Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Vlčia diera

Po tom ako ma Kapitán vyhodil z jeho kancelárie som sa vrátil na izbu a hodil Sergejovi krabičku cigariet do hlavy. 

Sovietska ríša: Strč si to do prdele. 

Sergej: Dík. 

Vova: A vidíš, nechytili ťa. 

Sovietska ríša: Chytili ale opováž sa niekde niečo ceknúť. 

Kuba: Ako sa ti podarilo ich presvedčiť nech ťa nechajú?

Sovietska ríša: Tajná stratégia. Idem spať. 

Ľahol som si na zem ku stene. Na obed sme totiž mali fazuľovú polievku a na vrchu bol hrozný smrad. 

Neubehlo ani 10 minút než nám do izby vrazil nejaký chalan. Podľa označenia bol z našej čaty ale videl som ho tu len pár krát. Rozrazil dvere, dal Kosovu ktorý sedel za nimi po čumáku a zakryčal na nás aby sme sa okamžite nastúpili pred ubytovňu že veliteľ má niečo dôležité čo nám chce povedať. Vyšli sme teda von a bolo to tu. Hlasná siréna sa ako sprostá rozkvičala na celý areál a stavím sa že plašila vtáky až niekde na Kamčatke. Neviem prečo to urobili. Potom však prišiel veliteľ a začal vysvetľovať čo sa deje. 

J. A. Netivič: Keďže nám polovica osadenstva utiekla na víkend domov, dnes vás trochu zobudíme. Pre nováčikov ktorý ešte nevedia o čo pôjde: Strávite jednu noc vonku v lese. Vašou úlohou bude hlavne prežiť do rána. Vykopať zákopy, založiť oheň, pri troche šťastia nájsť niečo čo zjete. K dispozícii budete mať vašu základnú výbavu. Žiadne jedlo ani vodu. Budete rozdelený do zmiešaných 6-členných tímov. Číslo vášho tímu vám dá výkonný podporučík ktorý vás má na starosti. 

Ukázal smerom k niekoľkým chlapom s papiermi v rukách stojacich kúsok od ostatných. Bol medzi nimi aj náš slobodník paličiak Antonov, východné Nemecko a Severná Kórea. A tiež pár ľudí ktorých som ešte nemal tú česť stretnúť. Zašiel som za paličiakom Antonovom a dostal som číslo 72. Chvíľu som hľadal aspoň jednu osobu s rovnakým číslom, napriek tomu že som dostal aj mená chlapcov ktorý budú so mnou v tíme som sa nevedel zorientovať. Nebol tam nikto z môjho tímu a len jeden borec z mojej roty. Keď sme sa nakoniec všetci šiesti našli, spolu  s ďalšími troma tímami sme sa nasáčkovali do takej malej dodávky, bolo nás tam 24 +šofér. Vyzeralo to ako nejaký prepravník na kone. V zadnej časti alebo vlečke kde sme sedeli boli len po stranách 2 lavičky na ktoré sa spolu zmestilo tak 18 ľudí, ostatný sme museli stáť. Vyzeralo to ako traktor, vlečku to malo len prikryté plachtou ale podľa mňa sa nemuseli namáhať. Ničomu to nepomáhalo, akurát sme nevideli von. :(

Vysadili nás uprostred lesa. Jeden tím vyhodili pred nami a 2 vysadia niekde inde aby sme nespolupracovali. Každopádne som tu teraz bol s týmito ľuďmi ktorých som nikdy predtým nevidel a nevedel som čo ďalej. Na svoj tím som si však celkom rýchlo zvykol. Bol tu 30 ročný tankista menom Denis ktorý vyzeral že sa stane kapitánom nášho tímu, ďalej tu bola blondína Saša, jediná žena v armáde ktorú som kedy videl, patrila do pechoty, Delostrelec Michal ktorý sa mi zdal asi najviac sympatický, ďalej chalan s veľmi divným menom, volal sa Šrek a patril ku spojovacím jednotkám. No a posledný člen tímu bol nerd menom Griša ktorý bol z mojej roty. Griša alebo Hrča ako sme ho hneď začali prezývať zatiaľ len sedel a ignoroval dianie okolo seba. 

