Kalysso II. ✔

⇨ Ona nikam nepôjde! ⇦

Vošla som do izby a tresla dverami. Preistotu som zamkla. I keď neviem či mi to pomôže. Všetky moje veci som nechala tu. Oblečená do dresu, kraťadov a v kopačkách som vyšla von na balkón. Pozrela som sa dolu. Medzičasom začalo strašne liať. Mala som jasný plán. Kedže je to vysoko, asi by som nemohla skočiť na zem, ešte že pod mojim oknom je bazén. Chytila som sa zábradlia a jednu nohy prehodila cez zábradlie. Zrazu mi začal niekto búchať na dvere.

,,Lucy!?" podľa hlasu usudzujem, že to bol Lee.

,,No ták Lucy otvor!" stále búchal na dvere.

Prehodila som si cez zábradlie aj druhú nohu a pevne sa rukami držala zábradlia.

,,Lucy počujem ten dážď. Zatvor si to okno! No ták Lucy otvor!" stále kričal a búchal na dvere.

Nadýchla som sa a zavrela oči. Robím dobre? Čo ak ich vážne ohrozím? Nie! Bude lepšie ak odídem. Otvorila som oči a vydýchla. Vtom sa rozrazili dvere a ja som vedela, že už je neskoro. Odrazila som a skočila. Letela som vzduchom a mokré vlasy mi šľahali do tváre. Dopadla som tvrdo do vody v bazéne. Rýchlo som vyplávala na hladinu a vyskočila von z bazéna. Na mojom balkóne sa skláňal Lee. Rozbehla som sa do lesa. Mokré veci ma ťažili, a tak sa mi bežalo ťažšie ako obvykle. Počula som otváranie veľkých dverí na zámku. Vbehla som do lesa a bežala kľukato a čo najrýchlejšie. Celý čas som rozmýšľala či robím dobre. Celý život som bola šťastná, nemala som problémy, svoje schopnosti som nepoužívala, lebo som to nepotrebovala. Bola som usmievavé dievča plné radosti. A teraz? Za ten rok sa zo mňa stala bezcitná potvora, ktorá prišla o rodičov, kamaráta a priateľa. Teraz unikám pred upírmi, ktorí ma nenávidia, ale musia ma strpieť, kvôli vlastnej bezpečnosti. Môj život je nanič. Za sebou som počula veľa párov chodidiel. Nezastavovala som, ale oblečenie ma ťažilo a ja už som to nezvládla. Zakopla som o vyčnievajúci koreň. Spadla som na zem a tvrdo dopadla na kolená. Oškrela som si kolená, lakte a koreň mi prudku vrazil do brucha. Nachvíľu mi to vybilo dych. Otočila som sa na chrbát a snažila sa nadýchnúť. Keď sa mi to konečne podarilo, periferne som si všimla, že asi desať metrov odo mňa niekto stojí. Do nosa mi udrela tá vôňa z lesa. Bola stále taká omamná, taká temná, berúca silu. Pozrela som sa napravo a čakala, že tam nikto nebude, a že sa mi to len zdá, ale on tam bol. Bol asi o hlavu vyšší, niekoľkodňové strnisko, čierne vlasy, čierne oči a...nemal tričko?! Mal veľa tetovaní, ale z takej diaľky som ich nevedela rozoznať.

Díval sa na mňa a usmieval sa?! What?! Ja tu vážne ničomu nerozumiem. Postavila som sa a dala sa do obranného postoja. Moje vlasy sčernali a moje oči tiež. Nebojím sa. Je mi jedno čo so mnou teraz bude. Ten chlap sa ešte viac usmial. Hmmm...je divné, že prší a on tu stojí len tak bez trička. Zrazu som počula dupot, ktorý šiel z opačnej strany. O nie! Vľavo odo mňa, tiež asi desať metrov, stáli Ruprt, Lee a modroočko. Keď zbadali toho chlapa všetci skameneli. Zbledli v tvári a a mne došlo, že to pravdepodobne bude Brandon. Čo som to spravila?! Ohrozila som ich a teraz už nie je cesty späť. Stála som medzi nimi a bála sa pohnúť.

,,Ale ale...znova sa stretávame. To sú roky čo?" namieril otázku na Leeho a ten sa iba znechutene striasol.

,,Čo odo mňa chceš?" povedal Lee cez zaťaté zuby a Brandon sa iba uškrnul.

,,Od teba? Nič! Prišiel som si pre ňu." ukázal na mňa a ja som skamenela.

Nasucho som prehltla a narovnala sa. Nasadila som odhodlaný a nebojácny výraz, ale myslím, že mi to nepomohlo.

,,Ani náhodou! Ona nikam nepôjde!" povedal Lee skôr ako som stihla povedať niečo ja.

,,Myslíš?" povedal Brandon a zlovestne sa usmial.

Rozbehol sa po ňom tak rýchlo, že som ani nestihla zaregistrovať kedy sa pohol. Bežal priamo na Leeho.

,,Počkaj!" vbehla som mu do cesty a tým ho zastavila.

Stál predo mnou a ja som mala obidve ruky na ňom. Keď som si uvedomila, že nemá tričko, rýchlo som sa ho pustila a trochu začervenala. Na to sa on iba uškrnul.

,,Fajn!" povedala som a sklonila hlavu.

Všetci prekvapene skríkli a on sa iba spokojne usmial. Chytil ma za rameno a otočil sa im chrbtom. Ťahal ma preč od nich. Viem, že ma nemali radi, a preto to bude takto lepšie. So sklonenou hlavou som kráčala vedľa niekoho, kto má na svedomí milón nevinných životov. Ani som nestihla žmurknúť a už som bola znova na zemi. Dezorientovane som sa dívala okolo seba. Lee bol na Brandonovi a mlátili sa hlava nehlava. Lee si vytiahol spoza opasku nôž. Snažil sa Brandona bodnúť, ale ten mu nôž vytrhol a odhodil preč. Brandon začal Leeho škrtiť. Lee bol celý červený a začal vyvracať oči. Pozrela som sa na modroočka a Ruprta. Stáli tam ako obarený s otvorenými ústami. Pretočila som očami. Asi je to znova na mne. Rozbehla som sa a zhodila Brandona. Lee sa prudko nadýchol. Vrazila som Brandonovi a začala hľadať ten nôž. Ale Brandon ma chytil za nohu a stiahol na zem.

,,Mne neujdeš!" povedal diabolsky až mi naskočila husia koža.

Ležal na mne a ja som si všimla, že sa tí dvaja konečne prebrali. Ruprt si vybral nôž a rozbehol sa po Brandonovi, ktorý mu bol chrbtom. V poslednej sekude sa pretočil a nôž skočil v mojom bruchu. Zrazu Brandon zmizol, akoby sa teleportoval a mňa nechal tu. Ležala som na chrbte a cítila krv v ústach. Zatmelo sa mi pred očami a už som len videla ako sa nado mnou skláňajú tri hlavy. Nemohla som nič povedať a ani nič vidieť, ale všetko som počula. I keď radšej by som to nepočula.
∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽
cawkooo 😊 chcem vám len povedať, že som rada za každý vote a bola by rada keby ste mi napísali do komentu čo si o tom myslíte. Chcem počuť (teda aspoň si ho prečítať) váš názor. Kľudne to môže byť aj kritika. Môžte napísať napr.
Či sa vám príbeh zatiaľ páči? Čo by ste na ňom zmenili? Čo sa vám nepáči? Spýtať sa prečo sa tá daná postava tak správa? A podobne... 😊 aj keby ste nenapísali...vopred ďakujem za vote 😘