Kalysso II. ✔

⇨ Mi sme šli len tak okolo ⇦

Lucy

Zasa tá bolesť. Už by som si na to mohla zvyknúť. Nahrnuli sa ku mne chalani.

,,Lucy! Si vpohode?!" zatriasol mnou Luk.

Bože nech už to skončí. Prosila som v duchu.

,,No ták Lucyyy!" zatriasol mnou opäť Luk.

Bolesť pominula a ja som sa začala pomaly vystierať. Nahmatala som si miesto medzi lopatkami. Hrčky sa ani moc nezmenili,ale čo to teda malo znamenať?

,,L-Lucy?!" zakoktal sa Luk a díval sa na mňa zvláštnym pohľadom.

,,Čo je?!" spýtala som sa,keď som si všimla,že sa na mňa všetci vyjavene dívajú.

,,Tvoje oči suuu..." ukázal na moje oči.

,,Čo sú? Sakra Luk vykokci sa!" zdvihla som sa a mierila do kúpelne.

To čo som videla v zrkadle ma vydesilo ešte viac. Moje oči boli fialové. Keď som sa pozrela poriadne zmenili farbu na bielu. Skoro splývali s bielkom,keby dúhovku neohraničoval jemný pás bledomodrej farby. Moje oči boli takmer priezračne. Takže už aj oči mi menia farbu? Nieeee. Je to čím ďalej tým horšie. Sadla som si na vaňu a chytila si hlavu do dlaní. Nie! Nie! Nie! To nemôže byť pravda. Prečo nemôžem byť ako ostatný?!

Celou silou som päsťou tresla do umývadla,ktoré sa roztrieštilo na marné kúsky. Samozrejme chalani neotáľali a už aj stáli vo dverách.

,,Ja už nevládzem!" povedala som a z chodby som schmatla slnečné okuliare a mikinu a vybehla von.

Chalani za mnou niečo kričali. Na oči som si dala slnečné a obliekla si mikinu a na hlavu si dala kapucňu. Kráčala som ani neviem kam. Dostala som sa do nijakého parku,kde nikto nebol. Sadla som si na lavičku a pozerala na oblohu. Čo som komu spravila? Už nevládzem! Menia sa mi vlasy,teraz už aj oči. Musím sa skrývať a bývať s piatimi chlapmi,ktorý sa chovajú ako 5-ročné decká. Ovládam veľa schopností a ešte mnoho z nich neviem poriadne "skrotiť". Každú chvíľu sa bojím či ma niekto neunesie. A k tomu nemám ani rodičov,ktorý by mi to všetko vysvetlili a utešili ma. Nemám nič! A jediný,kto ma drží na svete je Luk. Nebyť jeho už som dávno na dne jazera.

,,Takže sa znovu stretávame." začula som hlas za sebou.

Prudko som sa otočila,že mi skoro spadla kapucňa. Pridržala som si ju a pozrela na človeka za mnou. Bol to Sebastian.

,,Asi to tak už bude." povedala som a znova som sa otočila.

Sadol si vedľa mňa.

,,Čo ty tu tak sama?" usmial sa a ukázal zuby.

,,Neviem. Potrebovala som si vyvetrať hlavu."

,,Poď za mnou!" zablyslo sa mu v očiach a už ma aj ťahal k jazeru.

,,K-kam to ideme?" spýtala som sa so strachom v očiach.

,,Uvidíš!" povedal a jeho hlas bol až príliš hlboký.

Zrazu sa mu oči zafarbili na čierno. Vôbec nemal bielko. Iba zrenicu. Čo sa to tu dopekla deje?! Začala som sa mykať.

,,Nechaj ma na pokoji!" trhla som so sebou až ma zabolelo rameno.

Vytrhla som sa mu a bežala späť. Bežala som a zahla rýchlo za roh. Uvidela som našu vilu. Ponad mňa niečo preletelo. O nie! Pridala som a už som aj bola pri vile. Rýchlo som otvorila dvere a zamkla za sebou. Takže on bol temný anjel. A preto sa mi zdalo,že sa to tetovanie hýbe. Ono sa naozaj hýbalo. Zastrela som žaluzie a vybehla hore do izby. Niekto mi zaklopal na dvere. Dovnútra vošiel Luk.

