Kalysso II. ✔

⇨ Podrazáci! ⇦

Znova som ucítila,že mi vzbĺkli vlasy. Ale tentoraz mi vzbĺkli aj ruky. Zrazu mi oheň pohltil celé telo. Nič ma nepálilo,ale oheň sa zväčšoval. Rozbehla som sa na opačnú stranu miestnosti. Nie! Nie! Už dosť. Snažila som sa "uhasiť" pomocou živlu s vodou. Nič nepomohlo. Bola som tak nasratá,že to ani inak nešlo. Snažila som sa upokojiť,ale v hlave mi stále zneli Drewove slová. Nevedela som čo robiť. Schúlila som sa do kúta a snažila sa upokojiť. Pokoj Lucy! Pokoj! No ták sakra Lucy! Chytila som sa za vlasy a zaťahala. Nádych! Výdych! Oheň ustupoval. Už-už som sa upokojila, keď do mňa ten idiot hodil ohnivú guľu.

,,Ty idiot prestaň!" skríkla som a zahnala som sa.

Tiež som vytvorila ohnivé gule a neprestávala som ho ohadzovať. Spadol na zem a ja hodila poslednú guľu,ktorá ho trafila do ruky. Mal tam červený fľak. Potom som ako zázrakom prestala horieť. Všetci na mňa vyjavene zízali. Zrazu začali tlieskať a Drew sa postavil.

,,Pekne! Takže predsa len vieš používať oheň!" zasmial sa a mne to docvaklo.

On ma celý čas provokoval,len aby zistil či ovládam oheň? Robí si zo mňa srandu? Pripomenul mi smrť mojich rodičov a to len preto lebo je sebec. Slzy sa mi nahrnuli do očí. Bola som naštvaná a smutná. Vlasy sa mi zafarbili na čierno a konce som mala modré.

Pozrela som sa na Luka,ktorý to iba ticho sledoval.

,,Ty si o tom vedel?" skríkla som na Luka,ale ten sa ani len nepohol.

,,Tak vedel?!" skríkla som ešte hlasnejšie.

Iba neisto prikývol a ja som sa sarkasticky zasmiala. Skôr to znelo ako hysterický smiech.

,,Nabudúce si rozmysli čím ma budete provokovať! Aspoň si im mal povedať pravdu!" odpochodovala som preč so slzami v očiach.

Luk

Ja som taký idiot. Prečo som s tým len súhlasil. Áno vedel som o tom,ale nevedel som s čím ju chcú provokovať. Keby som vedel,že vytiahne práve toto,okamžite by som to zatrhol. Ale už je neskoro. Kopol som do steny a hlavu si dal do dlaní.

,,Ja som taký idiot. Prečo si vyťahoval práve toto?!" skríkol som na Drewa, ktorý tam stál a udivene sa na mňa díval.

,,Tak sorry. Bolo to prvé čo ma napadlo a navyše nechápem čo z toho robíte také haló. Ak chceš tak sa pôjdem ospravedlniť aj tvojim rodičom! Aj tak si myslím,že príliš preháňate." oprel sa o stenu a tváril sa ľahostajne.

Kopol som do steny až sa odlúpilo kúsok omietky.

,,Nič nechápeš! Zo všetkého si si musel vybrať toto?! Bože ty si taký idiot! Toto si už nevyžehlíš,to si píš."

,,Bože prestaň sa chovať jak baba! Aj ja mám rodičov,ale neurážam sa vždy keď o nich niekto niečo povie." vykríkol a mne došli nervy.

,,Ty magor naši rodičia sú mŕtvy!" zaziapal som to na celú telocvičňu až sa to ozývalo.

Všetci stíchli a pozreli sa na mňa. Ja som rozrazil dvere a odišiel za Lucy.

Drew

Celý týždeň po mne vrieskajú. Všetci. Lucy sa so mnou nebaví. Rozmýšľam, že odídem. Už nevládzem. Urobím jednu chybu a všetci po mne vrieskajú už týždeň, 24 hodín denne. Ani si neviete predstaviť aké je to pre mňa ťažké.

Šiel som do izby a začal sa baliť. Nebolo toho moc. Všetci boli pri bazéne,takže som mohol odísť bez toho aby mi znovu nehubovali, že som idiot, magor, sráč a totálny neschopák. Zišiel som dole a zobral si kľúče.

Lucy

Musím uznať som precitlivelá. Práve sedím v kuchyni a vyžieram nutellu. Idem sa ospravedlniť Drewovi. Chudákovi celý týždeň všetci hubovali. Musí byť na tom psychicky zle. Nechcem aby sa trápil, veď nemal odkiaľ vedieť,že moji rodičia sú... ah! Šla som do izby,keď som uvidela Drewa v chodbe aj s kufrom. Otvoril dvere a vyšiel von. Rozbehla som sa za ním. Nevedela som čo robiť tak som ho objala zozadu.

,,Nechcem aby si odišiel. Ty jediný mi rozumieš. Nemal si predsa ako vedieť,že sú mŕtvy. Drew...prosím nopúšťaj ma." otočil sa ku mne a nadvihol obočie.

,,Ale vieš,keď na mňa každý stále nadáva,že aký som debil. Lepšie bude ak odídem. Vieš Lucy ja nechcem ísť, ale bude to tak lepšie. Ja totižto, neviem či by som vedel byť v tvojej blízkosti. Veď sa na seba pozri. Matt ťa skoro prefikol a ja sa mu ani nečudujem. Veď si krásna, inteligentná, dokonca vieš bojovať lepšie ako niektorí chalani. Čo ma teda fakt prekvapilo,lebo..." rozhadzoval rukami a mne prišiel strašne zlatý.

Neviem čo to do mňa vošlo,ale chcela som ho nijako umlčať,a tak som sa nahla a pobozkala ho. Stál tam ako stĺp a po chvíli mi bozky opätoval.

,,Si strašne ukecaný vieš o tom?" zasmiala som sa a on sa začal červenať.

Pomohla som mu povybaľovať veci a zišli sme ruka v ruke dole do obývačky. Tam sedel Luk a Isabel. Luk niečo zašuškal Isabel a ona sa začervenala a pobozkala ho.

,,Ale ale žeby nám niečo ušlo?" spýtala som sa a zasmiala sa.

,,A nám?" pozrel na nás dvoch a my sme sa na seba usmiali.

,,Takže už sa nehneváš?" spýtal sa Luk a ešte viac sa usadil na gauči.

,,Nie. Niekedy mi príde,že som príliš precitlivená."

,,Niekedy?" Luk nadvihol obočie a ja som po ňom hodila vankúš.

On mi úder vrátil. O chvíľu sme rozpútali vankúšovu vojnu. Hodila som vankúš,keď zrazu sa objavil v obývačke Ed. Vankúš ho zasiahol.

,,To Lucy!" skríkli všetci naraz.

,,Hej! Podrazáci!" všetci sa zasmiali.

,,Hmmm čo tak zahrať si fľašu?" navrhol Harry,ktorý bol za Edom.

Ani som si ho nevšimla. Zrazu som počula ako niekto dupe po schodoch. Bol to Matt.

,,Vravel niekto niečo o fľaši? Žeby sa niekto rozhodol konečne ožrať?" pohľad upriamil na Eda a ten iba pretočil očami.

,,Nie. Myslíme tu hru. Hráš?" spýtal sa Harry a Matt len mykol plecami.

,,Prečo nie!" sadli sme si do kruhu a Harry zatočil fľašu.