Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Škôlka, ale v armáde

Na nástup som pochopiteľne utekal a aj tak som prišiel neskoro. Ale výbavu som mal :) 

Už aj s výbavou som sa teda nejak zaradil a bohužiaľ to nešlo bez toho aby si moju absenciu všimol veliteľ kasární. 

J. A. Netivič: Ale kto sa k nám rozhodol pripojiť? :/

Dobre, ako náhle povedal toto vedel som že je prúser. Prišiel trocha bližšie ku mne a ale mal som aspoň šťastie že som stál v 4. rade aj keď na kraji. On na kraj nepolezie :) 

J. A. Netivič: Prečo meškáte vojak?

Sovietska ríša: Ospravedlňujem sa za neskorý príchod. Bol som si v sklade vyzdvihnúť výbavu pane. 

J. A. Netivič: Ale to ste mal urobiť už včera hneď po príchode. 

Sovietska ríša: Prišiel som okolo pol noci, nebolo to možné. 

Mávol rukou a otočil sa preč. 

J. A. Netivič: Nech už sa to neopakuje. 

Vrátil sa k tomu čo robil čo bolo rozprávanie o tom aký bol minulý... semester? No jednoducho obdobie pred "prázdninami". Pretože tu boli aj ľudia čo tu sú už napríklad pár rokov, ktorý majú pokročilí výcvik a bolo tu niekoľko takýchto skupín. Bola tu pechota, delostrelci a raketníci, tankisti, výsadkári, ostreľovači, spojovacie jednotky, inžinieri, jednoducho kopa ľudí. Veliteľ mal pár viet pre každú z týchto skupín zvlášť a samozrejme pár slov sme dostali aj my zelenáči. Poprial nám veľa šťastia a našim výkonným podporučíkom AKA výkoňákom pevné nervy a potom sme už išli na tréning. Pred raňajkami nie je nič náročné za čo som vďačný už len preto že som bol vyčerpaný ešte som len dobehol na buzerák. Naša rozcvička zahŕňala beh a nejaké záťažové cvičenia, spoznali sme svojho výkonného podporučíka, vyzerá byť celkom v pohode, teda v prípade že ide všetko podľa plánu, jeden chalan si tam počas toho ako mal robiť drepy začal zaväzovať šnúrky a ten pohodovo vyzerajúci pán ho tam skričal ako psa za to že si dovolil takú drzosť takže ho radšej nechcem naštvať. Ale samozrejme to bola chyba aj toho borca čo si nevedel zaviazať šnúrky predtým než vôbec vystrčil päty z ubytovne a keď už tak mal počkať než skončí cvičenie a potom si ich zaviazať. 

Po cvičení sme išli na raňajky a po nich nasledovali hodiny sedenia niekde v hale a počúvali prednášky o vojenských predpisoch, pravidlách a disciplíne. Skoro som zaspal, neverím že toto sa musí niekto naozaj učiť a to máme ešte pokračovať v nasledujúcich dňoch. Po prednáške sme išli na obed. Celkom som si padol do noty s niektorými ľuďmi a krajinami z nášho tímu. No sme spolu od noci ale až teraz sme mali prvú príležitosť sa zoznámiť. Raňajky boli totižto dosť narýchlo. Ale aby som nepredbiehal. Začalo to tak že som jednoducho išiel na obed keď ma odrazu niekto chytil za rameno a začal na mňa kričať.

Vova: Hej, krajina, ako sa to voláš?

Sovietska ríša: Sovietska ríša, stalo sa niečo?

Vova: Koľko máš rokov? Alebo územia. :D

Periférne som si všimol troch ľudí za nami ktorý sa ticho zasmiali keď sa na nich Vova otočil. 

Sovietska ríša: 15. Prečo sa pýtaš?

Vova: OU! ....Ou! ...Chalani má 15!

Sergej: Čooo? 

Sovietska ríša: Prečo sa pýtaš na územie? Snažíš sa naznačiť že som malý?! 

Chytil som ho za golier a pritiahol ho k sebe. Bol asi o hlavu vyšší než ja, ale srať. 

Vova: No nie ale... 15? LEN? Keby 17 nepoviem ale... 

Igor: Nemôžeš mať 15, potom tu nemáš čo robiť. 

Sovietska ríša: Očividne mám keď som tu. Vďaka za rozhovor. 

Slabo som mu päsťou udrel do brady zospodu aby zavrel ústa a zrýchlil som krok. Teda som bol v jedálni skôr než oni. Vyzdvihol som si jedlo, bolo to dosť podobné školským obedom len trochu nižšia kvalita. Mäso s ryžou ale zatiaľ sa nemôžem na jedlo sťažovať. Pokojne som si papal svoj obed, odrazu si ku mne prisadli štyria týpci. Nečakal som to a ako obvykle som bol stratený v myšlienkach a ignoroval som hluk v jedálni takže som skoro spadol z lavičky keď jeden z nich udrel táckou o stôl. 

Igor: Neeboj saa. :) My ťa nebudeme šikanovať, sme v jednom tíme. 

Sovietska ríša: Fakt vtipné. -_-

Vova: Prepáč že som sa pýtal na tvoje územie. :( Nechcel som ťa uraziť. 

Nadýchol som sa a potom vydýchol a sklonil hlavu. Robili si všetci prdel a tak som v tom mohol jedine pokračovať. 

Sovietska ríša: Máš moje odpustenie neznámy vojak. 

Vova: Som Vova mimochodom.

Prikývol som a zapchal som si ústa ryžou. 

Sergej: Čo si včera robil že si prišiel tak neskoro? 

Sovietska ríša: Išiel som jediným vlakom ktorý išiel do tejto oblasti s menej ako 24 prestupmi v daný deň. 

Sergej: To si odkiaľ z Jakutska?

Sovietska ríša: Nie, z Bieloruska. -_- Hej- vyzerám ako kurva Jakutsko?! Kto by v tej pustine dobrovoľne žil?!

Z nejakého dôvodu ma vysmiali. :/ Ale už sa tiež pustili do jedla. Chalani mi prišli fajn ale trochu premotivovaný. Alebo ich len dostal ten pocit že sú v armáde pretože som tak po očku sledoval aj iné skupinky a 90% nováčikov sa správali takto. Ostatný ktorých bolo ľahko poznať podľa označení na uniformách boli podstatne kľudnejší. Zistil som tiež že všetci ľudia v našom tíme sú Rusi. Iba čo tí dvaja Emigranti Kuba a Kosovo?