Kalysso II. ✔

⇨ Chcem späť starú Lucy ⇦

,,Si vpohode?" prudko som sa otočila a narazila do steny.

,,J-ja...áno!" odpovedala som koktavo a Drew sa zasmial.

,,Ale no ták...čo sa stalo? Inak chcel by som sa ti ospravedlniť. Nevedel som,že sa tak bojíš." poškrabal sa na zátylku.

,,Nič sa mi nestalo a každý sa niečoho bojí."

,,Okrem teba!" žmurkol na mňa.

,,Možno. Idem urobiť večeru." chcela som ísť do kuchyne,ale chytil ma za ruku.

,,Počkaj! Hneváš sa ešte?"

,,Áno! Ale tebe to môže byť jedno!" až teraz som si všimla,že je v plavkách.

Voda mu stekala po tele a jeho mokré vlasy mu padali do očí. Musím uznať, bol neskutočne sexy. Preboha! Čo to trepem?! Potriasla som hlavou akokeby som tým mala vyhnať tie myšlienky a Drew sa začal smiať.

,,J-ja idem!" zakoktala som sa a odišla do kuchyne.

To bolo divné. Začala som chystať palacinky. Zrazu sa dovalili do kuchyne chalani.

,,S čím pomôžeme?!" zasmial sa Luk.

,,Môžte ich natrieť s nutellou a potom tam dať šľahačku!" povedala som a obrátila ďalšiu palacinku.

Zrazu som počula ako sa rehocú. Tí magori na seba striekali šľahačku.

,,Ste norm..." zrazu mi striekli šľahačku do tvare a ja som im to vrátila a natrela im na tvár nutellu.

Po chvíli niečo spadlo na zem. Lukovi spadol na zem tanier.

,,Ah!" povzdychla som si a vybrala metličku.

Chalani sa šli zatiaľ umyť. Auu! Sakra! Porezala som sa. Nevenovala som tomu moc času. Dozametala som,ale krv mi neprestala tiecť.

,,Do riti! Do riti! Čo teraz?!" hľadala som oväz,ale nemohla som ho najsť.

Na dlani som mala veľkú reznú ranu. Celú ruku som mala krvavú. Ako je to možné? Veď je to len tanier. Fuuu... akosi sa mi točí hlava. Bože kde je ten posratý obäz! Nabehla som do kúpelne a ruku dala pod prúd vody. Prehrabávala som strinky. Tu je! Našla som ho na vrchnej poličke. Pozrela som sa na dlaň a skoro som omdlela. Krv mi už netiekla,ale rezná rana mi šla od dlane na zápestie až k lakťu. Vytvárali akýsi obraz. Čo to má znamenať?! Rýchlo som si umyla ruku a nasadila si mikinu.

,,Je ti zima?" spýtal sa Ed,keď sme sedeli pri stole a napchávali sa palacinkami.

,,Ni...iba trochu!" zamrmlala som a stále sa dívala do taniera.

,,Lucy si vpohode?" spýtal sa Luk a ja som pokývala hlavou,že som.

Vlastne ani nie som. Celý deň sa cítim zvláštne. A k tomu tie hrčky na chrbte a ešte aj tá rana na tej ruke. Je to všetko až príliš zvláštne. Zrazu som pocítila únavu. Zavreli sa mi viečka a už si potom nič nepamätám.

Luk

Celý deň sa chovala divne. Potom ako mi povedala,že jedným posratým prepáč minulosť nevrátim, som si spomenul na deň keď zomreli rodičia. Predtým sme boli s Lucy nerozlučná dvojka. Lucy bola milá,vtipná a stále sa smiala. Niekedy mi s tým liezla na nervy. Vždy ma vedela podporiť. Ale teraz?! Teraz je protivná,stále naštvaná, a naposledy sa smiala pred ôsmimi mesiacmi. Už to nie je ona. V poslednej dobe sa chová dosť zvláštne. Mám o ňu starosť. Z môjho premýšľania ma prebral rachot. Lucy spadla na zem a vôbec sa nehýbala. Pribehol som k nej. Je v bezvedomí. Chytil som ju na ruky a nahmatal jej hrčky medzi lopatkami. Čo to...?! Odniesol som ju hore a hľadal niečo v knihách,ktoré mal Ed v knižnici. Ale nič som nenašiel. Ah! Sadol som si na posteľ vedľa Lucy.

,,Strácam ťa sestrička. Ah! Nikdy ťa neopustím! A nedovolím aby ti niekto ublížil!" pobozkal som ju na čelo a šiel do izby.

Drew

Prišiel som do izby a sadol si na posteľ. Zadíval som sa na ňu. Je tak nádherná. No zároveň tak chladná. Aj keby som sa priznal,že k nej niečo cítim,nič to nezmení. Je chladná,no ja verím,že niekde hlboko v nej je láskavá. Pohladil som ju po vlasoch a vybral sa do Lukovej izby.

,,Luk?!" spýtal som sa potichu.

,,Mmm?!" zamrmlal a ja som vošiel dnu.

Sedel na posteli a prezeral si nijaké staré albumy. Prisadol som si a pozeral s ním. Bola tam fotka Lucy,keď bola malá. Sedela na lavičke vedľa Luka a bola celá od zmrzliny. Na tvári mala veľký úsmev. Čo som ju spoznal,som ju nevidel ani raz sa usmiať.

,,Nie vždy bola takáto." povedal Luk akoby mi čítal myšlienky.

,,A aká bola?" spýtal som sa a pozrel si ďalšiu fotku.

Bola na nej Lucy vo futbalovom drese s pohárom v ruke. Ona hráva futbal?

,,Z nás dvoch bola ona tá,ktorá sa vždy smeje. Bola milá a vždy mi vedela pomôcť. Aj keď bola mladšia,vedela pochopiť moje problémy. Hrávala futbal, tancovala a na každého sa usmievala. Neprešiel deň aby sa nesmiala. Niekedy mi to už liezlo na nervy..." usmial sa a pretočil stranu.

,, ...ale mal som ju rád. Bola z nás nerozlučná dvojka. Odvtedy čo zomreli rodičia sa nesmeje, netancuje a ku každému je chladná. Bolí ma keď ju takto vidím. Chcem späť starú Lucy. Tú,ktorá vždy keď bola búrka,prišla ku mne a prosila ma aby mohla spať so mnou...tú,ktorá ma dokázala rozveseliť aj keď som mal zlomenú nohu. Ah! Chýba mi!" sklopil zrak a tvár si dal do dlaní.

Nevedel som,že Lucy bola takáto. A ani to,že im zomreli rodičia. Všimol som si fotku zo 16-tych narodenín. Lucy držala kopačky a dres a na tvári mala veľký úsmev,vedľa nej stál Luk a v ruke držal luk a šípy. Za nimi stáli ich rodičia. Vypadali ako šťastná rodina. Zrazu niekto zaklopal na dvere.