Kalysso II. ✔

⇨ Dlho sme sa nevideli ⇦

Zrazili sme sa s Edom. Kúsok som odstúpila. Práve jeho som hľadala.

,,Ed...chcela som sa spýtať či nemôžem túto noc ísť prespať k Jess. Aby sa spamätala z toho dneskajška." nahodila som psie oči.

Chvíľu váhal či ma má pustiť, ale nakoniec prikývol. Otočila som sa k Jess.

,,Bože Ďakujem Lucy. Si zlatá!" objala ma a pobrali sme sa k nej.

Najskôr som sa, ale obliekla. Keď sme prišli k nej, dala zohriať večeru. Najedli sme sa a šli spať.

,,Ja mám veľkú posteľ, takže ak chceš môžeš spať na mojej posteli." vďačne som prikývla a zaľahla do postele.

Okamžite som zaspala. Zobudila som sa na buchot. Otvorila som oči a videla Jess ako v kúte plače. Ovial ma studený vietor. Okno bolo otvorené a v ňom sedela silueta, ktorá mi bola až príliš známa.

,,Sebastian!" vydýchla som potichu a on sa postavil.

,,Dlho sme sa nevideli maličká!" uškrnul sa a začal sa približovať.

,,N-nepribližuj sa ku mne!" zamračila som sa aj keď to nemohol vidieť.

Zliezla som z postele a vytiahla nôž. On sa začal smiať. Rozprestrel krídla. Boli čierne ako noc a leskli sa. Prudko sa otočil a krídlami mi zaťal do ramena. Myslela som, že jeho krídla budú ako každé iné, ale nebolo to tak. Každé jeho pierko bolo chladné a ostré ako britva. Zrútila som sa na zem a držala si ruku. Cítila som ako mi oťažievaju viečka a potom som už videla len tmu.

Hlava ma neskutočne bolela, takisto aj moje rameno. Pomaličky som otvorila oči. Sedela som v Edovom 6-miestnom aute. Vpredu bol Ed a vedľa neho Harry. V strede bol Luk, Bel a Jess a úplne vzadu som bola ja a vedľa mňa Matt. Pprozhliadla som sa okolo seba.

,,Ahoj. Už si hore?" usmial sa do spätného zrkadla Ed.

,,Kde je Drew?!" totálne som ho ignorovala a keď som ho spomenula Edovi sa na tvári zjavil smutný výraz.

,,Kde je?!" skríkla som až ma zabolelo v hrdle, Ed si iba vzdychol.

,,No vieš..." začal a mne sa zrýchlil tep.

,,Keď sme večer počuli zvuky z Jessicinho domu okamžite sme tam šli. Našli sme ťa v bezvedomí a nad tebou bol temný. Drew po ňom skočil. Všimol som si, že ťa poranil a máš v sebe jeho jed. Bežal som si pre náradie a začal ti ho vysávať. Zrazu sa všetko zvrtlo a ja som iba videl ako sa Drew zrútil..." odmlčal sa a mne sa tlačili slzy do očí.

,, ...Luk po tom temnom skočil a zabodol mu nôž do srdca. Drew mal v sebe tiež jeho jed..." dramaticky sa odmlčal.

,,Lucy! Ak by sme zachránili jeho. Nezachránili by sme teba!" otočil sa ku mne Luk a ja som zabudla dýchať.

,,O-on je mŕtvy?!" slzy mi tiekli ako vodopády.

,,Nie tak úplne!" povedal Ed a díval sa pred seba na cestu.

Nadvihla som obočie a Ed si iba vzdychol.

,,Lucy...ak sa ti dostane ich jed do tela...staneš sa jedným z nich." dopovedal to a ja som otvorila ústa.

,,On si ma nebude pamätať však!" povedala som to po dlhom tichu a dívala som sa do blba.

Ed pomaly prikývol a súcitne sa na mňa pozrel.

Nie! Nie! Nie! To nemôže byť pravda! Nie! Môj Drew je preč. Je jeden z nich a teraz ma chce zabiť.

,,Kam vlastne ideme?" spýtala som sa dívala som sa von oknom.

,,Preč. Ďaleko od toho miesta." povedal Ed úplne vážne.

Práve sme šli po nijakom dlhom moste, pod ktorým bola rieka, ktorá dikovoko burácala. Boli sme asi v strede, keď zrazu Ed prudko stočil volant a zabrzdil. Stočilo nás do strany. Pozrela som sa po aute.

,,Ste vporiadku?" zakričal na nás Ed a my sme jednohlasne odpovedali.

Pozrela som sa von oknom. Bola veľka hmla. Ako v nijakom hororovom filme. Cez hmlu som akurát zazrela čiernu siluetu. Približovala sa a my sme rýchlo vystúpili. Stáli sme na moste a pod ním burácala voda. Pohli sme sa vzad. Čierna postava bola bližšie a bližšie. Ked bola úplne blízko všimla som si jeho tvár. Nie! To nemože byť pravda. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Drew.

Ed vytiahol zbrane a každému dal do rúk zbraň. Mne podával pištoľ s tlmičom. Pokrútila som hlavou.

,,Ale no tak Lucy nevymýšľaj a ber!"

,,Nie! J-ja nechcem!" odstúpila som.

Ed sa otočil na Drewa. Sedel na kapote auta a uškŕňal sa.

,,Prepáčte, že som vás tak náhle prepadol, ale prišiel som si pre ňu!" ukázal na mňa.

Už to nebol ten Drew. Áno, mal jeho hlas, ale nebol to on. Mal omnoho dokonalejšie pokožku a dokonalý úsmev. Nie že by ho nemal aj vtedy. Bože Lucy on ťa chce zabiť a ty tu rozmýšľaš aký má úsmev?! Zahriaklo ma podvedomie.

,,Zabudni!" vyprskol Luk a schoval ma za jeho chrbát.

Drew sa zasmial. Bol taký zlovestný smiech až mi nabehla husia koža.

,,Tak fajn! Ja som to chcel po dobrom, ale ak inak nedáš!" postavil sa a rýchlosťou svetla sa pobral k nám.

Všetci sa naňho vrhli. Bol to brutálny boj. Drew mal také ladné pohyby a žiadne nože a pištole mu nerobili problém. Harryho skopal do brucha až sa zapotácal a spadol na zem. Eda potkol a päsťou mu udrel do hlavy. Matta chytil pod krk a odhodil za auto. Rútil sa smerom ku mne. Samozrejme Luk sa naňho vrhol. Začali sa nebezpečne približovať ku okraju zábradlia. Zrazu Drew chytil Lika pod krk a nahol ho cez zábradlie. Luk sa branil, ale Drew sa nedal. Rozbehla som sa k nim, ale bolo neskoro. Luk sa zapotácal dozadu a vypadol cez okraj. V hrdle sa mi zasekol výkrik.