Ďalší rozhovor

1 1 0
                                    

Prišiel som domov, zaparkoval sa do izby a rozhodol sa do seba rovno vyliať dva litre toho zázraku a keďže som to spravil rýchlo a k tomu som mal celkom pohodlíčko, do 15 minút som zaspal. Spánok bol teraz presne to čo som potreboval ale nespal som veľmi tvrdo takže som sa zobudil niekoľko krát. Prví krát keď mi jedna prázdna fľaša jebla na zem ale vtedy som to len ignoroval, druhý krát keď vonku začalo fúkať a okno mi jeblo na zem, to som tiež ignoroval aj keď som si pripomenul aby som potom upratal to rozbité sklo a skúsil to opraviť. No a tretí krát na nejaké zvuky na schodoch a to som skoro dostal infarkt! Ibaže v stave v akom som bol mi to aj tak bolo jedno pretože aj keď som so sebou celkom silno trhol keď mi to došlo a aj keď som bol v strese, trochu som zdvihol hlavu a akurát sa trocha zavrtel. 

ZSSR: Hej, - čo robíš? 

Sovietska ríša: Spím. 

ZSSR: Tak vstávaj. 

Sadol som si. Otec si všimol dve prázdne fľaše a vzal jednu do ruky. 

ZSSR: Balkánska vodka, čo to je?

Sovietska ríša: Podelím sa ak chceš. 

ZSSR: Nie, nepijem toto. Prečo tu chlastáš sám?

Sadol si vedľa mňa. 

Sovietska ríša: Nechcel som ťa budiť. 

ZSSR: To mi nevadí, ale prečo TU?

Sovietska ríša: Lebo... bol som u Kalugy ale bolo tam Slovenskočesko a Juhoslávia. 

ZSSR: Mhm, počkaj, bezo mňa?! 

Sovietska ríša: Už druhý krát čo som ich tam stretol tých dvoch mimochodom... a to tam poslednú dobu tak často nechodím. 

ZSSR: Ja ich pretrhnem! 

Sovietska ríša: Mhm... 

ZSSR: *povzdych* Vieš že som ti už hovoril že nechcem aby si moc chlastal, vieš o tom?

Sovietska ríša: Jo... ale je to len trochu. 

ZSSR: Hej ale vidím čo to s tebou robí. Koľko ukazujem prstov?

Ukázal mi ruku. 

Sovietska ríša: 4. Tak zle na tom nie som. 

ZSSR: Nie, 8. :/

Sovietska ríša: 8 na jednej ruke asi ťažko. 

Pozrel sa na svoju ruku a dal ju preč. 

ZSSR: Fajn, ale ber ohľad na to čo som ti vravel. Mimochodom čo sa stalo? Máš zas nejaký problém? Aby si potom zase nehovoril že na teba jebem a nepomôžem ti. 

Sovietska ríša: S týmto mi fakt nepomôžeš... 

ZSSR: Hovor, čo je?

Sovietska ríša: No bolí to, viem že je to trest ale furt je mi zle a okrem toho mi chýba kus hlavy. 

ZSSR: Ale zaslúžil si si. 

Sovietska ríša: Mhm... 

Prevrátil očami, dal mi ruku cez rameno a posadil ma trocha viac rovno. 

Sovietska ríša: Čo som to vlastne spravil?

ZSSR: ...To vážne?

Sovietska ríša: Prepáč... nepamätám si. 

ZSSR: Ani ja. Skús si spomenúť. 

*10 sekúnd ticha*

ZSSR: Myslím že si zdrhol z domu nie? V noci. 

Sovietska ríša: Mhm, máš pravdu, prepáč. 

ZSSR: Čo to bol za nápad?

Sovietska ríša: Musel som ísť pomôcť kamarátovi. 

ZSSR: Komu?

Sovietska ríša: Slovensku. 

ZSSR: O desiatej v noci!

Sovietska ríša: Môžem ja za to že o 10 v noci má problémy?

ZSSR: Čo mu bolo? 

Sovietska ríša: Prišlo k nemu na návštevu Maďarsko a s Českom ho potom bili.... To ČSSR ma bondzol že?

ZSSR: Hej, ale nebondzol, len povedal aby som si s tebou spravil poriadky že si mu zbyl syna. 

Sovietska ríša: Ale otec-

Posadil som sa a skoro som vytriezvel. 

Sovietska ríša: Boli na mňa dvaja, Slovensko nebolo schopné bojovať, obaja sú dávno dospelý a ja mám jednu ruku z roxorov! Nepríde ti to trápne? A Čech ešte potreboval ČSSR aby ho zachraňoval a volal ti. Mne to príde strašne úbohé.

ZSSR: Mne tiež, ale nie je to moja vec, nech si s tým ČSSR robí čo chce, keď mu nevadí že jeho deti sú nepoužiteľné buzny. Ale ty ich zachraňovať nemusíš a už vôbec nie uprostred noci a bez dovolenia! Ako si vôbec zistil že potrebuje pomoc? Prišiel sem za tebou či čo?!

Sovietska ríša: Napísal mi. 

ZSSR: Kam? 

Vytiahol som telefón a ukázal mu ho. 

Sovietska ríša: Sem. Do tejto škatuľky. 

ZSSR: Odkedy máš zase mobil?

Sovietska ríša: Mmm... krátko. Ale len kvôli komunikácii, kľudne to môžeš skontrolovať, nemám žiadne hry ani podobný bordel. Prisahám na socializmus. Fakt. 

ZSSR: Fajn, tak ti verím ale sám Lenin ťa ochraňuj keď raz skúsiš použiť niektorú z tých kapitalistických sračiek! 

Sovietska ríša: Dobre... o_o A... je tu vlastne ešte jedna vec s ktorou by som potreboval pomoc...

ZSSR: Hovor. 

Sovietska ríša: Znovu Nacista... ja... stále platí že nie som na jeho strane, ale... musím sa ti s niečím priznať.

ZSSR: M?

Sovietska ríša: ...Dnes okolo obeda... bol som dolu za nacistom. 

ZSSR: Čo ťa-?! 

Postavil sa a naznačil rukou že mi strelí ak to okamžite nevysvetlím. 

Sovietska ríša: Ja- doniesol som mu chlieb s maslom a s vajíčkami. 

ZSSR: Prečo kurva?!

Sovietska ríša: Nechcel som ho nechať o hlade, tiež som niekoľko dní nejedol, tiež mi nebolo dobre. 

ZSSR: Nezaslúži si jedlo!

Sovietska ríša: Veď som mu nedal veľa, len trocha. Aj v Gulagoch predsa dostávali prídely. 

ZSSR: Ale on nemá dostávať vôbec nič, maximálne bitky. Má tam byť zavretý a čušať! 

Sovietska ríša: ...Prečo? 

ZSSR: Lebo je to skurvený nacista! A už na túto tému nechcem počuť ani slovo! 

Sovietska ríša: ....Ako si želáš. 

Pokrútil hlavou a nahnevane odišiel... Fakt by som si mal uvedomiť že je lepšie už neklásť otázky a že tí dvaja sa nikdy nezmieria :/ Nu čo? Hodil som do seba ďalšie dva litre a išiel spinkať až do rána :3

Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang