Pokračovanie príbehu Kalysso. Lucy s Lukom rastú a Tris s Nikolasom vedia, že ich čas sa pomaly blíži. Keď sa stane tá osudná vec, Lucy sa úplne zmení. Z usmievavého dievčatka sa stane večne namrzená a nahnevaná slečna. Ale predsa len si k jej srdcu...
,,Dobre vieš,že nechcem spať pri okne!" zamračila som sa a on sa uškrnul.
,,Ja viem,preto chcem byť tu!" odula som spodnú peru a presunula sa na posteľ pri okne.
,,Idiot!" zamrmlala som.
,,Aj ja ťa ľúbim!" zakričal z kuchynky a ja som začala vybaľovať.
Dala som si veci do skrine a topánky do botníka. Poprezerala som si to tu. Hmmm jeden písací stôl,dva nočné stolíky pri posteliach. Jedna veľká skriňa. Izba je zladená do bielo-modra. Kúpelňa so sprchovým kútom, vedľa záchod a nakoniec umyvadlo a nad ním zrkadlo. V obývačke bol rozťahovací gauč a starý televízor, dve kreslá a stolík. V kuchyni bol sporák,chladnička,stôl a štyri stoličky,kuchynská linka a to je asi všetko.
,,Musíme ísť nakúpiť,lebo asi zomriem od hladu." zahlásil Luk a ja som pretočila očami.
Ani sme sem neprišli a on už myslí na jedlo.
,,Zachvíľu som späť." povedala som a nazula si topánky.
Takže! Ešte nájsť nijaký obchod s potravinami a som dobrá. Šla som po schodoch úplne dole. Nachádzala som sa v hale. Poobzerala som sa okolo seba a hľadala nijakú mapu alebo aspoň niečo čo mi hľadanie uľahčí. Vyšla som von. BUFET. Uvidela som ceduľu a ďakovala,že nemusím nikoho žiadať o pomoc. Vošla som a poobzerala sa. Hmmm takže čo mi treba...ja neviem. Zoberiem jogurty, rožky, kroasanty... Keď už som mala konečne donakupované,zaplatila som a vrátila sa na izbu. Na chodbe počulo pár ľudí ako sa smejú a uvítavajú.
,,Som tu!" zakričala som,ale nikto sa neozýval.
,,Mám jedlo!" povzdychla som si a už sa aj ku mne dovali Luk.
Vytrhol mi tašku z ruky a začal sa v tom prehrabovať. Prekrútila som očami a šla si ľahnúť. Som dosť unavená.
Ležala som na zemi a nemohla sa pohnúť. Niekto sa nado mňa postavil. Slnko mi svietilo do očí,takže som nevedela kto to je. Zasmial sa a čupol si vedľa mňa. Keď som sa prizrela bola som v šoku. ,,O-oci?!" Zakoktala som sa a stále som sa nemohla pohnúť. ,,Pozri sa na seba! Si pre nás hanbou. Nechala si nás zomrieť. Si neschopná!" zakričal mi to do tváre a ja som pocítila slzy na tvári. ,,Ja sa zlepším! Sľubujem!" povedala som aj keď neviem ako. Slová mi šli z úst samé. Ocko sa zasmial a skočil mi na nohu. Cítila som palčivú bolesť. Drtil mi členok a ja som sa nevedela pohnúť. ,,Oci prosím!"
Prudko som sa postavila. Pozrela som sa na mobil. 5:23. Ah! Aj tak už nezaspím. Dnes je môj prvý deň v škole. Dostala som rozvrh,ale učiť sa bude až od zajtra. Som v I.B. a Luk je II.A. Je to úplne na opačnej strane školy. Otvorila som skriňu a vybrala si oblečenie.Zobrala som si rifľové kraťasy,biele tielko,čierne topánky a pobrala sa do kúpelne. Moje vlasy mali slabomodrú farbu a na vrchu hlavy som ich mala hnedé.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Áno vlasy mi menia farbu. Je to zvláštne a ja si na to neviem zvyknúť. Opláchla som si tvár a urobila rannú hygienu. Na tvár som si dala minimum make-upu. Nebudem sa predsa machliť ako keby som bola.....nech si o mne myslia čo chcú,mne je to aj tak u prdele. Ešte som si dala parochňu a bola som hotová. Vyšla som z kúpelne a nachystala nám raňajky. Po chvíli prišiel aj Luk. Bol oblečný aj učesaný. Ako to stihol? Má dlhé vlasy a častokrát strapaté,ale dievčatá naňho letia aj tak. Pobrali sme sa do školy. Pred školou stáli nijaký chalani a očumovali baby. Báb tu bolo strašne málo. Typujem,že na celej škole ich bolo asi 15,vrátane mňa. Tieto baby sa mi nezdali,že by boli nijako športovo nadané ani tak. Boli to namachlené pipky,ktoré tu sú len kvôli chalanom. Keď som prechádzala okolo jeden na mňa zakričal.
,,uuuu sexy riťka babe!" zasmial sa a ja som sa naňho ani nepozrela a ukázala mu prostredník.
Kráčala som s Lukom po boku až kým nezabočil do svojej triedy. Ja som pokračovala ďalej na druhý koniec školy. Vošla som do triedy a porozhliadla sa. Hmmm jediné voľné miesto bolo vzadu. Ďakujeeem! V duchu som si dala high five. Sadla som a čakala kým zazvoní. Crrrrrrn.
,,Takže žiaci. Ja som vaša triedna učiteľka. Volám sa Margaret Dove. Od zajtra sa začínate učiť..." ďalej som ju už nepočúvala.
Naša triedna je vysoká blondína. Ostrihaná po plecia. Má vyšportovanú postavu a má asi 35 rokov. Keď skončila svoj monológ poslala nás domov. Prišla som na intrák a vošla do bytu.
,,Som tuuu!" zakričala som,ale nikto sa neozýval. Žeby tu ešte nebol?!
