Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Baráky

Predtým než som vyrazil som si ešte raz urobil druhú ruku pretože bez ruky neviem ako tam budem fungovať a zabralo to 10 minút. Dostal som pár inštrukcii o tom kam mám ísť a čo robiť ale bolo to dosť málo na to že idem do inej krajiny. Jediné šťastie je že idem do Ruska a nie niekam do Talianska alebo inej krajiny v ktorej jazyku viem tak dve slová, pretože tých pár viet čo mi otec povedal a do toho ešte jazyková bariéra a skapem tam, takto sa už niekoho spýtam. 

Tak či tak popoludní som sedel vo vlaku. Vonku sa už celkom zotmelo no stále som sledoval krajinu okolo. Nakoniec som zaspal a už asi 8. krát počas tejto cesty ma zobudil sprievodca s tým že chce vidieť lístok. Neochotne som mu ho dal a mal chuť ho už kopnúť niekam čo to bude riadne bolieť pretože cesta je celkom dlhá a on tu otravuje každú zastávku. Vravím, 8 krát ma zobudil, 2 krát som sa zobudil sám a 11 krát som bol hore. 

Revízor: No pane nepozerajte tak na mňa, keď chcete spať sú tu spacie vozne. 

Sovietska ríša: To ma tak ani neserie ale že vy ste schopný ma 8 krát zobudiť ale po 20. kontrole si nezapamätáte že necestujem na čierno, s tým mám "trocha" problém. 

Revízor: Tak nespite vo vlaku. 

Sovietska ríša: ...Choďte už do prdele. 

Uškrnul sa a išiel ďalej. Na ďalšej zastávke som chvála bohu vystupoval. Vlak už išiel len do vedľajšieho mesta pretože toto bola nejaká malá osada. Stanica bola ľudoprázdna a nikde sa nesvietilo, takže jediné čo mi zostávalo bolo v tej tme skúsiť zistiť či tu niekde nie sú mapy. Nenašiel som a tak som musel nájsť aspoň výpravcu. Bol zalezený v takej búdke so zošúchaným nápisom nad dverami ktorý som nevedel prečítať. No zaklopal som na neho ale nevyzeral milo keď mi otvoril. 

Výpravca: Čo je?! 

Sovietska ríša: Prepáčte že vás ruším ale potreboval by som sa dostať-

Výpravca: Neotravuj, použi mapu. 

Sovietska ríša: No veď to práve, nemám mapu. 

Výpravca: Tak sa choď pozrieť do haly, tam je mapa. A už mi daj pokoj. 

Sovietska ríša: V hale som už bol ale za prvé tam je tma ako vo vreci a za druhé tam nie sú zaznačené kasárne a tam práve mi treba ísť. 

Výpravca: Jasné že nie sú, kto by tam chodil?

Sovietska ríša: A môžete mi povedať ktorým smerom to je prosím vás?

Výpravca: *povzdych* Len choď rovno a potom doprava. Vyzerá to ako osada, kus od mesta. Veľa šťastia s hľadaním. 

Poďakoval som mu a vydal sa tým smerom. Chvíľu som vážne blúdil pretože ani mesiac nesvietil a než som si všimol vysoký kamenný múr takmer som do neho narazil. Bolo to rozhodne väčšie než som rátal. Chvíľu som to potom obchádzal než som našiel vchod. Podľa pokynov som zobudil vrátnika ktorý bol už trochu ochotnejší než ten dedko na stanici. 

I. G. Netrov: Čo sa deje? Kto ste?

Sovietska ríša: Prepáčte že vás budím eeh-

I. G. Netrov: Krajina? Si tu na výcvik?

Sovietska ríša: Áno. 

I. G. Netrov: A to takto o pol noci sa chodí? Ostatný sú už dávno tu!

Sovietska ríša: Prepáčte idem zo strednej Európy, vlak mi nešiel skoršie. 

