Kalysso II. ✔

⇨ No to si robíš prdel! ⇦

Prišiel ku mne zozadu a objal ma okolo pliec. Jasné, že to bolelo, keďže som mala modriny úplne všade, ale nechcela som vypadať ako slaboch.

,,Zase si nenamýšľaj." úprimne som sa zasmiala až som sama nemohla uveriť vlastným ušiam.

On ma stisol a vlepil mi pusu na líco. Potom ma pustil a kráčal niekde dolu. Nahla som sa cez zábradlie a uškrnula som sa.

,,A to bolo za čo?" spýtala som sa a znova sa zasmiala.

,,Nemôžem ti dať len tak pusu na líčko?" nevinne sa usmial a mne to prišlo strašne divné.

Celá táto situácia. Neviem prečo! Aaaa už viem. Pretože on chce zničiť svet a teraz je tu namiesto toho so mnou, na dovolenke. Zaujímavé. On niečo chystá, ja to viem. Ale čo?!

Pretočila som očami nad jeho detinskosťou a pobrala sa za ním. Prišlo sme do kuchyne, kde sedel Austin a Tori a o niečom sa rozprávali. Zrazu sa k nej Austin naklonil a dal jej dlllllhy bozk. Bolo mi to trápne, a tak som si dramaticky zakašľala.

,,Ehm-ehm." svoj zrak upriamili na nás.

,,Nerušíme?!" povedala som, i keď som jasne vedela odpoveď, a tak som sa uškrnula.

Som to ja, ale zlovestný človek. Nikomu nič nedoprajem. Tori zahanbene sklopila zrak a začala sa prehrabávať vo svojom tanieri s omeletou. Austin ma prebodával pohľadom a ja som sa nevinne usmiala. Nahodila som face 'ja za nič nemôžem' a všimla si, že Brandon sa na mňa škerí. Sadla som si na stoličku vedľa Tori a zobrala si svoj tanier s omeletou. Pri stole bolo šesť stoličiek. Zrazu sa do kuchyne navalili Dean s rozospatou Katie a za nimi bol ten najnechutnejší človek, teda temný na svete. Leonard. Posadali si na stoličky a Brandon tam zostal stáť. Potom sa zamračil.

,,Heeej! A kde si mám sadnúť ja?" spýtal sa trochu naštvane, ale ako dieťa.

,,Na riť!" povedala som automaticky a všetci sa začali smiať.

Pozrela som sa na Brandona, ktorý ma prepichoval pohľadom a ja som sa naňho milo usmiala. Potom vypochodoval z miestnosti a ja som nad ním pretočila očami. Postavila som sa a šla si pre vodu. Keď som sa otočila naspäť, na mojom mieste sedel vyškierajúci sa Brandon.

,,No to si robíš prdel. Tu aby sa človek bál ísť si pre vodu." povedala som naštvane a tresla pohár na linku. Bola som rada, že sa ešte nerozbil. Vypochodovala som z miestnosti a nechala tam svoju nedojedenú omeletu. Zjedla som z nej asi dve lyžičky. Super! Teraz budem hladná. Kopla som do zábradlia a chcela som výjsť hore schodmi.

,,Ale no ták! Neurážaj sa! Nemôžem za to, že tí idioti tam nedali viac stoličiek." počula som spoza mňa a následne som ucítila ako ma Brandon chytil za ruku.

,,Ja sa neurážam. A teraz ma nechaj tak." povedala som, ale Brandon mi silno zvieral ruku.

,,Ehm Brandon. Ja...nechcem ti nič hovoriť, ale dosť to bolí." ukázala som na modrinu na zápästí.

,,Oh aha! Sorry." povedal a chytil mi druhú ruku.

Ja som nad tým pretočila očami. On si asi nedá povedať.

,,Pustíš ma?! Ja chcem ísť."

,,Nie!" povedal a prehodil si ma cez plece.

Ešteže som si dala tie tepláky, lebo tí na druhej strane by mali po raňajkách. Vošli sme do jedálne a všetci udržiavali smiech. Brandon sa posadil a mňa dal na jeho kolená.

,,Super! A takto to akože bude každý deň alebo čo?!" zaironizovala som a Brandon sa uškrnul.

,,Nebodaj sa ti to nepáči." povedal a ja som zas a znova pretočila očami.