Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Späť v práci :3

Upozornenie: Nič z nasledujúcej kapitoly neskúšajte doma, ani na sebe ani na nikom inom, zavrú vás. Toto je len fiktívny príbeh, prosím pochopte to (neverím že toto fakt píšem :D )

Zamieril som rovno do kaviarne kde mi Sicília povedala že za ním mám prísť ak sa budem chcieť vrátiť do práce. Rozmýšľal som že si počkám do veľkej noci. Keď mám prví záťah na Vianoce, druhý na silvestra tak nech to dotiahnem do peknej trojice a tretiu vraždu spravím cez veľkonočné sviatky, ale nakoniec som si to rozmyslel. Cez človeka čo tam pracoval som svojmu šéfovi oznámil že som tu a že sa chcem vrátiť do práce. Znel nadšene a povedal mi že mi niekto z tých v tej kaviarni dá spis o tom čo mám urobiť. No a tak sa aj stalo. 

Tento krát som dostal len jeden papier. Veľmi krátky popis... šlo o jednoduchú prácu rovnako ako predtým. Zdá sa že tie výnimočné prípady o ktorých mi Sicília hovorila na pracovnom pohovore sú veľmi vzácne. 

No... svojim spôsobom toto nebolo tak ľahké ako sa mohlo zdať. Keď som si prečítal meno na papieri nemohol som si zabrániť usmiať sa, jednoducho som musel! Veľa nechýbalo začal by som sa nahlas smiať. Muž ktorý mi to dal sa na mňa začal divne pozerať a ja som si musel zakryť ústa. Neviem či vedel čo bolo na papieri v čiernom zakladači ktorý mi dal, ale asi nie. Mojim cieľom bol jeden z Amerických štátov. Maine. Nebol to jeden z tých čo som vyslovene nenávidel, ale nebol mi sympatický nikdy a zabiť niektorého z tých kapitalistov mi nerobilo problém. K tomu Brazílčanovi som nemal vzťah, Hamburg... bol už trocha horší keďže to bola rodina ale stále nikto kto by mi bol blízky. Ale tento frajer... 

Sovietska ríša: Tak toto si užijem. Vďaka, dovidenia. 

Zakýval som týpkovi a odišiel. Na ulici už som sa snažil neusmievať sa. Ľudia to nemali radi, čumia na mňa potom ako keby som mal zelené nohy s blanami medzi prstami, ruky od pepapig, rybiu hlavu miesto mojej a nahatý by som tam tancoval pooldance. 

Rovno som išiel domov. 

ZSSR: To už si späť?

Sovietska ríša: Dostal som úžasnú príležitostnú prácu, do pol noci som doma. 

Zavrel som dvere a potom ešte raz lebo tá somarina vypadla z rámu. No a potom som išiel zohnať nejaké náradie. Klient chcel aby ten chalan proste skapal, nikto nepovedal akým spôsobom. :) Vzal som si z domu berrettu ale teraz som musel zohnať ešte niečo a bez toho aby som vzbudil podozrenie. Vzal som si súpravu dlát a kopu ďalších vecí som vyrobil zo smetia. Schválne som vybral hrdzavé kusy železa, nepotreboval som nič ostré, poradím si so všetkým. Ešte som potreboval niečo, ale vedel som koho kontaktovať :)... Len som nevedel či ma nenahlási na políciu za vraždu ktorú som ešte ani nespáchal. V prvom rade som však potreboval telefón pretože ísť tam kde ten človek je teraz neprichádza do úvahy! No a potom som už len išiel za USA domov a počkal si v okolí na Maine. Telefón som ale zohnal v prvom elektroobchode v nákupnom centre na námestí, spolu so všetkým čo k tomu treba aby som mohol normálne telefonovať. No a potom som dúfal že som si číslo zo dňa kedy sa búrala škola zapamätal dobre. Telefón najskôr dlho vyzváňal a keď už som chcel položiť z druhej strany sa ozval známy hlas. 

WHO: OSN máš nové číslo?

Sovietska ríša: Nie... ja nie som OSN.

WHO: Tak potom prečo ma otravujete o 10. v noci?! Čo chcete?

Sovietska ríša: Eemm... potrebujem pomoc. 

WHO: Mhm. Volajte číslo 911. Ja vám nepomôžem. 

Sovietska ríša: Lenže ja potrebujem pomoc od teba osobne SZO.