Kalysso II. ✔

⇨ Bombaaa ⇦

Keď som sa vynorila,nad bazénom stáli všetci piati. Vypadali komicky,ale mne sa smiať nechcelo. Akokeby som stratila všetky city čo vo mne boli. Cítila som akurát chlad.

,,Preskočilo ti? Ty si sa naozaj zbláznila! Ako si to mohla urobiť?! Odvtedy čo zomreli rodičia si úplne hrabnutá. Totálne ti prepína!" začal vykrikovať Luk a jeho posledné slová mi pripomenuli čo sa stalo.

Neplakala som a ani som necítila smútok. Dokonca ani hnev. Bola som úplne pokojná. Moje vlasy mali stále sivastú farbu a pri hlave boli trochu čierne.

Obišla som ich a z lehátka som si vzala uterák a odkráčala preč. Všetci za mnou niečo kričali,ale ja som ich nepočúvala. Šla som sa prezliecť a vyfénovala som si vlasy. Moje vlasy sa zafarbili na čisto čierne. Nemala som čo robiť tak som sa rozhodla,že si pôjdem niečo nakresliť. Pri ceste ku stolu som opäť pocítila tú bolesť čo aj predtým. Akokeby mi niečo trhalo kožu. Bolesť sa stupňovala a nechcela prestať. Keď po piatich minútach prestala,vydýchla som si. Nahmatala dom si miesto medzi lopatkami. Hrčky sa zväčšili. Čo to dopekla má znamenať? Prebehla som cez chodbu do Lukovej izby. Hľadala som niečo v tej knihe čo dostal Luk. Nič sa tu tom nepísalo. Šla som teda do Edovej kancelárie,tam mal totižto knižnicu. Asi dve hodiny som sa prehrabovala v knihách. Našla som niečo o bolestiach v chrbte a hrčkách na miete medzi lopatkami. Otočila som na druhú stranu,ale tá bola vytrhnutá. Zvláštne. Zavrela som knihu a zobrala si ju do izby. Dala som si ju pod vankúš a pobrala sa dole.

Tí magori tam sedeli na gauči a hľadeli do blba. Harry už bol umytý, Drew už nemal rúžové vlasy, Ed bol už odlíčený a Luk aj Matt sedeli ako bez duše. Ah! Nie! Nebolo mi ich ľúto, ale musela som niečo urobiť. Chytila som Luka za ruku a ťahala do kúpeľne.

,,Nechaj m..." skočila som mu do reči.

,,Sklapni!" zahriakla som ho a posadila ho na okraj vane.

Zo skrinky nad umývadlom som vybrala gél na vlasy. Nagélovala a vyčesala som mu vlasy dohora. Upravila som to lakom na vlasy a tadááá! Moje dielo je hotové. Postavila som ho pred zrkadlo a odpochodovala preč. Vybehla som do mojej izby a z nočného stolíka som vybrala niečo na odstránenie tej fixy. A z druhého šuflíka som vybrala niečo na odstránenie lepidla a odlakovač. Potom som šla do mojej kúpelne a zobrala tampóny. Zbehla som dole a Mattovi odlepila ruky od tváre. Edovi som dala dole tú korunku a podala mu odlakovač s tampónom. A nakoniec som Drewovi dala dole ten nápis z toho čela. Po chvíli prišiel do obývačky aj Luk.

,,Lucy?! Prep..." začal Luk,ale ja som to nechcela počuť.

,,Nie! Nechcem to počuť! Povedal si čo si povedal. Jedným posratým "prepáč" minulosť nevrátiš!" povedala som až moc pokojne a pobrala sa preč.

Zobrala som si peňaženku a vyšla von. Na hlavu som si dala kapucňu a šla do najbližšieho nákupného centra. Bolo kúsok od vily. Viem to lebo ho vidno z mojej izby. Vošla som dnu a začala kupovať nové veci pre chalanov. Tie,ktoré boli v tom vreci,tak trochu roztrhal susedov pes. Kúpila som dve karované košele,jednu čiernu a jednu bielu košeľu, čierne a biele tielko, štyri tričká s krátkym rukávom, dvoje čierne tepláky, tri sivé tepláky a päť riflí. Sebe som kúpila čierne legíny s nápisom no boyfiend no problem.

Potom som sa zastavila v obchode s jedlom a nakúpila jogurty, rožky, chlieb, maslo...skrátka základne veci aby sme nehladovali. A s taškami v ruke som sa pobrala späť do vily. Vyšla som z nákupného centra a ovial ma teplý vánok. V tej kapucni mi bolo neskutočne teplo.

,,Ak chcete pomôžem vám." spýtal sa ma nijaký chalan.

Mohol mať 19 maximálne 20. Prišlo mi zvlástne,že mi vykal. Veď mám len 16. Bol vysoký,mal hnedé vlasy a modré oči.

,,To je vpohode! Bývam kúsok odtiaľto!" odpovedala som a pohla sa smerom k vile.

On sa načiahol pre tašky a zobral mi ich.

,,Nemôžem predsa nechať také žieňa trepať sa s taškami." zasmial sa a ja som prekrútila očami.

,,Mimochodom volám sa Sebastian." usmial sa a ukázal pritom svoje biele zuby.

Mal nádherný úsmev. Ale predsa len mi na ňom niečo nesedelo.

,,Teší ma. Lucy." pozrela som sa na neho a všimla si jeho tetovanie.

,,Pekné tetovanie." povedala som a hľadela na jeho ruku.

On sa na mňa iba divno pozrel a pokračoval v ceste. Zastali sme pred vilou a on mi vrátil tašky.

,,Ďakujem za pomoc!" povedala som s kamennou tvárou.

,,Za málo. Dúfam,že sa ešte niekedy uvidíme." znova sa usmial a opäť som mala pocit,že mi na ňom niečo nesedí.

Otočil sa na odchod a ja som si všimla akokeby sa mu to tetovanie hýbalo. Ja už asi naozaj blúznim. Vošla som do vily a zabuchla za sebou dvere. Chalani už neboli v obývačke. Vyložila som nákup a oblečenie,ktoré som nakúpila,som uložila každému do jeho skrine. Pripadala som si ako ich mama. Vpodstate sa chovajú ako malé deti. A to čo som videla ma vtom utvrdilo. Prišla som k bazénu a oni tam špliechali na všetky svetové strany.

,,Bombaaa!" zakričal Drew a skočil do vody.

Voda ma ošpliechala až po pás. Zamračila som sa a pretočila očami. Vážne ako malé deti. Zrazu ma niekto chytil zozadu a išiel som mnou k bazénu.

,,Veď ty pako! Ja nemám plav..." ocitla som sa pod hladinou vody.

Vynorila som sa a rozkašľala sa. Utrela som si oči a zamračila sa na nich. Vyliezla som z bazénu.

,,Na večeru spravím palacinky!" povedala som a odkráčala.

Za sebou som počula radostné výkriky. Zrazu som ucítila sa svojom pase niečie ruky.