Našli sme ideálne miesto pár desiatok metrov od bodu kde nás vyhodili a rozhodli sme sa začať kopať zákop a ako na najmladších v skupine táto úloha pripadla na mňa a na Hrču. Šrek a Denis išli hľadať suché drevo a Saša sa snažila spratať sneh z okolia aby sme zas neboli hneď mokrí a z ihličnatých stromov odrezala vetvy aby urobila miesto na sedenie. Bola už tma a tak bol oheň hlavnou prioritou. 

Hrča: Do prdele! Kameň!

Sovietska ríša: *povzdych* 7. za 5 minút. 

Hrča: Ja za to nemôžem! Vysvetli tej zemi jasné!

Sovietska ríša: Poď sa vymeniť. 

Vymenili sme sa, hrču zamrznutej zeme ktorú nazýval kameňom som rýchlo rozbil a pokračoval v kopaní. Medzi tým sa vrátil Šrek s Denisom a doniesli nejaké drevo. Naukladali ho do ohniska ktoré už pripravila Saša a začali svoj boj so zapaľovačom. Mali sme zapaľovače, ale jedine preto že niektorý z nás (ja a Denis) fajčili, dostali sme aj kresadlá s ktorý to bolo ešte ťažšie. Nakoniec sa im to podarilo ale predtým im oheň niekoľko krát zhasol než sa drevo konečne chytilo. My sme zákop mali už hotoví. Bola to teda skôr jama než zakop pretože nás bolo málo a kopať jamu dlhšiu než 5 metrov nemalo zmysel. S vodou sme to mali o čosi jednoduchšie nakoľko je zima. Jednoducho sme vzali ešus alebo misku alebo ako sa tomu hovorí, naplnili sme ho snehom, sneh roztopili a vodu prevarili. Vodu sme mali vyriešenú a v jedlo sme nedúfali. A tak sme išli spať. Rozhodli sme sa že sa budeme po 2 hodinách striedať pre prípad že by prišli nejaké zvieratá alebo nebodaj nepriatelia. Iste že jedno bolo nepravdepodobné a druhé vylúčené, ale koniec koncov stále sme na cvičení. 

Zobral som si prvú službu zatiaľ čo ostatný pomaly zaspávali pri ohni. V jame bolo príliš chladno na to aby sa tam dalo spať. No a ja som vyliezol na strom kde bolo vtáčie hniezdo, čapol som spiaceho vtáka, zabil ho, roztrhal ho a nechal kôpku krvi, peria a kostí kúsok od tábora. A potom som už len počkal a dúfal že to priláka zvieratá ktoré budem schopný postrieľať a nie nejakého medveďa. Koniec koncov pre medveďa to je málo jedla. 

Prešli asi 3 hodiny, ostatných som nebudil, ešte som nebol unavený tak aby som nezvládol sedieť a čakať. A verte-neverte! Aj keď to chvíľu trvalo, jeden chudý vlk vážne prišiel. To znamená 2 veci: Za prvé v tomto lese sú vlci. Za druhé- tento vlk je samotár takže sa problém zatiaľ nekoná. Vystrelil som na neho ale práve sklonil hlavu a tak som zasiahol len jeho chrbát a naštval som ho. Vyštartoval po mne. Teraz už rozhodne nezamierim. Vytiahol som nôž, ostatný už boli hore a kričali na mňa všeliake nadávky a blbosti spolu s tým že mám uhnúť, že oni ho odstrelia. Vlka som po 10 sekundách boja dostal na zem a bodol ho do tváre. Za iných okolností by som mal poriadne pohryzenú ruku ale takto si mohol vylámať zuby. Dnes to budeme my kto bude mať hostinu. :3 Otočil som sa na ostatných a uškrnul som sa. 

Sovietska ríša: Máme večeru. 

Denis: A ty prídeš o ruku idiot!

Sovietska ríša: Denis ty si idiot, vidíš že by to aspoň krvácalo? Uniformu si zašijem a ty drž hubu lebo budeš o hlade! 

Musel som ostatným vysvetliť celú tú záležitosť s mojou rukou a popri tom som vlka s pomocou Hrče stiahol z kože a urobili sme si opekačku. Šrek a Denis pridali niekoľko svojich vlastných príbehov o tom ako sa stretli s kapitalistami ale zhodli sme sa že ten môj je najlepší a až tak že mi nechceli veriť. Som na to hrdý :D

Do rána už bol pokoj, sedeli sme pri ohni, niektorý ešte spali, opekali sme a rozprávali sa. A samozrejme som donútil ostatných ospravedlniť sa za to že mi povedali že som idiot keď som vystrelil na vlka a zobudil ich.