Všetko som spálila. Všetko okolo mňa bolo na popol. O nie! Čo som to spravila. Chytila som sa za hlavu. Ah! Zrazu som počula ako sa niekto smeje. Z toho smiechu ma až mrazilo. Bol to taký diabolsky smiech. Otočila som sa a nahodila som kamennú tvár.
,,Zasa ty?! Čo vlastne chceš?" povedala som neutráne a až príliš nízkym hlasom.
Opäť sa zasmial a mňa hrôzou striaslo. Ale snažila som sa nedať najavo zdesenie.
,,Čo chcem?" nadvihla som obočie a prekrížila si ruky na prsiach.
,,Teba!" Brandonovi potemneli oči a ani som sa nenazdala a niekde zmizol.
Začala som sa obzerať, ale po chvíli som pocítila ruky na mojich bokoch. Trhla som so sebou, ale on ma pevne pritlačil k stromu. Do chrbtice sa mi zabodávali vetvičky zo stromu. Bol len pár centimetrov od mojej tváre.
,,A ja vždy dostanem čo chcem!" zašepkal mi tesne pri uchu.
,,Nechaj ju napokoji!" začula som hlas spoza neho, ale on zostal pokojne stáť.
,,Lebo čo..." zasmial sa a ja som vykukla spoza neho.
Lee tam stál sám a keby sa dalo vraždiť pohľadom, Brandon by sa zvíjal na zemi v bolestivých kŕčoch. Ani som sa nenazdala a boli sme úplne niekde inde. Ocitla som sa v prázdnej zatuchnutej miestnosti, úplne SAMA. Ako to ten chlap sakra robí?! Poobzerala som sa okolo seba. Bola tu drevenná posteľ, na ktorej som sedela, so strašne tvrdým matracom, okno s mrežami a to je všetko. Nie! Už zasa! Nemôžem mať aspoň chvíľu pokoj! Arrr! Ľahla som si a zadívala sa von oknom. Ani som sa nenazdala a zaspala som.
Keď som sa zobudila, bola som v úplne inej miestnosti. Táto miestnosť bola viac svetlá. Posteľ bola mäkká a obrovská. Bola som zakrútená do perín a musím priznať, nechcelo sa mi vstať, ale nakoniec som sa predsalen vyhrabala. Ako zombie som sa obzerala okolo seba. Bola tu obrovská skriňa, v ktorej keď som ju otvorila, boli samé šaty. Väčšina šiat pôsobila, aboby bola zo staroveku, ale samozrejme boli tu aj moderné kúsky. Potom tu bola komoda, v ktorej boli ponožky, podprsenky a spodné prádlo. Keď som zbadala aké to spodné prádlo je, začala som sa červenať a stavím sa, že som bola červená ako hasičské auto. Rýchlo som zatvorila komodu a prešla k písaciemu stolíku. Bolo na ňom kopec čistých papierov a ceruziek. Boli uložené pekne vedľa seba. Prešla som k nočnému stolíku, kde bol zložený papier, ktorý bol obviazaný zlatou stuhou. Otvorila som papier a zistila, že mi tu môj únosca nechal list na privítanie.
Milá Luciana...
,,Ah! Už teraz ho nenávidím. Nechápem čo majú stále s tou Lucianou..." zamrmlala som si popod nos a pretočila očami.
Dúfam, že si už pomaly zvykáš na novú izbu, pretože odteraz tam budeš spať každú noc. V skrini máš veci na prezlečenie a v komode pri písacom stole máš spodné prádlo. Prezleč sa a príď dole na raňajky.
PS: Kúpeľňa sú tie dvere napravo od okna.
Chvíľu som na ten list len tak zízala. Hah! Musím uznať, vie byť stručný. Zatiaľ sa mi nezdá, že by bol Brandon nejaký zabijak, ale viete ako sa hovorí, nesuď knihu podľa obalu. Postavila som sa a list hodila na posteľ. Oproti mojej posteli boli dvere, vedľa ktorých bolo okno. Takže kúpeľňa. Otvorila som dvere a naskytol sa mi pohľad na luxusnú kúpeľňu. Hmmm ten asi o peniaze nemá strach. Bolo tu umývadlo, nad ktorým sa cez celú stenu tiahlo zrkadlo. Vedľa bola vaňa a záchod a v rohu stál sprchový kút. Potom tu bola ešte malá skrinka, v ktorej sa nachádzali uteráky, šampóny, deodorant, hrebeň, fén, nejaké šminky, špirála, voňavky, čistiace tampóny, leukoplast a dezinfekcia. Žeby ma čakal? I keď ja šminky ani špirálu nepoužívam, ale i tak je zvláštne, že sa tak stará. Zavrela som skrinku a pozrela sa do zrkadla. Skoro som dostala infarkt. Asi by som potrebovala poriadnu sprchu. Ku podivu som sa dobre vyspala. Ale aj tak mám kruhy popod oči. Vyzliekla som si moje špinavé veci a hneď ich hodila do prádelného koša. Vybrala som si zo skrinky uterák. Pustila som si sprchu a nechala horúce kvapky tiecť po mojom tele. Bolo to príjemné. Umyla som si aj hlavu. Keď som sa dosprchovala, vypla som sprchu a vylizla von. Zabalila som sa do uteráka a vyfénovala a rozčesala vlasy. Momentálne mali fialovú farbu.
Neviem prečo. Ešte sa mi to nestalo. Nechala som si ich rozpustené. Po chvíli mi doplo, že som si zabudla veci na prezlečenie. Nanešťastie aj spodné prádlo. Sakra Lucy! Na čo ty myslíš?! Som uväznená v dome s vládcom temna a mám mysliť na veci na prezlečenie?! Tentoraz už bolo moje svedomie ticho. Ha! No vidíš! Pretočila som nad sebou očami. Už sa rozprávam sama so sebou, no super! Pritiahla som si uterák bližšie k telu. Chcela som to urobiť tak, že rýchlo otvorím, zoberiem oblečenie a spodné prádlo a opäť zdrhám do kúpelne. Geniálny plán! Vidno, že si ho vymýšľala ty. Zaironizovalo moje svedomie a ja som iba pretočila očami. Ty radšej sklapni! Odfkla som a pripravovala sa na "akciu". Viem, že v izbe nikto nie je, ale som v cudzom dome, nikdy neviete čo sa stane. Rýchlo som potiahla za kľučku a vybhla von z kúpelne, ale zastavil ma tvrdý náraz. Do niečoho som narazila alebo žeby do niekoho?
YOU ARE READING
Kalysso II. ✔
ActionPokračovanie príbehu Kalysso. Lucy s Lukom rastú a Tris s Nikolasom vedia, že ich čas sa pomaly blíži. Keď sa stane tá osudná vec, Lucy sa úplne zmení. Z usmievavého dievčatka sa stane večne namrzená a nahnevaná slečna. Ale predsa len si k jej srdcu...