Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Novinka

<time skip>

Po tom rannom rozhovore som skončil znovu zavretý v izbe. Vedel som že ak sa chcem vyhnúť ďalším zbytočným bitkám musím proste utiecť a už nikdy sa nevrátiť, lenže kam by som išiel? Kdekoľvek v okolí by ma otec našiel bez problémov a kdekoľvek v meste by mi zase zarezalo cestu OSN. Takže nie, nemám kam ísť. A dosť zrejme sa teraz nikam nedostanem. Ani mi nevadí že nesplním sľub a neuvidím sa s Talianskom keď ma ten koňomrd už zas bondzol. Trocha viac ma trápi že asi nebudem môcť navštíviť Sama vo vedľajšom meste (ďaleko) a tiež som chcel ísť kúpiť nejaký chlieb pretože doma už nie je vôbec nič na jedenie, ale tento plán padá. Vyriešim to keď sa dostanem von. 

Sedel som na posteli s jednou z fotiek v ruke. Na fotke som bol malý ja, Tretia ríša, otec a Reichtangle. No teda Nemecké Cisárstvo. Stále som rozmýšľal čo na nej je. Nebola ničím nejak špeciálna, skôr naopak. Vyzerala úplne normálne, len by ma zaujímalo aký je za ňou príbeh. 

Začul som na schodoch ťažké kroky a fotku rýchlo zahodil pod posteľ. Dvere sa prudko otvorili a v nich stál otec. Postavil som sa a pozrel sa na neho.

Sovietska ríša: Stalo sa niečo?

ZSSR: Nie, sadni si. Si v pohode?

Sovietska ríša: Áno. 

Pridržal mi bradu a nejakú dobu sa mi len pozeral na tvár. 

ZSSR: Tak prečo reveš?

Sovietska ríša: Ja- nerevem, len mi slzia oči. Prach...

Utrel som si slzy na okraji očí. 

ZSSR: Áno jasné, prach v zime. 

Otec si sadol na posteľ a posadil ma tiež. 

ZSSR: Chcem s tebou hovoriť o tom čo s tebou bude ďalej. 

Sovietska ríša: Dobre... počúvam. 

ZSSR: Do školy už ťa nevezmú. Nehovoriac o tom že ťa vyrazili z každej blbej školy v mesta a tú 3. si podpálil. Je to vlastne pochopiteľné vzhľadom na tvoje správanie. 

Sovietska ríša: Takže... zostávam doma?

ZSSR: Nie! Aby mi z teba nervy praskli?! Zabudni! Pôjdeš na výcvik. 

Sovietska ríša: Na aký výcvik?

ZSSR: Základný vojenský výcvik. Niečo čo by si mal zvládnuť aj ty. 

Sovietska ríša: Čo? Ale veď nemám ruku!

ZSSR: Veď oni si tam s tebou už poradia. 

Tak toto som nečakal. Vedel som že výcvik znamená že po celú dobu pobytu nebudem môcť urobiť ani jeden malý priestupok a celý čas zo seba vydávať maximum pretože keby som v hocičom zaostal alebo len nespĺňal očakávanie, otec by to zistil a bolo by zle nedobre. Ale na druhej strane som celý život rátal s tým že raz skončím v armáde a teda som na to bol určitým spôsobom mentálne pripravený. No a tak som nič nenamietal. 

Sovietska ríša: ...Kedy?

ZSSR: Pondelok, budúci týždeň. 

Sovietska ríša: Dobre... *povzdych* Len...

ZSSR: Čo len?!

Sovietska ríša: Len neviem či to zvládnem... Nie som v najlepšej forme...

ZSSR: Keď ti len toto robí problém, kľudne ťa dovtedy do formy dostanem. 

Sovietska ríša: Nie- len... sotva zvládnem bežať. Mám polámané nohy a vlastne celé telo. Na ako dlho je ten výcvik?

ZSSR: 2 mesiace.