Kalysso II. ✔

⇨ Hovor! ⇦

,,Sleduje ťa jeden z najvyšších temných." vybalil to na mňa priamo, ani si poriadne nesadol.

Najskôr ma zaskočilo, že to povedal tak priamo. Ale nakoniec som rada, že to povedal rovno. Neznášam tie všetky rečičky okolo toho. Aj tak sú zbytočné. Vspamätala som sa a pozrela sa mu do očí. Mal ich hnedé s nádychom do žlta. Zaujímavá farba.

,,Myslíš Deana?" obočie mu okamžite vyskočilo nahor, ale potom sa rýchlo stiahlo naspäť.

,,Nie! Jeho brata Brandona!" povedal pochvíli a teraz obočie vyletelo mne.

,,On má brata?" spýtala som sa s neskrývaným prekvapením.

,,Sú štyria. Brandon, Austin, Leonard a Dean. Ich otec zomrel len nedávno a teraz prebrali vládu oni." odpovedal a ja som vedela, že v tom niečo bude.

,,Ale?" spýtala som sa a prekrížila si ruky na prsiach.

On si iba vzdychol. Asi vedel, že na to prídem, ale nečakal, že tak skoro. Postavil sa a obišiel stôl, takže stál predo mnou. Sadol si na stôl a ešte raz si vzdychol a nakoniec spustil.

,,Každý chce vládu pre seba, a tak zháňajú najsilnejších čarodejníkov, aby boli z ich štyroch najsilnejší. Každý chce vládu pre seba. A zhodou okolností si skončila u Deana, ale kedže si utiekla, vzal si ťa na mušku Brandon." zamračil sa a ja som mala pocit, že je tu ešte niečo čo mi nepovedal.

Pozrela som sa na neho a nadvihla obočie, čím som mu naznačila aby pokračoval. Najskôr sa tváril, že ma nevidel, ale nakoniec si iba prehrabol vlasy rukou a pokračoval.

,,Brandon bol vždy iný ako ostatný. Vždy sa nad všetkých povyšoval a vždy všetkým rád rozkazoval. Keď sa niekto dostal k Brandnovi, už nikdy nevyšiel živý. Hovorí sa, že to dokázal len jediný človek, ale že prišiel o všetko. O rodinu, o priateľov, skrátka o všetko." chvíľu sa odmlčal a pozrel sa mi do očí.

,,Ak si niečo Brandon zaumieni, tak to dostane. A je jedno koho pri tom zabije." pery stisol do úzkej čiary.

Robí si srandu? Tak on mi tu hovorí, že ma Brandon chce, a že zabije každého kto mu príde do cesty, a oni ma tu schovávajú. Zdá sa, že chú asi veľmi umrieť.

,,Prepáč, že ti kazím preslov, ale vy ste sa totálne zbláznili. Vy chcete umrieť alebo čo?" zamračila som sa a on sa iba usmial.

Jemu preskočilo? Nechápem čo mu príde smiešne.

,,Tu sa bratia nemôžu dostať. Jedine ak by našli tri silné čarodejnice. Také ako si ty a prelomili by bariéru." povedal a ja som nahodila nechápavý výraz.

,,A to sa nebojíš, že ich naozaj nájdu?" povedala som a v jeho očiach som hľadala aspoň kúsok strachu, ale nič.

,,Nie. Keď nájdu, tak nájdu. Tomu už aj tak nezabránime." povedal ľahostajne a ja som asi tušila prečo.

,,Bež za Nickom nech ťa ubytuje." ukázal na dvere a ja som nadvihla obočie.

,,Ehm...Nick je teeen..." začala som a on sa iba zasmial.

,,Robíš si srandu? Oni sa ti ešte nepredstavili? Veď ste šli polhodinu autom...čo ste robili?" povedal pobavene a ja som si spomenula na tú hádku so zelenoočkom.

,,Ehm...no vieš, my sme tak nejako na to nemali čas." nervózne sa usmejem a on sa uškrnie.

