,Ups!" zasmiala sa keď sa chalani vynorili.

,,Tak?!" opýtala som sa Eda.

,,Fajn! Bude spať s Lukom v hosťovskej." pozrel na Luka a on prikývol.

,,Takže Isabel toto je Ed..." ukázala som na Eda a ona kývla na znak pozdravu.

,, ...toto je Drew, toto Matt, Harry a nakoniec môj braček Luk." uškrnula som sa a Isabel sa naňho usmiala.

Chvíľu sa na seba pozerali. Uuuuu asi zafungovala chémia.

,,Taaakže...idem spraviť raňajky a dohodneme sa čo a ako." povedala som a namierila si to do kuchyne.

,,Pomôžem ti!" ozval sa Drew a už aj išiel za mnou.

Vytiahla som maslo a začala natierať sendviče.

,,Myslím,že Lukovi len vyhovuje,že bude Isabel s ním na izbe." povedal Drew a začal natierať tiež.

,,Aj ty si si to všimol?" uškrnula som sa.

,,A kto nie?! Veď skoro podpálili miestnosť,tak to medzi nimi iskrilo. A to je už čo povedať,keď je v tej miestnosti bazén." zasmial sa a ja s ním.

Donatierali sme a dali na sendviče šunku a syr.

,,Raňajkyyyyy!" zakričala som na celý dom a už aj sa všetci valili.

,,To bola rýchlosť!" zasmiala som sa a položila pred nich tanier.

,,Dnes budeš mať tréning s Drewom. A Luk bude trénovať s Harrym. Isabel budem mať na starosti ja. Pripravte sa! Za pol hodinu v telocvični." dopovedal a ja už som aj trielila hore schodami.

Obliekla som sa a vlasy si dala do gumičky. Zbhla som dolu do telocvične. Nikto tu zatiaľ nie je. Fuuu. Chcem sa totižto rozcvičiť skôr ako oni. Viete ja sa rozcvičujem trochu inak. A nechcem aby si mysleli,že sa chvastám. A navyše nenávidím keď sa na mňa pritom niekto díva. To som zdedila po mame. Začala som klasikou. Od hlavy až po päty. Potom som prešla na gymnastiku. Tak budem pri boji viac ohybná a pružná. To ma naučila mama. Ako mi chýba. Nie! Teraz nie! Mostík,šnúra, roznoška, saltá, mlynské kolá... kým som sa to všetko naučila prešli štyri roky. Samozrejme,že mi to nešlo hneď. Dovtedy som spadla toľkokrát. Raz som si pri tom zlomila ruku. Bolo to vážne náročné. Z môjho cvičenia ma vyrušilo tresnutie dverí. Stáli tam všetci okrem Matta. Strhla som sa a rýchlo sa postavila zo šnúry.

,,Ehm...takže...budem cvičiť sebaobranu?" povedala som nervózne a dúfala,že nič nevideli.

,,Nie! Teraz budeš cvičiť útok a budeš môcť pri tom použivať všetky schopnosti, ktoré máš." povedal Ed a už aj niekam šiel s Isabel.

Postavila som sa oproti Drewovi. Chvíľu sme bojovali a ja som použivala väčšinou živly,teda okrem ohňa.

,,Prečo nepoužiješ aj oheň? Ale no ták." zrazu urobil prudký pohyb rukami a na mňa sa rútila ohnivá guľa.

Fajn! Takže Drew ovláda oheň. Rýchlo som postavila vodný štít a odrazila guľu. Drew sa zamračil a odišiel k Edovi. Niečo mu pošepkal a on sa iba zasmial. Tiež mu niečo pošepkal a Drew sa zatváril neisto. Potom sa vrátil a postavil sa do bojovej pozície. Tiež som sa postavila a z ničoho nič na mňa začal páliť ohnivé gule. Skoro som to nezvládla. Potom prestal.

,,Si šikovná! To máš po mame čo?!" uškrnul sa a ja som sa zamračila.

,,Ale no ták! Luk mal pravdu! Skoro všetko si zdedila po mame. Aj zmysel pre humor. Asi preto sa furt mračíš!" posledné slová zašepkal a ja som sa fakt nasrala.

,,Drž hubu! Nič o mne nevieš a neťahaj tu mojich rodičov." skríkla som a vo mne to vrelo.

,,Nebuď citlivka! Ak chceš môžeš im ísť zavolať a vyplakať sa!" čo to s ním dopekla je?

,,Drž hubu!" povedala som cez zaťaté zuby,keď vtom sa to opäť stalo.