Kalysso II. ✔

⇨ Zachraňuj si zadok sám! ⇦

,,Pomaly sa postav a poď von. Tvár sa, že sa nič nedeje a nič sa ti nestane." srdce mi začalo búšiť o sto šesť.

Ten hlas. Odkiaľ ho poznam?! Určite som ho už počula, ale v takom strese si neviem spomenúť.

,,A čo ak nie?!" povedala som odvážne.

,,Vieme kde je tvoj brat." povie a ja som už vstávala zo stoličky.

Šla som pomaly k východu. Tomu záhadnému som nemohla vidieť do tváre, lebo mal kapucňu. Vyšli sme von a šli do nejakej tmavej uličky.

,,Tak?! Čo odo mňa chceš?" povedala som a prekrížila si ruky na prsiach.

Ten záhadny sa iba zasmial. Ten hlas. To nie je možné. Dal si dole kapucňu a ja som tostala s otvorenými ústami. Ruprt?!

,,Ako...prečo?!" bola som z toho celá zmätená.

,,Sledovali sme vás až sem." odpovedal jednoducho a ja som sa spamätala.

,,A čo teraz chceš akože robiť? Prišiel si ma zachrániť alebo čo?! A čo ak ti poviem, že nechcem ísť s vami?! Teraz som manželka toho psychopata a on sa ma nevzdá. A navyše ja s vami nechcem ísť. Len ma chcete využiť. Chcete si kryť len vlastné zadky. Na mne vám vôbec nezáleží. A mimochodom, na prebúranie tej vašej bariéri potrebujú tri čarodejnice. Dean má jednu a Austin druhú. Leonard ešte žiadnu nemá, takže sa nemusíte strachovať." dokončila som svoj monológ a čakala na jeho reakciu.

,,Pochop už sme stratili veľa ľudí, nechceme prísť o ďaľších. A navyše už tri čarodejnice majú." povedal a pozrel sa dozeme.

Čože?! No tak to nemyslí vážne! Toto si o mne myslí?!

,,Čo prosím?! Ty si myslíš, že by som im pomohla?! To snáď nemyslíš vážne. Vieš čo?! Vypadni! Ja nikam nejdem. Zachraňuj si zadok sám!" zvrieskla som a chcela odpochodovať, ale on ma zastavil.

,,Počkaj, tak som to nemyslel. No ták prosím! Urob to kvôli nám. Kvôli Julie. Celý čas sa na teba pýtala. Prosím." povedal a potom urobil tu najneočakavánejšiu vec.

Pobozkal ma. Bola som z toho v šoku, ale potom som sa spamätala. Odtiahli sme sa od seba a ja som iba nadvihla obočie.

,,Mal by si ísť!" povedala som pokojne a on sa tváril šokovane.

,,Čože?!"

,,Počul si. Ja viem, že to robíš len kvôli nim, takže by si radšej mal ísť. Radšej si rozmysli čo urobíš. Ak to nie je úprimné radšej to ani neskúšaj." povedala som a otočila sa na odchod.

,,Ale to bolo úprimné. Lucy!" zakričal a to ma prinútilo zastáť.

,,Viem, že som povedal hrozné veci, ale keď si zmizla s Brandonom, uvedomil som si, že som sa v tebe mýlil. Prepáč." ospravedlnil sa a ja som sa naňho dívala s kamennou tvárou.

,,Fajn! Ale robím to len kvôli Julie." vyhlásila som a kráčala k nemu.

On iba prikývol a pomaly vyšiel z uličky. Skontroľoval či je vzduch čistý a potom sa rozbehol k nejakému autu. Rýchlo sme doňho nasadli a uháňali ulicami. Dívala som sa von oknom a rozmýšľala čo asi spraví Brandon ak zistí, že som zmizla. Stavím sa, že zabije každého kto mu príde pod ruku. Čo som to len spravila.

,,Ďakujem." z myšlienok ma vytrhol Ruprt, ktorý sa na mňa usmial.

Iba som prikývla a ďalej sa dívala von oknom. Už sa pomaly stmievalo. Zastavili sme na nejakom prístave. Vystúpila som z auta a tam nás už čakali Lee, zelenoočko, modroočko a nejaký cudzí chlap. O niečom sa bavili, ale keď nás zbadali všetci stíchli. Ruprt ma chytil za chrbát.

,,Nedotýkaj sa ma!" povedala som cez zaťaté zuby a on zdvihol ruky do obranného gesta.

,,Ahoj Lucy. Nečakal som, že prídeš. Ale som rád, že si tu." povedal Lee a usmial sa.

,,Robím to len kvôli Julie, tak si daj pohov." povedala som a posadila sa na lavičku.

,,Niekto tu vstal hore prdelkou." povedal ten neznámy a ja som zavraždila pohľadom.

,,Neprovokuj, lebo skončíš hore prdeľou ty. Jasné?!" povedala som podráždene a dala si tvár do dlaní.

,,Pokoj! To bola len sranda. Inak volám sa Jack." povedal a nahodil face alá 'každí ma zbožňuje'.

Ja som iba pretočila očami.

,,Tak a čo teraz?" spýtala som sa Leeho a on ku mne zdvihol zrak.

,,Na noc ostaneme tu a skoro ráno vyrážame." prikývla som.

,,A kde budeme spať?"

,,Tam" ukázal na malú chatku.

Ah! To bude zase noc. Stavím saže budem spať na zemi, lebo hentí neandrtálci nevedia, čo je to slušnosť. Premiestnili sme sa do chatky a ako som predpokladala. Štyri postele. Takže dvaja z nás budú musieť spať na zemi. Ani som sa nenazdala a všetci sa vrhli na postele. Jediný kto ostal stáť som bola ja a po chvíli vytlačili na zem aj Ruprta.

,,Deti." zašomrala som.

V noci ma zobudilo buchotanie, ktoré sa ozývalo zvonka. Úplne som stuhla. Prosím! Až to nie je...všetci sa pomaly postavili, len ja som zostala na zemi.

,,Ideme to omrknúť. Ty zostaň tu." povedal mi Lee a už ich nebolo.

Po chvíli som začula krik. Rozbehla som sa von ako strela a vyvalila dvere na chatke. Nie! To si zo mňa robíš srandu! Nemôžem mať aspoň jeden deň normálny?! Hh...zdá sa, že asi nie.