Kalysso II. ✔

⇨ Dobrú Dudroš ⇦

,, No vieš...vždy keď si sa na mňa pozrela, vedel som, že ťa poznám, ale nevedel som si spomenúť." chvíľu sa odmlčal a pozrel sa do okna.

,,Vtedy ako zabili Harryho som sa mu pozrel do očí a znova som mal ten pocit. Pocit, že ho poznám." znova sa pozrel na mňa.

,,A ako som ti hodil ten nôž do brucha, za čo sa fakt ospravedlňujem, mi to všetko naskočilo. Všetky tie spomienky. Spomienky na teba, na Harryho, na Luka...skrátka na všetkých. Pri každej osobe sa mi zjavila jedna spomienka." povedal smutne a mne napadla len jediná otázka.

,,Akú spomienku si mal pri mne?" nadvihla som obočie a zdá sa, že ho tá otázka dosť zaskočila.

,,Ehm noo..." začal koktať a poškrabal sa na zátylku.

,,Vieš..." začal no niekto vošiel do izby.

Otvorili sa dvere a v nich stál ten lovec a v rukách držal tacku s jedlom. Pozrel sa na nás a uškrnul sa. Ja som nadvihla obočie. Čo tu ten robí?!

,,Myslel som, že už budeš hore. Priniesol so ti jedlo." položil tacku na stôl a sadol si na posteľ vedľa Drewa.

,,Ehm...nejaké vysvetlenie?!" povedala som po chvíli ticha.

,,Doniesol som ti jedlo čo na tom nechápeš? Žeby to bolo až také zlé, že si zabudla jesť?" povedal ten lovec a uškrnul sa.

Tvár som mala od zlosti celú červenú. Oči sa mi sfarbili do červena a vlasy do červeno-oranžova. Ale potom som sa upokojila a vlasy nadobudli hnedý odtieň a oči takisto. Rozhodla som sa vrátiť mu úder.

,,Zdá sa, že si chýbal, keď sa rozdaval rozum, tak to poviem tak aby si to pochopil. Čo tu robím s tebou..." ukázala som na neho akoby som to vysvetľovala dvojročnému decku.

,, ...a s ním?" ukázala som na Drewa.

Drew sa len tak-tak držal aby nevybuchol smiechom. Ten lovec sa zamračil. Urazene si založil ruky na prsiach.

,,Tak teraz ti to vysvetlím ja... Zatiaľ čo ty si tam šaškovala, tak ťa Drew bodol a my sme ťa potom odniesli sem." gestikuloval rukami a vysvetľoval to ako malému decku.

Myslela som, že sa neudržím a jednu mu vrazím. Drew to už nevydržal a rozrehotal sa na celé kolo. Moje vlasy mali čisto červenú farbu. Postavila som sa až moc prudko a vybehla som von z izby. Čo si akože o sebe myslí? Idiot! Zbehla som po schodoch dole a chcela ísť von. Keď som sa zarazila. Cítila som ako mi niečo steká po bruchu. Do riti! Pri tom ako som sa postavila som si musela roztrhnúť ranu na bruchu. Rýchlo som si vyzliekla tričko a mala som pravdu. Nie! Nie! Čo teraz?! Za nimi ísť nechcem. Krv z rany mi valila potokmi. Ježiši! Ak to rýchlo nezastavím, tak vykvácam! Začala som zmätkovať. Hľadala som kúpeľňu, ale nikde som ju nevedela nájsť. Kľakla som si a krv stekala po mojich nohách až na podlahu. Počula som kroky zhora. Bola som otočená chrbtom, takže som nevedela kto to je.

,,Ježiši mi nehovor, že si dostala krámy. Kde ti tu mám akože zohnať..." začal bľabotať ten lovec, ale ja som ho zastavila.

,,Sakra drž hubu a povedz mi kde tu máš kúpeľňu!" skríkla som a postavila sa.

Keď som sa otočila obidvaja ku mne hneď pribehli. Odviedli ma do kúpelne a tam mi zastavili krvácanie. Všimla som si, že už na sebe nemám tie špinavé veci, a že som čistá.

,,Ehm...chlapci nechcem vás vyrušovať pri práci, ale ak sa môžem spýtať ako to, že mám na sebe nové oblečenie?" povedala som kľudne a nadvihla obočie.

Obidvaja sa na seba pozreli a potom sa uškrnuli. Ale ani jeden mi neodpovedal. Mohla som si len domyslieť ako je to možné. Preboha! Radšej zostanem vtom, že ma prezliekla a umyla kúzelná víla so svoji čarovným prútikom. Keď mi ranu zaviazali premiestnili sme sa do izby kde som sa prebrala. Sadla som si na posteľ a vystrela si nohy.

,,Tak?! Čo ideme robiť?" spýtala som sa a obidvaja sa na mňa pozreli ako na blázna.

,,Ehm...nespýtaš sa otázky typu: Kde to vlastne sme alebo prečo sme tu?" spýtal sa lovec a ja som sa zasmiala.

,,Prečo? Mala by som?" nadvihla som obočie.

,,Nie! Ja len...nepozreme film?" snaží sa to zahovoriť.

Hneď ako to dopevedal som už aj bežala dole. Samozrejme nie doslovne. Ešte by mi tá rana začala znova krvácať. Sadla som si na gauč a čakala aj na tých dvoch.

,,Tak čo si chcete pozrieť? Mám tu... Fantastická štvorka, Spiderman, Batman, Hellboy, X-man..." začal vymenovávať filmy.

,,Hellboyyy" zakričala som a to už dával lovec CD-čko do prehrávača.

Bol to super večer. Potom mi napadlo, že ja vlastne neviem ako sa volá. Nemôžem ho predsa stále volať lovec.

,,Inak ako ťa mám volať?" spýtala som sa v strede filmu.

Najprv sa na mňa nechápavo pozrel a potom sa opäť otočil na telku.

,,Čo ja viem. Volaj ma ako chceš." povedal a ja som sa zarazila.

,,Nemôžeš mi skrátka povedať tvoje meno?"

,,Nie!" povedal a ja som sa zamračila.

Fajn! Ako chce! Však jeho to prejde. Aj ja viem hrať túto hru. Otočila som sa na telku a ďalej sledovala film. Vlastne som ho ani moc nevnímala. Rozmýšľala som ako by som mohla nazvať toho lovca. Pedro? Ambróz? Rex? Heh! Mimovoľne som sa usmiala.

,,Čo je ti také vtipné?" zahundral ten lovec.

,, Ale nič! Tak ja idem spať. Dobrú Drew. Dobrú Dudroš!" zasmiala som sa a vybehla hore schodami.

Ľahla som si na posteľ a pokúšala sa zaspať. Asi hodinu som sa prevaľovala v posteli. Keď zrazu som niečo začula.