Pokračovanie príbehu Kalysso. Lucy s Lukom rastú a Tris s Nikolasom vedia, že ich čas sa pomaly blíži. Keď sa stane tá osudná vec, Lucy sa úplne zmení. Z usmievavého dievčatka sa stane večne namrzená a nahnevaná slečna. Ale predsa len si k jej srdcu...
Prešla mnou triaška. Hlavu som mala sklopenú a na krku som cítila Deanov dych. Uškrnula som sa a zasmiala. Teda hneď ako som sa začala smiať som sa rozkašľala.
,,Myslíš, že týmto si ma presvedčil?!" povedala som skoro nečuteľne,lebo som nemala silu.
Zamračil sa a kývol hlavou na Drewa. Zvláštne! Je tu nový a aj napriek tomu sa ku nemu chovajú ako keby tu bol roky. Odvliekol ma do "izby" a zabuchol dvere. Ležala som na bruchu a pár sĺz sa mi skotúľalo po líci.
,,Mami! Oci! Prosím dajte mi silu!" rozplakala som sa.
,,Ani si neviete predstaviť ako mi chýbate!" pošepkala a vtom sa otvorili dvere.
Stál v nich ten chalan. Položil vedľa mňa vodu a nijakú sušienku. Ako pre psa.
,,Viem, že by som ti nemal pomáhať, ale predsa len potrebuješ niečo zjesť!" povedal a čupol si vedľa mňa.
Počkať! On mi pomáha?! To akože oni by ma tu nechali hladovať?! Počkať! On mi pomahá?! To sa mi nijak nezdá. Posadila som sa a prižmúrila oči. Vzdychla som si a sklopila zrak.
,,Čo odo mňa potrebuješ?!" vedela som, že niečo bude chcieť.
,,Heh! Všímavé dievča! Nooo jedna vec by tu bola..." nahol sa ku mne akoby sa bál, že by nás niekto počul.
,, ...viem, že máš moc. A veľkú. A jedine ty mi môžeš pomôcť!" nachvíľu sa odmlčal a nakoniec povedal.
,,Chcem aby si ma premenila na človeka!" po tom ako to dopovedal som vyvalila oči.
Čo?! Prečo?! Načo by sa on menil na človeka?! Veď to nedáva zmysel. Keď premeníš anjela na človeka, vráti sa mu skutočný vek. A ak žije už stovky rokov ako väčšina anjelov, tak to je samovražda. Zmení sa na popol. Neveriacky som naňho pozrela.
,,Koľko máš rokov?!" to bolo jedin3 čo zo mňa vyšlo.
Vážne Lucy! Tak on sa chce premeniť v sídle kde vládnu temný anjeli a ty sa ho spýtaš koľko ma rokov?! Samozrejme môj vnútorný hlas opäť mudruje. On sa iba zasmial.
,,Ako anjel som prestal starnúť v 27, ale inak mám 166 rokov." povedal úplne kľudne.
Takže sa chce zabiť. Nepýtala som sa ho prečo. Je to jeho život. Stavím sa, že byť nesmrteľný nie je také super ako všetci tvrdia. Pozrela som sa mu do očí.
,,Fajn. Potrebujem aby si mi doniesol Liber salutem, ale neviem či to dokážem. Vživote som to nerobila." on sa doširoka usmial.
,,To vážne?! Čakal som, že ma odpálkuješ. Fajn! Prídem ešte dnes večer. Zabúchaj na dvere a povedz, že potrebuješ ísť na WC. Ja ťa tam zoberem a ty ma premeníš." začal plánovať, ale ja som si niečo práve uvedomila.
,,Počkať! Ale čo potom, keď ťa premením?!" veď predsa sa potrebujem dostať aj naspäť.
,,Neboj mám tu kamaráta lovca, ktorý tu je už tri roky. Tvári sa, že je jeden z nás. Darí sa mu to. On pôjde s nami, a potom ťa privedie naspäť do izby." prikývla som, že rozumiem a on sa začal zberať na odchod.
,,Dnes večer!" pripomenul mi a odišiel.
Ah! Do čoho som sa to len dala. Veď pomáham niekomu kto ma chce zabiť. Ale berte to tak. Už som prakticky jednou nohou v hrobe, takže prečo nie?! Aspoň niekomu sa splní jeho sen.
Večer som sa nijako pozviechala. Začala som klopať na dvere. Keď nikto neotváral začala som búšiť päsťami. Zrazu niekto otvoril. Predo mnou stál asi o dve hlavy vyšší a asi štyrikrát širší chlap. Mal vyholenu hlavu a tetovania na rukách. Ale nemal krídla. Ako je to možné?! Naprázdno som prehltla a snažila sa potlačiť triašku po celo tele.
,,Potrebujem ísť na záchod!" vyhlásila som čo najprotivnejšie.
,,A čo ma do toho?!" odvrkol hrubým hlasom.
,,Žeby aby si ma pustil na záchod?!" zavrčala som a pretočila očami.
Už-už chcel niečo povedať, keď sa za ním ozval hlas.
,,Čo sa tu deje?!" za ním stál nijaký ďalší chlap, spolu s tým anjelom.
Chlap mal hnede vlasy vyčesané dohora a rovnako ako všetci čierne oči.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na sebe mal čierne obtiahnute tielko a vojenské tepláky. Mal kamennú tvár a pôsobil dosť odstrašujúco. Striasla som sa.
,,Potrebujem ísť na záchod!" zahlásila som.
,,Ah!" otrávrne vzdychol, musím uznať je skvelý herec.
,,Poď! Ale ak sa o niečo pokúsiš, je ti jasné, že si mŕtva!?" bola to viac-menej rečnícka otázka, ale aj tak som prikývla.
Ten chlap sa ani nehol. Stále stál vedľa toho anjela. Zaujímalo by ma či je to ten lovec alebo len ďalší temný. Všimla som si, že nemá krídla, takže buď je to ochranka alebo skrývajúci lovec.
Ten chlap aj anjel ma schytili za ramená a ťahali preč. Keď sme zašli za roh vydýchla som si. Krídla sa mi zatrepotali. Pomrvila som sa. Zrazu na nás niekto zozadu zakričal.
