Kalysso II. ✔

⇨ Chystáš sa niekam? ⇦

Julie sa strhla, a keď videla, že sa k nám blíži nejaká žena, rýchlo ku mne pribehla a schovala sa za mňa. Chytila ma za ruku. Ja som jej ju stlačila a usmiala sa na ňu, keď spoza mňa vykukla. Žena tu bola tak rýchlo, že som nestihla ani žmurknúť.

,,Julie! Čo som ti povedala o tom futbale. Dáma predsa nesmie hrať futbal! Je to neslušné!" tvárila sa vážne a namyslene.

To tu sú všetci taký snoby alebo čo? Všetci sa tu chovajú ako namyslený idioti. Už teraz sa mi tu nepáči.

,,Áno mami! Prepáč!" vyliezla spoza môjho chrbta a pustila mi ruku.

So zvesenou hlavou prešla ku svojej mame.

,,A čo to máš na sebe? Vypadáš ako obyčajná sedliačka!" rýchlo jej vyzliekla môj dres a hodila ho na zem.

,,Hej! Ten je môj! Ako by sa Vám páčilo keby som Vám vyzliekla ten sveter a hodila ho na zem!" povedala som naštvane a zdvihla zo zeme môj dres.

Oprášila som ho od prachu a naštvane som sa na ňu pozrela.

,,Veď aj tak vyzerá! A teraz...nestoj tu len tak! Prines mi vodu!" rozkázala mi ja som nadvihla obočie.

Čo si akože o sebe myslí. Ja nie som jej slúžka!

,,Dones si ju sama! Si chromá či čo?" odvrkla som a ona na mňa vypleštila oči.

,,Čo si to dovoľuješ ty malá sopľaňa! Toto ti neprejde!" zdrapila malú Julie za ruku a spolu s ňou urazene odpochodovala preč.

Ja som pretočila očami. Pfff. Namyslená krava! Navliekla som si dres. Voňal po Julie. Ale cítila som tam aj ockovu voňavku. Smutne som sa usmiala.

,,Ako mi chýbate!" pošepkala som a zobrala si loptu.

Kopala som si z nohy na nohu a triafala do bránky. Síce tam nikto nebol, ale mne bolo samej dobre. Behala som po celom ihrisku. I keď som tam bola sama, pádom som nemohla zabrániť. Raz kvôli tomu, že som sa potkla o vlastné nohy, druhý raz zase keď som urobila dlhší krok ako som čakala a skočila som na loptu a spadla na hubu, no a nakoniec tretí krát som sa šmykla na tráve. A teraz tu ležím a dívam sa na oblohu. Bola nádherne modrá a zdobili ju biele nadýchané oblaky. Myslím, že sa blíži búrka. Pomyslela som si a hneď na to sa ozvalo hrmenie. Postavila som sa a namierila si to dnu. Všimla som si, že na hornom poschodí v okne stojí Lee a pozoruje ma. Rýchlo som odvrátila zrak a pokračovala v ceste. Na líce mi spadla prvá kvapka. Bežala som dnu a vyzula si kopačky. Šla som hore schodami a chcela zahnúť smerom k mojej izbe, ale začula som nejaké hlasy. Už opäť!

,,Ja nechcem aby tu bola! Kazí mi moju dcéru. Načo tu vlastne je? Keď ju Brandon tak veľmi chce, nech si ju nechá. Nám to môže byť jedno. Sme predsa upíri, vieme sa ubrániť aj bez nej! Veď aj tak sa sem nemôžu dostať." povedala mama Julie.

Ja som to vedela! Už od začiatku mi bolo divné ako sa môžu tak rýchlo pohybovať.

,,Ak ju Brandon dostane, budú mať ďalšiu čarodejnicu a potom dokážu prelomiť bránu! A to nemôžeme dovoliť. Nemôžeme predsa ohroziť upírov v zámku." povedal Ruprt a mne sa hrnuli slzy do očí.

Takže oni ma tu držia len preto aby neohrozili seba? Tak fajn ako chcú. Ak sa nechcú ohroziť, prečo ma teda nezabijú? Možno to plánujú, len si chcú počkať na správny okamih. Ale vpodstate ich chápem. Som pre všetkých len záťaž. Už vážne nevládzem. Je toho na mňa moc. Rukami som si pretrela spánky a zrekapitulovala som si, čo všetko som vlastne počula. Som pre nich nikto! Všetci ma považujú za votrelca. Z oka mi vypadla slza, ale rýchlo som ju zotrela. Bežala som dolu, ale zrazila som sa s modroočkom. Na tvári mal spokojný úsmev. Tváril sa akoby ma práve prichytil pri čine. Tak sčasti vlastne áno.

,,Chystáš sa niekam?" spýtal sa s nadvyhnutým obočím, ešte stále so spokojným úsmevom na tvári.

Nasadila som kamennú tvár a snažila sa nedať najavo nejaké city, ale moje vlasy ma prezradili. Vlasy mi chytili tmavomodrý odtieň a naspodku som ich mala svetlomodré až bledozelené. Oči som mala čierne ako noc.

Bez slova som sa otočila a namierila som si to späť. Nechcela som sa s nikým baviť. Všetci mi tu boli cudzí, vzdialení a takí namyslení, teda okrem Emmy. A to čo predviedla Julieina mama je dôkaz, že sa nemýlim. Vyšla som hore schodmi a zabočila do uličky kde sa rozprávali oni dvaja. Keď som šla okolo Ruprta a tej namyslenej kravy, schválne som buchla Ruprta do ramena. Je to detinské, ale ja som detinská, takže mi to je jedno. Ja sa za to nehanbím, som taká aká som a ostatných názor ma.nezaujíma. Do izby som šla za jedným jediným účelom, a to ZDRHNÚŤ.