Kalysso II. ✔

⇨ Preplo ti?! ⇦

,,Tori!" skríkla som a sledovala ako padá dolú.

Rýchlo som zareagovala a dole pomocou živlu zeme som nahrnula lístie a plazivé rastliny. Pomocou vetru som sa snažila zbrzdiť pád. Samozrejme, že nie som až taká silná, aby som ju udržala vo vduchu, ale aspoň som jej zbrzdila pád. Dopadla do lístia a rastlín. Napäto som sledovala či sa niečo v lísti pohne. Nič sa nedialo a mne búšilo srdce ako divé. Prosím! Prosím! No ták Tori! Po chvíli akoby moje prosby boli vyslyšané a spod lístia sa vynorila Tori. Celá sa klepala. Až teraz som si všimla, že som do pol pása prehnutá cez zábradlie. Rýchlo som sa vrátila do izby a bežala ku dverám. Pri dverách stáli Brandon, Austin a Dean. Prešla som okolo nich a rýchlosťiu svetla bežala dole schodami. Dole v obývačke sedel Leonard a díval sa dosteny, zatiaľ čo mu Katie stále mlela čosi o farbe na vlasy. Trhla som kľučkou dverí a beža dozadu na dvor. Uvidela som Tori v kope lístia a ani som nečakala a vrhla sa na ňu. Tuho som ju objala a vydýchla si. Začala som.ju jemne kolísať a ona sa rozplakala. Ani sa jej nedivím. Spadnúť asi z dvadsaťmetrovej výšky, taký šok sa ťažko predýchava. Ani som sa nenazdala a bol pri nás Austin, ktorý mi ju hneď vytrhoj zo zovretia.

,,Čo ti to sakra napadlo?! Chcela si sa zabiť či čo?! Liezť po zábradlí? Si už naozaj taká blbá?" jačal na ňu a ja som sa dívala lrn s otvorenými ústami.

Je to jeho manželka! Čo si to vôbec dovoľuje?! Tak ona sa skoro zabila a jemu je to totálne jedno. Postavila som sa pred Tori a vražedne sa na Austina pozrela.

,,Preplo ti?! Tak ona sa mohla zabiť a tebe je to totálne fuk!" tentoraz som jačala ja.

Austin sa tváril povýšenecky a ľahostajne a to ma naštvalo ešte viac. Chcel niečo povedať, ale ja som mu to nedovolila.

,,Nie! Teraz sklapni! Všetko je to aj tak kvôli tebe!" zatváril sa nechápavo.

,,Keby si nevletel do izby ako nejaký veľký pán, tak by sa to vôbec nestalo! A mne je úplne jedno čo si o tom myslíš ty! Je to tvoja manželka, a tak sa aj chovaj! Bez nej, by si bol NIKTO!" posledné slová zanikli, pretože Austinova ruka pristála na líci.

Trhlo mi hlavou, ale zostala som stáť. A tonu sa fajk divým, pretože mi hučí v hlave a necítim si líce.

,,To ona je NIKTO. Bezo mňa by bola už dávno mŕtva." povedal a uškrnul sa.

Vlasy sa mi zmenili na červeno-čierne a oči mi potemneli. Vrhla som sa naňho a jednu mu vrazila. Ale bol strašne silný, a tak som si dopomohla živlami. Rastlinami som ho pripevnila k zemi. Prižmúrila som oči a vysielala tlak na jeho ruku, ktorou ma udrel. Drtila som mu ju. Po chvíli to nevydržal a začal kričať ako besný. Neprestávala som. Zastavila ma až Torina ruka na mojom ramene.

,,Lucy!" povedala s uslzenými očami a ja som prestala.

S Tori sme sa pobrali dovnútra. Nemala som ani najmenšiu chuť sa dívať na ten jeho odporný ksicht.

,,Hej!" zakričal Austin, pretože bol ešte stále pripútaný k zemi.

