<time skip>
Ubehli ďalšie dni. Nakoniec prišiel čas ísť domov. Bol prví marec - piatok a posledný deň výcviku. Potom sme sa mali už len vyspať a na druhý deň odovzdať zbrane a výbavu. Uniformy nám nechali na pamiatku, alebo jednoducho dúfali že nám pripomenú že sa máme vrátiť.
Posledný deň sme ukončili airsoftovou hrou. ...V skutočnosti nešlo o airsoft, ale strieľali sme po sebe slepými nábojmi. Šlo o to čo najlepšie simulovať skutočný boj. Vykopali sme si zákopy kde sme na pár hodín bývali, mali sme vysielačky cez ktoré sme sa vedeli skontaktovať s veliteľstvom (s našim Paličiakom) boli sme rozdelený do tímov a napriek tomu že oni ešte výcvik nekončili boli zapojené aj ostatné zložky ako tankisti, delostrelci, ostreľovači, paragáni a ďalší.
Teraz sme sa už ale vrátili. Slnko pred chvíľou zapadlo a my sme boli unavený po celom dni strávenom v lese. Vystrieľali sme naozaj veľa nábojov a ešte naposledy sme museli vyčistiť pušky. Nejak som vedel že toto naposledy bude najhoršie. Šli sme na večeru a potom sme sa vrátili do skladu aby sme urobili túto otravnú ale nutnú prácu. A nerobím si srandu keď poviem že sme tam sedeli 3 hodiny. Nikomu z nás to však nevadilo pretože sme vedeli že toto je posledný deň. Tiež som sa začal trochu tešiť domov. Nemalo to nejaký špecifický dôvod, jednoducho sa na mňa nalepila tá atmosféra ktorou bol už pár dní vyplnený celý pavilón.
Večer sme strávili tím že sme sa vysmievali tankistom ktorý bývali oproti nám. Ich výcvik začínal 2. januára rovnako ako náš ale trval niečo cez rok a domov chodili len na sviatky (samozrejme ak nebývali v blízkom okolí). Tankisti mali zmiešané reakcie hlavne preto že minulí rok sa takto svojim starším kolegom smiali oni.
keď nakoniec prišiel čas ísť spať, všetci sme boli do 5 minút tuhý a na ďalšie ráno sme zas boli hore do 5 sekúnd. (Možno to bolo tým že nás zase raz zobudili Sovietskou hymnou ako vždy cez víkendy, ale myslím si že to skôr bude tím že sme sa veľmi tešili domov.)
Užili sme si posledný ranný nástup, poslednú rannú kontrolu a posledné raňajky a potom sme odovzdávali naše zbrane a výbavu. Trvalo to kratšie než som čakal, len sme prišli, nadiktovali skladníkovi svoje meno, dali mu tie veci a odišli. A stretol som východ.
Východné Nemecko: Ahoj. Tešíš sa domov?
Sovietska ríša: Mhm... Celkom áno.
Východné Nemecko: Hehe, občas vám fakt závidím.
Sovietska ríša: Nečudujem sa ti... Kedy si bol naposledy doma?
Východné Nemecko: V roku 45...
Sovietska ríša: Myslím mimo armádu.
Východné Nemecko: Aha... No... spomínaš si kedy sme sa naposledy stretli?
Sovietska ríša: Dosť matne ale áno.
Východné Nemecko: No tak vtedy.
Sovietska ríša: Čo ti jebe veď to bolo pred... pomaly pred šiestimi rokmi.
Východné Nemecko: Vidíš to. :) Ale vieš... keď si tu tak dlho zvykneš si. Teraz je toto môj domov. Koniec koncov čo tu chýba?
Sovietska ríša: ...Vlastne nič. Asi si to rozmyslím.
Východné Nemecko: Čo?
Sovietska ríša: To že ti nezávidím. Kto má doma plaváreň? :D
Východné Nemecko: *smiech* Máš pravdu. Ale vieš že sa môžeš hocikedy vrátiť že?
Sovietska ríša: Mh... Byť to na mne zostanem tu. Ale nie je to na mne...
