Kalysso II. ✔

⇨ Sprostá podlaha! ⇦

Zrazu sa v dverách objavil Rex s pobaveným pohľadom.

,,Sorry, že vyrušujem. Zabudol som si tu mobil." povedal a ja som bola červená ako paradajka.

Prešiel k stolíku a zobral si mobil. Niečo na ňom naťukal a dal si ho do vrecka. Uškrnul sa a začal si ma premeriavať pohľadom.

,,Pekné vlasy." ešte raz sa uškrnul a už ho nebolo.

Skryla som si tvár do Drewovej hrude a začala sa smiať. Pravdepodobne si o mne Drew myslel, že mi šibe, ale vpodstate by mal pravdu. Aj on sa začal smiať. Smiali sme sa tam asi desať minút a potom nastalo trápne ticho.

,,Ľúbim ťa. Vieš o tom?" povedal mi Drew do vlasov a pobozkal ma na ne.

Ja som sa nadvihla a zadívala sa mu do očí. Dala som mu pusu.

,,Aj ja teba!" usmiala som sa a objala ho.

,,Mali by sme sa ísť chystať." zahlásila som a už som bežala hore schodami.

Do ruksaku som dala deku a môj skicár pre prípad, že sa budem nudiť. Potom ešte opaľovací krém a môžem sa ísť prichystať. Zdola som počula smiech tých dvoch. Hmm...akosi skoro sa udobrili. Hľadala som plavky. Prehrabala som snáď všetky šuplíky. Posledný...bingo. Vysypala som všetky plavky zo šuplíka na moju posteľ. No to si robíš zo mňa prdel! Rýchlosťou svetla som bežala po schodoch dole.

,,Stavím sa, že plavky si vyberal ty!" postavila som sa pred nich so založenými rukami.

Drew sa na mňa nechápabo pozrel a Rex sa len uškrnul.

,,Keď som ti nemohol vybrať oblečenie, tak aspoň plavky. Čo?! Pačia sa ti?" na tvári mal stále ten priblblý úškrn.

,,No to iste!" povedala som ironicky.

,,V čom sa mám akože teraz ísť kúpať?" povedala som rozzúrene a vyšla hore schodami.

Zabuchla som za sebou dvere. Idiot! Na posteli ležali plavky, ktoré boli asi o číslo menšie. Teda samozrejme nie všetky. Niektoré boli sami o sebe dosť vyzívavé.

Zobrala som si teda tie slabo rúžové (to sú 6.), i keď nemám moc v láske rúžovú, ale prečo nie. Navliekla som sa do nich a na to som si dala biely crop top, biele kraťasy a k tomu som si obula béžové žabky.

Myslím, že dnes sa mi ten skicár hodí. Pozrela som sa do zrkadla. Vlasy som si zaplietla do francúzskeho vrkoča. Na oči som si dala okuliare.

,,Lucyyy...už ideme!" zakričal zdola Drew a ja som rýchlosťou svetla bežala dole po schodoch.

Samozrejme, že moja grambľavosť sa prejavila, tak som sa na posledných dvoch schodoch potkla a zletela na zem. Au! Moja hlava. Samozrejme tí idioti sa začali rehotať jak postihnutí.

,,Sprostá podlaha! Stále sa bráni!" povedala som mrzuto a vyšla von.

Na to dostali chalani ešte väčší záchvat smiechu, a tak sa váľali po podlahe. Pretočila som očami a šla smerom k jazeru. Nech si tam nájdu cestu sami. Idioti! Sledovala som značky na stromoch, ktoré som si dnes ráno spravila. Po chvíli mi niečo došlo. Bola som iba kúsok od chaty a stále som počula rehot tých dvoch. Zapozerala som sa na tie značky. Tieto ale neboli moje! Viedli úplne na opačnú stranu. Prstami som prešla po značke.

,,Lucy si vpohode?" ozval sa Drew ešte stále zabraňujúc výbuchu smiechu.

Potriasla som hlavou akokeby som sa prebrala z tranzu a prikývla. Šla som stále rovno asi dvadsať minút, keď som začula to známe šumenie vody. Usmiala som sa a pokračovala v ceste. O chvíľu som už stála pri jazere. Slnečné lúče sa odrážali od hladiny. Bolo to krásne. Presne ako ráno. Zložila som si ruksak z pliec a vybrala z neho deku. Rozložila som ju a ľahla si. Slnko ma príjemne hrialo. Zrazu som už len počula ako tí dvaja skáču bombu do vody. Zasmiala som sa. Niekedy sa chovajú vážne ako malé deti. To niekedy je skoro každý deň.

,,Prečo sa nepridáš aj ty?" spýtal sa Rex so svojím typickým úškrnom.

,,Pretože si idiot a nevieš kupovať plavky!" zasmiala som sa.

,,Ale no ták!" spolu s Drewov vyliezli z vody.

,,Nech vás to ani nenapadne!" zamračila som sa, ale to už ma niesli na rukách do vody.

Drew ma držal za ruky a Rex za nohy. Snažila som sa nijako vyšmyknúť, e moc mi to nešlo.

,,Nieee!" zakričala som, ale oni ma rozhojdali a hodili do vody.

Ponorila som sa a zrazu mnou prešiel impulz. Bol to taký nádherný pocit. Zrazu som ucítila ako niečo vedľa mňa z oboch strán spadlo. Alebo skôr niekto. Vynorila som sa a tam sa na mňa z oboch strán uškŕňali tí dvaja.

,,Za toto zaplatíte!" mihnutím oka som och pomocou mojej sily, ovládať vodu, ponorila a držala čo najdlhšie.

Zatiaľ som vyliezla a až potom som ich pustila. Vyzliekla som si mokré veci.

,,Uuuu predsa len som dobre nakúpil!" povedal Rex a skenoval ma pohľadom.

Drew sa na mňa díval len s otvorenými ústami. Začala som sa neskutočne červenať. Blbý Rex!

,,Zlatko zavri ústa lebo ti tam nájde voda." žmurkla som na Drewa a otočila sa na Rexa.

,,A ty! Rašej sklapni! Alebo ti nestačilo?!" zdvihla som ruku, že ho idem znova potopiť, ale on zdvihol ruky do vzduchu a naznačil, že sa vzdáva.

Zasmiala som sa a dala si sušiť veci na tú veľkú skalu kde som ráno sedela. Sadla som si na deku a začala si kresliť. Načrtla som jazero a stromy a celkovo prírodu. Pri stromoch som nakreslila srnku ako pije z jazera. Dala som priechod mojej fantázii. No nedalo mi to a medzi stromami som nakreslila čiernu siluetu nijakého človeka. Neviem prečo skrátka som to tam nakreslila. Potom ma napadol šialený nápad. Vždy som to chcela skúsiť. Vyliezla na ten vodopád a pozrela sa dolu. Nebolo to tak vysoko. Jedným očkom pozrela na chalanov. Boli zamestnaný topením sa navzájom. Otočila sa chrbtom a skočila salto dozadu. Dopadla do vody a ponorila sa. Znova trn úžasný pocit. Zostala by tam navždy, ale pán kyslík nedovolí. Vynorila sa a poobzerala sa okolo seba. Drew sa práve smial, pretože Rex sa snažil vyliezť, ale šmyklo sa mu a tak skončil znova vo vode. Usmiala sa a potom si všimla niečo divné.