Otočila som sa naňho a usmiala som sa.

,,Pomôž si sám, keď si taký mocný!" zaironizovala som a na päte sa otočila.

Spolu s Tori sme šli dovnútra. Vošli sme do obývačky, kde bol Leonard a Katie. Rozvalila som sa na pohovku a masírovala si spánky. Vlasy nabrali opäť fialovú farbu.

,,Ako to robíš?!" spýtala sa náhle Tori a ja som sa nechápavo pozrela.

,,No to s tými vlasami." ukázala na moje vlasy a ja som chápavo prikývla.

,,Neviem...mení sa to podľa mojej nálady." mykla som plecami.

,,A čo znamená, keď ich máš fialové?"

,,Neviem. To je asi prvýkrát, čo ich má fialové. Väčšinou ich mám červené, čierne, modré alebo sivé. Občas ich mám dúhové." vysvetľovala som a ona sa na mňa so záujmom pozerala.

,,A čo blond?"

,,Nie tie som ešte nemala."

,,A čo ryšavé?"

,,Nie."

,,A rúžové?" hneď ako to dopovedala som skamenela.

Ako je to sakra možné? Veď som sa cez to už preniesla. No ták! Buď silná.

,,Áno dvakrát!" sklopila som zrak a všimla si, že Leonard spozornel.

,,Vážne? A čo to znamená?" spýtala sa Katie.

,,Noo...l-láska." odkašľala som si a začala sa hrať s prstami.

,,Uuu...a kto je ten šťastný?" zatiahla Tori.

,,Volal sa Drew. Premenili ho na temného, ale ešte lredtým ako sa úplne premenil si na mňa spomenul." usmiala som sa.

,,A Brandon ťa od neho oddelil? Ja som to vedela. To je taký..." vtom prišli do izby ostatný.

,,Vlastne za to nemôže on..." povedala som potichu, ale Tori ma zjavne počula.

,,Čože?! A tak čo potom? Ušla si od neho?" povedala dosť zmätene a ja som sa nervózne poškrabala na zátylku.

,,Ehm...nie neušla." povedala som a dúfala, že jej to bude stačiť.

Ale zdá sa, že som sa mýlila. Ona aj tak pokračovala.

,,Tak čo potom? On ušiel od teba?" vyzvedala a medzitým sa na gauči usadili Dean a Brandon.

Austin si šiel obviazať ruku, teda asi. Nie som si istá. Ale nakoniec prišiel aj on. Bola som totálne nervná.

,,Ehm...nie." povedala som a trela si spánky.

,,Ta čo potom?" ale teraz som uz bola vážne nervózna.

Nechcem to preberať pred nimi. I keď im to je u prdele. Sú to predsa temný. Drew bol jeden z nich.

,,Ah! J-je mŕtvy." povedala som potichu a smutne sa usmiala.

Stále som sa hrala s prstami. Teraz mi prišli oveľa zaujímavejšie.

,,Lucy...to mi je ľú..." nenechala som ju dopovedať.

,,Nie! Ja nechcem ľútosť. Aj tak je k ničomu." poviem a postavím sa.

Vyjddem hore a zabuchcem za sebou dvere. Ah! Čo sa to so mnou deje?! Ľahla som si na posteľ a ani som sa nenazdala a zaspala som.

Zobudila som sa uprostred noci na nejaké zvuky. Otvorila som oči dokorán. Ležala som na boku, otočená smerok k oknu. Zvuky šli od dverí. Neviem čo alebo kto to je, ale ak sa o niečo pokúsi, zmlátim ho/to. Zrazu som ucítila niečí dych na krku.
∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽
Chcela som vám len povedať, že začínam písať nový príbeh, ktorý sa volá Weird? Only UNIQUE. Tak ak by ste chceli a mali čas a chuť tak by som bola rada keby ste si to prečítali a prosííím aj ohodnotili. Či už komentíkom alebo vote. 😊