Východné Nemecko: Som si istý že toto je jedna z vecí proti ktorým ZSSR nepovie ani pol slova.
Sovietska ríša: Dúfajme. Spýtam sa ho keď prídem domov. :)
Východné Nemecko: Tak či tak nám budeš chýbať, ale ak sa vrátiš, nedávaj do tankov sneh.
Sovietska ríša: Dobre dobre :D ...Počkaj, komu "vám" mám chýbať? Zmenil si sa na monarchiu?
Východ sa zasmial a dal mi ruku na rameno.
Východné Nemecko: Mne Varšavskej zmluve a Kórei.
Sovietska ríša: Heh, Kórei a Varšave isto.
Východné Nemecko: Vážne! Varšava mi to dokonca povedala.
Sovietska ríša: Skôr bude rád že ma má z krku.
Východné Nemecko: Joooj, keby si videl niektorých idiotov. Oproti nim si anjelik. Vo vašej skupine teraz chvala bohu tento rok žiadny taký blázni neboli. Ale keby si tu bol minulí September. Bola tu 6 členná skupinka paragánov, to čo ti navystrájali za toho pol roka čo tu boli... Potom sme ich poslali domov pretože sa to už nedalo vydržať. ...A Varšava ťa má rada.
Sovietska ríša: Ha-ha. Chcel ma zabiť vieš o čom?
Východné Nemecko: Nedotkol by sa ťa. Veď je to aliancia, ako by aj mohol? ...Hovoríš ako keby si ho nepoznal.
Sovietska ríša: Prepáč ale nepoznám ho. Stretli sme sa asi 10 krát a neboli to nejak dôverné stretnutia.
Východné Nemecko: ...Býval s vami...
Sovietska ríša: Čože?
Východné Nemecko: Nepamätáš si? Asi 2 mesiace...
Sovietska ríša: Prepáč, mám amnéziu. Vážne?
Východné Nemecko: Mhm. Vážne si nič nepamätáš?
Sovietska ríša: Nie, práve som to povedal.
Východné Nemecko: Aha... no Varšava je tu len nejakých 10-11 rokov. Maximálne 12. Predtým bola s tvojim otcom.
Sovietska ríša: Prečo?
Východné Nemecko: No väčšina krajín chce svoje aliancie pri sebe. Napríklad USA má NATO skoro stále pri sebe, Západ má Európu často pri sebe... Rusko má SNŠ permanentne pri sebe. Chápeš nie?
Sovietska ríša: Aaha... Tak to si nepamätám... Ale zdal sa mi známy, len som si myslel že poznám jednoducho jeho vlajku z nejakej knižky alebo tak.
Východné Nemecko: Aha... Vravel si že máš... amnéziu... Takže si nepamätáš ani KĽDR?
Sovietska ríša: Prečo? Mal by som?
Východné Nemecko: ...Je to tvoj brat!
Sovietska ríša: Čo?! Veď je- Aziat!
Východné Nemecko: Ale to je aj Kazachstan, Rusko, Kirgizsko, Uzbekistan a neviem kto ešte. ...Naviac Kórea je adoptovaná.
Sovietska ríša: A to mi hovoríš posledný deň čo tu som?
Východné Nemecko: Jasné, aby si mal dôvod sa vrátiť :)
Sovietska ríša: Východ sľubujem ti že do troch rokov som tu späť ak sa toľko dožijem :)
Východné Nemecko: Dobre, dobre. Ale keby si náhodou išiel na vojnu daj vedieť, pokúsim sa vybaviť si aby som sa k tebe mohol pridať. :)
Sovietska ríša: Dobre no... minimálne ti o tom poviem.
Ešte chvíľu sme spolu posedeli a rozprávali sa ale potom som už musel ísť.
YOU ARE READING
Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)
General Fiction3. pokračovanie série Tajomstvá temnej minulosti :) Ak ste nečítali 1. dve časti tak to veľmi odporúčam inak nepochopíte ako sa hlavná postava dostala do situácie v ktorej je, napríklad ako získala svoje kontakty, ako dočasne prišla o rodičov alebo...
