Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Untitled Part 69

Varšavská zmluva ma zobrala späť domov, a tiež mi prišila späť tie dva prsty aj keď už nebudú fungovať pretože mi amíci odstrelili kĺby (medzi prstom a dlaňou) takže už tam môžu len byť a sú mi v podstate... skoro na nič. No ale koniec koncov tak ako celý zvyšok môjho tela nie? 

A priznám sa, nevedel som čo si myslieť o tom čo mi pakt povedal. Už fakt že tu bol bol prekvapením, lenže ako sa práve on môže kamarátiť s kapitalistom. Štít socializmu a demokrat, no tak to sme došli... 

Varšavský pakt: Pane, -ste hore?

ZSSR: Hej, čo chceš?

Varšavský pakt: Mám vašeho syna. 

ZSSR: Fajn tak ho strč do izby a choď mi z očí, budem to riešiť potom. Posledné na čo mám teraz chuť je riešiť idiotov čo nevedia čo so sebou. 

Varšavský pakt: Ako si želáte. 

Zobral ma do izby. 

Varšavský pakt: Nemá úplne najlepšiu náladu. 

Sovietska ríša: Myslíte? 

Varšavský pakt: ...Dúfam. ...môžem pre teba niečo urobiť?

Sovietska ríša: Nie. 

Varšavský pakt: Mám ťa teda nechať napokoji?

Sovietska ríša: Mhm...

Bez slov sa postavil a išiel preč. Rozmýšľal som čo teraz. Ako... čo urobím a tak. Ale úprimne mi nenapadalo nič lepšie než tu jednoducho sedieť a čakať či sa niečo stane. Prípadne sa možno dožijem osemnástky a potom niekam vypadnem a už nejak prežijem. Jediná moja ambícia ktorú teraz mám je zabiť Texas aby som napravil svoju chybu a potom je jedno čo urobím. 

Asi za hodinu za mnou, ani neviem ako to zvládol, prišiel otec a vyzeralo to že sa chce porozprávať. No akurát že ja už som nemal čo povedať. 

ZSSR: No nazdar. Vitaj doma. 

Sovietska ríša: Ahoj... 

ZSSR: Ahoj? Čakal som že povieš niečo iné. 

Sovietska ríša: *povzdych* Môžem ešte?

ZSSR: Mhm. Ale to je tak všetko čo môžeš. 

Postavil som sa a zasalutoval mu. 

Sovietska ríša: Česť práci súdruh ZSSR. 

ZSSR: Česť práci Sovietska ríša, sadni si. 

Znovu som si sadol na zem a on tiež. 

ZSSR: Máš nejaké vysvetlenie pre to čo si spravil?

Sovietska ríša: Nie. Jediné čo som mal už som povedal. Bola to čistá blbosť. 

ZSSR: Nehovor. No a čo s tým urobíme? Kapitalistu doma nechcem, ale vyhodiť ťa na ulicu tiež nemôžem. Zavriem ťa k nacistovi?

Sklonil som hlavu ale nepovedal som ani slovo. 

ZSSR: M? 

Sovietska ríša: Urob čo myslíš. 

ZSSR: No nechcem to robiť lebo ako ťa poznám, vy sa tam zas skamarátite alebo spravíte nejakú inú pičovinu. Chcem pre teba nájsť iný trest, ale neviem aký pretože nikto z východného bloku nikdy neurobil žiadnu podobnú hovadinu. 

Sovietska ríša: ...Je mi to ľúto. Vážne. 

ZSSR: Aj mne, ani nevieš ako. *povzdych* Ja už ti niečo vymyslím. Ale do tej doby sa vrátiš do školy a v tvojom vlastnom záujme sa domov pred zotmením ani nevracaj pretože nemám chuť na nič iné než z teba vymlátiť dušu.