,,Ahoj! Môžem?" usmial sa a sadol si na posteľ.

,,Si vpohode?" spýtal sa a chytil ma za ruku.

,,Nie! Niesom!" postavila som sa a začala chodiť hore dole po izbe.

,,Všetko sa na mňa valí. Všetko to skrývanie. Ja už nevládzem Luk! Počuješ? Nevládzem. Moje oči, moje vlasy, moje schopnosti a tie divné hrčky na chrbte. Všetko ide dole vodou! A najhoršie je, že tu nie je ani mama ani ocko aby ma utešili. Jediný kto mi zostal si ty! Po dnešku si jediný komu verím!" spomenula som si na Sebastiana.

Počkať! Luk o tom,ale nevie. Do riti! To si posrala Lucy. Musíš to nijako zahovoriť.

,,Čo sa stalo dnes!?" opýtal sa Luk.

,,Nič!" chcela som vybehnúť z izby, ale Luk ma zastavil.

,,Lucy!" zdvihol prst a vražedne sa na mňa pozrel.

,,Veď nič leeen...ma tak trochu prepadol temný anjel!" posledné slová som zašepkala aby ma nepočul,ale zdá sa,že ma počul.

,,Čože?! Preboha Lucy! Ty si mi chcela zatajiť,že ťa prepadol temný?! A-a ako?! Nič sa ti nestalo?!" prezeral si ma a ja som prekrutila očami.

,,Nič sa mi nestalo!" otvorila som dvere a zrazu všetci styria ležali na zemi.

,,M-mi sme šli len tak okolo..." začal Harry a ja som si prekrížila ruky na prsiach.

,,Kukneme film?" navrhol Drew aby zmenil tému.

,,Idem spraviť popcorn!" povedala som a zbehla dole do kuchyne.

Ah! Nemusia všetko vedieť! Arrr! Hrabala som v poličkách a našla popcorn. Dala som ho vypukať a nasypala do misky. Prečo musí byť môj život tak zložitý? Päsťou som udrela do kuchynskej linky.

,,Upokoj sa! Stačí,že si rozbila umyvadlo. Nepotrebujeme mať rozmlátenú aj kuchynskú linku!" zasmial sa Drew a oprel sa o zárubňu dverí.

,,Prečo musí byť môj život tak zložitý!" hlavu som si dala do dlaní.

,,Ale no ták neber to tak...si výnimočná. Vieš čo by ostatný dali za to aby boli ako ty?"

,,Jasné! Všetko je úžasné,dokonca aj to, že ma chce každý zabiť. No nie?!" povedala som sarkasticky a rozhodila rukami.

,,Ah Lucy! Poď sem!" roztiahol náruč a objal ma.

Chvíľu som váhala,ale nakoniec som mu objatie opätovala.

,,Nemôžeš všetko brať tak čierno! Na svete sú aj dobré veci. Napríklad ľudia, ktorým na tebe záleží." pohladil ma po vlasoch a ja som sa sarkasticky zasmiala.

,,Ja už nemám nikoho!" odtiahla som sa,sadla si na linku a hodila si pukanec do úst.

,,Máš Luka! A nás!" usmial sa a mne zabehol pukanec.

,,V-vás? Ale no ták veď ma ani nepoznáte!"

,,Ani by som nepovedal. Vieme o tebe viac ako ostatný. A aj napriek tomu ako sa k nám správaš ťa máme radi." usmial sa a odišiel z kuchyne.

Chvíľu som tam len tak civela na miesto kde stál a potom som sa rozhodla ísť do obývačky. V telke už bežal nijaký film.

,,Už zasa horor?" skríkla som a všetkých trhlo.

,,Konečne! Kde si bola toľko s tým popcornom?" totálne ignoroval moju otázku a zobral mi z rúk misku s popcornom.

Jediné miesto bolo vedľa Drewa. Sadla som si a zapozerala som sa do filmu. Zrazu nijaká baba vo filme zajačala a ja som sa automaticky chytila prvého čo mi prišlo pod ruku. Keď som si uvedomila,že sa držím Drewovej ruky hneď som ju stiahla. Vlasy sa mi zafarbili na bielo-rúžovo.