Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Nový začiatok

Čítajte popis knihy, nebudem znovu písať upozornenia pred každou kapitolou .

Do rána som sedel na podlahe v obývačke pred vypnutým prehrávačom na DVDčka a pozeral sa do prázdna. Začalo vychádzať slnko a mne došlo že už nezaspím ani keby som chcel. Vstal som a spratal všetky disky aj obrazovku a prehrávač. Dnes bola totiž Sobota a ja som mal nastúpiť do novej práce. Bude to moja prvá práca takže neviem čo mám čakať, naviac kamarát ktorý mi dal tento typ mi len povedal kam a kedy mám prísť ani neviem o čo pôjde. Len viem že to asi nebude celkom legálne, ale čert to ber. Keby bol súd v našom meste spravodlivý už mám na krku 140 rokov len za vraždy nepočítajúc tých postrieľaných amíkov a podpálenú školu ktorá by sa zrejme rátala ako škoda na majetku. Tak či tak, zdá sa to ako fajn ponuka, teda aspoň zatiaľ. Aspoň sa trochu odreagujem, nech už ide o čokoľvek. Naviac peniaze potrebujem, pretože už nemám ani chlieb a ja som tak musel zjesť na raňajky samotné maslo. A hovorím vám ľudia- nejedzte celé maslo, budete z toho mať mastnú držku ešte pol dňa! Naviac to ani nechutí dobre. Trocha masla je fajn, ale všetkého veľa škodí. 

Po týchto rado by raňajkách som mal ešte nejaké tri hodiny dokým budem musieť ísť. Priznám sa neviem či idem do práce alebo na pracovný pohovor. Počul som skúsenosti pár ľudí čo pracovali v podobných kruhoch a väčšina buď pracovné pohovory úplne preskočila alebo hneď po nich dostali prácu. Teda v prípade že boli spôsobilí tú prácu vykonávať. Rozmýšľal som že zájdem do knižnice a požičiam si nejaké knižky, už dlho som si nič nečítal ale nakoniec som od tohto nápadu upustil. Poslednou dobou sa snažím aspoň trochu obmedziť pohyb na verejnosti. Rád sa motám po menej ľudnatých uliciach a uličkách a na verejnosť idem len ak musím alebo keď ideme von s priateľmi. No a keďže som mal voľné hodiny a nič na čítanie, vzal som si z poličky v kuchyni starú, odtrieskanú kuchárku a začal si čítať aspoň tú. Nebolo to nič záživné, ale zistil som ako upiecť malinový koláč a bublaninu. Teda... tieto dve si pamätám. Okolo štvrť na desať som sa začal chystať. Vzal som si len to čo vždy. Nôž a leukoplast. Nebral som telefón ani kľúče. Telefón som nepotreboval a neveril som mu a kľúče netreba pretože dvere ani nedržia v pántoch nie to aby sa dali zamknúť alebo odomknúť. No a vyrazil som na cestu. Adresa ktorú mi Taliansko poslalo ako miesto kde sa mám stretnúť s mojim potencionálnym novým zamestnávateľom. Bola to malá a nie veľmi navštevovaná kaviareň, keď som prišiel sedelo tam pár ľudí, väčšina si buď čítala alebo tam bola spolu s niekým a rozprávali sa. Nikto z nich nevyzeral že by na niekoho čakal. Sadol som si teda do jedného voľného boxu a rozhodol sa počkať. Prišla ku mne čašníčka a spýtala sa ma na moju objednávku ale povedal som jej že zatiaľ nechcem nič pretože sa tu mám s niekým stretnúť a ešte tu nie je. V skutočnosti som nemal v pláne si brať nič, ale bolo by divné keby som povedal že tam len tak sedím. 

Asi za 5 minút ku mne prišiel muž v ležérnom ale celkom upravenom čiernom oblečení. Jeho vlajka vyzerala veľmi divne. Radšej som ani nerozmýšľal nad tým čo môže znamenať. Trochu mi pripomínala vlajku štátu Man ale s hlavou uprostred. 

Sicília: Sovietska ríša?

Sovietska ríša: Áno pane. 

Postavil som sa a podali sme si ruky. Potom si ten divný týpek sadol oproti mne. 

Sicília: Takže... máš záujem o tú prácu áno? 

Sovietska ríša: No... áno. Ale ešte neviem ani o čo ide takže... 

Prikývol. Hovoril takým tým divným tichým a tajomným spôsobom. Proste bolo poznať že je z mafiánskeho prostredia a bolo to dosť nápadné. 

Sicília: Iste, všetko sa dozvieš len vydrž. 

Jemne sa usmial a dal si z hlavy dolu čiapku.

Sicília: Počul som že už máš za sebou dosť akcii, všakže?

Sovietska ríša: Prepáčte pane, čo myslíte tým "akcii"? 

Sicília: Si dosť mladý na to aby si pracoval pre moju spoločnosť ale vzhľadom na to že už má nejaké skúsenosti ťa budem brať ako schopného. Itália ti dala tento typ však?

Sovietska ríša: Áno. 

Sicília: V poriadku. Tak mi povedz čo by si od tejto práce čakal?

Sovietska ríša: Pane prepáčte ale už som povedal že neviem o čo ide. 

Sicília: Ja viem, ja viem. Len mi povedz čo si myslíš. 

Sovietska ríša: No... neviem... ale z toho ako sa správalo Taliansko keď mi to povedalo asi.. rátam s tým že to nebude úplne normálne. 

Sicília: No... záleží na tom ako sa k tomu postavíš. Vykonávame rôzne služby pre našich klientov. Všetko od vrážd až po inú manipuláciu s ľuďmi. Nerobí ti to problém, však?

Pokrútil som hlavou. Servírka znovu prišla ku stolu. Muž sediaci oproti mne objednal 2x kávu a tá pani odišla. 

Sicília: Piješ kávu, však?

Sovietska ríša: Vlastne ani nie. 

Len mávol rukou. 

Sicília: Takže ak súhlasíš môžeme-

Sovietska ríša: Prepáčte ale nemôžem súhlasiť keď stále neviem o čo ide. Čo sú iné "manipulácie" s ľuďmi?

Sicília: No ľudia nechcú vždy svojich nepriateľov vidieť mŕtvych. Občas ich chcú vidieť mŕtvych ale boja sa následkov alebo by ich radšej videli trpieť. Viac ti poviem až keď súhlasíš a budem ťa brať ako svojho zamestnanca. Keď pre mňa raz pracuješ a podrazíš ma alebo budeš spolupracovať s políciou a budeš sa snažiť zabrániť mojej firme poskytovať svoje služby, čaká ťa smrť a veľmi veľa bolesti ešte pred ňou. 

Sovietska ríša: Nebojte sa, ja s políciou spolupracovať nebudem ani keby si niekto najal vraha na mňa...

Sicília: Skvelé. 

Usmial sa, vstal a podal mi ruku. Keď som mu ňou potriasol usmial sa ešte viac. 

Sicília: Tak vitaj v rodine?

Sovietska ríša: E?

Zasmial sa a vzal si čiapku. Položil na stôl niekoľko bankoviek v dolároch (takže neviem koľko to bolo lebo sú všetky skoro rovnaké) a podal mi tmavý obal na papiere. 

Sicília: Tu sú informácie o tvojej prvej akcii. No teda prvej v mojej firme. Máš na to týždeň. Ak to bude trvať dlhšie nedostaneš za to peniaze, ale cez hubu. Želám veľa šťastia. 

Poťapkal ma po ramene a odišiel.