I. G. Netrov: Mne je to jedno, vysvetľujte to výkoňákovi. 

Sovietska ríša: Mhm. Ale keby to náhodou nezistil a vy mu to poviete tak ja mu poviem že vy ste spal v službe :)

I. G. Netrov: Dobre. Eeeh... PETEEER

Z druhej strany závory sa vynoril týpek. 

I. G. Netrov: Počúvaj, musím tu zostať, nejaký Európan zablúdil a potrebuje žeby si mu ukázal kam má ísť. 

P. I. Kalďov: Hej, jasné. Poď so mnou bludička. Ale ešte meno. 

Sovietska ríša: Iwan Iwanovič Iwanov -_-

I.G. Netrov: To má byť vtip? Nikto taký tu nie je. Nie medzi novými. 

Sovietska ríša: Sovietska ríša -_-

I.G. Netrov: Jáj tak Gustavovič, nie Ivanovič. Hovor rovno. 

Prevrátil som očami a ani neviem či nad nimi alebo nad sebou. 

I.G. Netrov: YYYYop. Si tu. Pavilón B, 1. poschodie. 

Týpek ktorý mal na uniforme menovku P. I. Kalďov (П. И. Калдьов) i ukázal kam mám ísť a tiež mi dal uniformu ale s tým že si budem musieť ráno trochu privstať a ísť si do skladu po výbavu pretože od neho nemá kľúče. 

Úprimne som bol rád keď som došiel na ubytovanie aj keď som dostal od spolubývajúcich zjeba lebo som jedného zobudil, tak si nahlas zívol, zobudil ďalšieho a už to šlo ako domino. Trocha som sa na tých inteligentoch zasmial no bolo tam okrem mňa ďalších 9 ľudí ktorý budú na ďalšie 2 mesiace so mnou takmer stále. 

Kuba: Do prdele koľko je hodín? *zívnutie* 

Sovietska ríša: Asi polnoc. Pardon. 

Igor: A ty si kto?

Sovietska ríša: Nechceš nechať predstavovanie na ráno?

Igor: Mhm... 

Ja som si ani neľahol do postele a už som spal. :) Tak som bol unavený! 

<time skip> - ráno

Zobudil som sa a-

Výkoňák: VSTÁVAJTEEEE BUDÍČEK! *trieskanie nejakou kovovou vecou o kovový rám dverí*

Sovietska ríša: Au... Čo sa deje? 

Kosovo: Vitaj v barákoch bažant. Odkiaľ si. 

Pozbieral som sa zo zeme a potriasol mu rukou. 

Sovietska ríša: Z Európy asi. Veľmi ma teší Kosovo. 

Ilja: No to ma neserte! Ďalšia krajina! ...Soviet?

Sovietska ríša: Jop, s dvojitým W. 

Sergej: A prečo si spal na zemi Soviet s dvojitým V?

Sovietska ríša: Neviem, chalani viem že som povedal že sa ráno zoznámime ale ja musím mazať. 

Než som sa rozprával obliekol som sa a vymenil svoje topánky za kanady a teraz som sa postavil a utekal do skladu kde mi jeden "ochotný" Efrejtor dal všetku potrebnú výbavu. No vďaka jeho ochote som meškal ešte aj na nástup. A keď už sme pritom, mám trocha guláš aj v ruských hodnostiach. Všetky poznám ale neviem si ich usporiadať pretože zatiaľ čo v Európe a v krajinách medzi ktorými som sa bežne pohyboval sú hodnosti zoradené nasledovne:

Mužstvo:
Vojak 1. stupňa
Vojak 2. stupňa
Slobodník
Desiatnik

Poddôstojníci:
Čatár
Rotný
Rotmajster
Nadrotmajster
Štábny nadrotmajster

A potom práporčíci, dôstojníci a Generáli. No v Rusku nič ako vojak 2. stupňa nie je a tým pádom je to celé tak trocha posunuté nehovoriac o tom že sa hodnosti volajú úplne inak. Len dúfam že ma moja neznalosť ruskej hierarchie v armáde nedostane do problémov.