Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

😅 Pomoc 😊😍❤️

Vyučovanie skončilo. Než sa trieda vyprázdnila prišiel som ku lavici Lubuského Vojvodstva a poťukal ho po pleci. Samozrejme so sebou trhol a otočil sa na mňa. Podal som mu nôž, ale držal som ho za čepeľ aby sa na neho nenapichol. 

Sovietska ríša: Toto bude tvoje. 

Lubuskie woj.: Eh... vďaka. 

Sovietska ríša: Nie je zač, a neboj sa ma. Nič som ti neurobil ani sa na to nechystám. Ak by si sa niekoho mal báť je to OSN. Vidíme sa zajtra. 

Odišiel som z triedy. Predposlednú vetu som povedal len tak. Zdalo sa že Lubusko OSN verí čo je s paranojou veľmi ťažké. Ľudia ako on to nemajú ľahké pokiaľ ide o dôveru a ja som mu to asi chcel pokaziť. Skontroloval som či mám vo vreckách všetko čo tam má byť a nechal si v ruke pripravený nôž pre prípad že by som cestou narazil na Američanov. Potom som len kľudne išiel von z triedy. Teda... skoro kľudne pretože som stále trocha bojoval s ranou na nohe a nechodilo sa mi najlepšie. Ale aj keď som chodil ako zranený kojot rozhodol som sa prejsť sa cez areál školy a ísť domov inou cestou než po hlavnej. Nepamätal som si veľa z toho čo som na tejto škole zažil v 1. a 2. ročníku... nehovoriac o tom že sme teraz boli v inej budove pretože toto bola malá škola kde boli v jednej triede aj 2 ročníky a mala len jednu budovu kde boli aj telocvične, jedáleň a ešte aj jednotriedna škôlka. A keď sa k nej pridala škola z hlavnej ktorá má len v 9. ročníku asi 7 tried, museli to nejak vyriešiť a vyriešili to tak že OSN kúpil dve nevyužívané kancelárske budovy vedľa ačky a za dva týždne ich prerobil na školu. 

No keď som prechádzal cez školský dvor, na niektoré veci som si matne spomínal. Zrazu som si všimol Luhansk sedieť na schodoch pri vchode do jedálne. Bola na telefóne. Napadlo mi že by som sa mohol ospravedlniť za ten vtip ktorý som povedal na poslednej hodine, aj keď nedúfam že sa ona ospravedlní za tú facku. Sadol som si vedľa nej a ona ma ignorovala. 

Sovietska ríša: Luhansk?

Luhansk: Čo tu chceš? 

Sovietska ríša: Chcel som sa ospravedlniť za to že som povedal že si kurva. Bol to len vtip. 

Luhansk: Mhm... Tak fajn. 

Sovietska ríša: Ty sa mi za tú facku asi neospravedlníš že?

Luhansk: M-m... 

Sovietska ríša: Čakáš na niekoho?

Luhansk: Nie. Len sa mi ešte nechce ísť domov. 

Sovietska ríša: Prečo?

Luhansk: Do toho ťa nič. 

Sovietska ríša: Tak... nechceš sa prejsť?

Luhansk: Nie. -Počkaj, to ako s tebou? 

Sovietska ríša: Môžeš ísť sama a ja sa k tebe nenápadne pridám. 

Luhansk: ...O čo ti teraz ide?

To je pravda, o čo mi ide? Prví krát v živote som sa ospravedlnil za niečo čo som urobil. Teda... prví krát cudzej osobe. 

Sovietska ríša: ...Neviem. 

Luhansk: Vieš čo? Choď do prdele. 

Sovietska ríša: Kde máš brata?

Luhansk: Krym je s priateľmi. 

Sovietska ríša: A Doneck?

Luhansk: Tiež. 

Sovietska ríša: A Donbas?

Luhansk: Drž hubu. 

Úprimne nie som si istý či je Donbas naozaj jej brat. Pri najmenšom je to oblasť, nie krajina.