Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Životná výzva

<time skip> Pondelok

Zase raz som išiel do školy s bolesťou brucha. ...Nie že by mi bolo fakt zle, ak bolo tak som o tom nevedel ale to bolo obrazne povedané dobre? No! A teraz trocha k veci: Nechcelo sa mi do školy z niekoľkých dôvodov. Za prvé: Znamenalo to vstať, dať sa dokopy aspoň do takej miery aby si ma ľudia na ulici nefotili a nemysleli si že som nejaký američan čo sa snaží vystrašiť ľudí zombie apokalypsou, potom som si musel zobrať veci, nájsť aspoň jeden sprostý papier aby som mal na čo písať, musel som vyliezť z domu a 30 minút kráčať do školy. Klasicky som aj tak došiel skôr, neviem prečo, mohol som ešte spať, pred školou som vyhulil dve krabičky cigariet jednak lebo som sa nudil a robiť obrázky z dymu ma asi mohlo zabaviť najviac, a jednak aby som sa ukľudnil lebo proste... lebo. 

Druhý dôvod prečo sa mi tam nechcelo ísť bolo... že je Pondelok. A teraz ma možno ukameňujete ale ja mám normálne Pondelky rád. (No, chápete... Môžem vypadnúť z domu a ako správna emo fetka sa musím sťažovať že sa mám doma zle a do školy sa teším) Ide o to že pondelky je telesná, a nie len jedna ale rovno dve, tesne za sebou a ja zvládnem ledva-ledva chodiť a aj tak to vyzerá ako keby som fakt bol nejaký holywoodsky zombík. Takže úplne nezvládnem behať. No... problém je v tom že nás telesnú stále učí NATO a NATO na mňa pravdepodobne bude zase chuj a povie že nemám ako dokázať svoju nespôsobilosť cvičiť. Takže buď dovtedy niečo vymyslím alebo som proste v piči. 

A tretí dôvod ktorý som pochopil až keď som sa "prezúval":

Indonézia: ...Ahoj. :)

Zabuchol som skrinku a pozeral čo za idiota ma to zas otrauje. Čakal som niekoho ako Maroko alebo Maďarsko alebo tak, ale bola tam len nejaká mladá dievočka so srandovnou čapicou. 

Sovietska ríša: Nazdar, čo chceš? 

Indonézia: Umm... Ty si z Ačky?

Sovietska ríša: Hej, prečo? 

Indonézia: Neviem, nevyzeráš ako aziat.

Sovietska ríša: Prosím ťa neotravuj, prečo by som mal byť Aziat?

Indonézia: ...No... si hinduista?

Sovietska ríša: Nie. 

Indonézia: Aha. Budhista?

Sovietska ríša: Nie kurva, prečo by som mal byť? Čo sú to za otázky?

Indonézia: Hm... tak potom..?

Jemne ukázala na to umenie čo mám na dverách skrinky. 

Sovietska ríša: Jáj aha. To mi tam dalo Maroko, nie je to môj výtvor. 

Indonézia: Maroko? ...Ale Maroko je Muslimská krajina, to nedáva zmysel.

Sovietska ríša: Pretože to nie je náboženský symbol ale nacistický. Ten idiot si zo mňa robí prdel vieš? 

Indonézia: Aha... 

-_- Došiel som do triedy, nejak prežil činčančinu (prvá hodina) a potom bol čas ísť na Telesnú. No to bude zážitok. Touto dobou som ešte stále nevedel čo idem vymyslieť ale neprichádzalo do úvahy aby som cvičil pretože keď som musel len vyliezť hore schodmi bolo to pre mňa ako životná výzva. 

Zliezol som na 1. poschodie do šatní, cestou som stretol Katalánsko tak som mu dal na hubu lebo si zo mňa robil pred kamarátmi piču že vyzerám ako zombík. Ja som mu to nemal za zlé, fakt som si tak pripadal, ale nebude to hádam hovoriť nahlas. Ale stalo sa toto:

NATO: Hej hej HEJ! 

Aliancia prišla ku mne a oditahla ma od toho decka. 

NATO: To čo robíš, si normálny?!