,,Nick je ten čo si s ním hovorila v lese, taký ten blondiak..." začal vysvetľovať a mne svitlo a než som si stihla niečo uvedomiť som vyhŕkla.

,,Ahaaaa! Ty myslíš Ruprta." hneď ako som to dopovedala som si uvedomila, že som to povedala nahlas.

On sa na mňa iba pozrel a začal sa rehotať. Ups! Myslím, že by som mala najskôr rozmýšľať než niečo poviem. Keď sa konečne dorehotal sa vystrel. Bol celý červený.

,,Presne ten. Ten s tými hnedými vlasmi a zelenými očami je Marco a ten s tými modrými očami je Denis." povedal ešte stále trochu červený.

,,A ty?" spýtala som sa a zjavne ho to vyviedlo z miery, pretože odrazu celý zbledol.

Nechápem prečo. To má také hrozné meno či čo? Aj ja mám hrozné meno a čo!?

,,Ehm...to nemusíš vedieť."

,,A ako ťa mám volať?!" on iba mykol plecami a ja som si vzdychla.

,,Ale no ták...aj ja mám hrozné meno." povedala som a on sa iba zasmial.

,,Lucy je hrozné meno?!" nadvihol obočie.

,,Ehm..." poškrabala som sa po zátylku.

,,Vieš, ja som sa nekrstila Lucy." usmiala som sa a vyhýbala som sa jeho pohľadu tak, že som sa hrala s prstami.

,,Heeej?!" zatiahol a prekrížil si ruky na prsiach.

,,Ale to je teraz jedno. Teraz riešime tvoje meno hej?! Takže? Hovor!" pozrela som sa na neho a navzájom sme sa prepaľovali pohľadmi.

,,Fajn! Urobíme dohodu. Ty mi povieš svoje a ja ti na oplátku poviem to moje." nastavil ruku aby sme si ju mohli podať.

,,Ako môžem vedieť, že neklameš?" podozrievavo som sa naňho pozrela.

,,Tak fajn! Poviem ti ho ako prvý, ale nikomu ho nehovor." potriasla som si s ním ruku.

,,Počkať! To mi chceš povedať, že tí traja nepoznajú tvoje meno?"

,,Nie." povedal a uškrnul sa.

,,Heh! Tak fajn hovor." nahla som sa dopredu a nadvihla obočie.

,,Ehm...E-Eliot." poškrabal sa na zátylku.

,,Boooože...náhodou to je vpohode. I keď nečudujem sa, že im ho nechceš povedať. Myslím tým, že to neznie ako meno, ktoré vyvoláva hrôzu a rešpekt." zasmiala som sa a on sa zatváril naoko urazene, ale nakoniec prikývol a zasmial sa tiež.

,,Nooo a teraz ty!" zatiahol a ja som si vzdychla.

,,Počkať! Môžem ťa volať Lee?" spýtala som sa a jeho to zjavne prekvapilo.

,,N-no tak fajn!" povedal rozpačito, ale potom sa spamätal.

,,Ale teraz nezahováraj! Hovor!" povedal nedočkavo.

,,Nooo..." obzerala som sa okolo seba, teraz mi ten fľak na stene pripadal strašne zaujímavý.

,,Nenapínaj!"

,,Ah! Luciana!" zašepkala som a videla som, že zadržiava smiech, iba som pretočila očami.

,,Ah! Neboj, môžeš!" povedala som a on spustil nával smiechu.

,,P-prepáč, ale na to ako drsno sa správaš...a to meno..." bľabotal pomedzi smiech.

Znova som pretočila očami a čakala kým sa upokojí. Keď sa už KONEČNE dorehotal, tak som sa postavila a chcela odísť, ale potom ma ešte niečo napadlo.

,,Lee?" pozrela som sa na neho a on náhle spozornel.

,,Je mi to ľúto, ale ja ťa chápem!" usmiala som sa.