Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

(ticho, ale fakt mu vadí alkohol?)

<time skip> večer

Sedel som vo svojej izbe, blúdiac v myšlienkach ako zvyčajne. Stále som nemohol prestať myslieť na Nemecko a už ma to štvalo. Vedel som že ak na neho nezabudnem a nesústredím sa na to čo je dôležité tak sa ďalej neposuniem. Ale bolo mi ľúto nechať ho na pospas OSN a zvyšku kapitalistov. Na druhej strane... Pomohol on mne? Dlžím mu niečo? ...Už za to že stvoril môj život nie, ak pre mňa niekedy niečo urobil tak týmto aktom to pekne posral. Otec sa na tom síce tiež podieľal ale už som povedal že na to teraz nesmiem brať ohľad. No čo robiť s mojou hlavou? Lieky trochu pomáhajú, ale vážne len trochu. A v žiadnom prípade nemám čas na to si ich brať tak ako mi OSN povedal. Nuž... zdá sa že je tu len jedna možnosť... 

Sovietska ríša: Em... otec? 

ZSSR: Čo je? 

Sovietska ríša: Potrebujem... s niečím pomôcť. 

ZSSR: Bež do prdele, nemám na teba čas. 

Sovietska ríša: Cítiš sa zle?

ZSSR: Cítim sa zle, hej. 

Sovietska ríša: To sa stáva keď na 10 minút vypiješ 15 litrov vodky :/ Môžem ti pomôcť?

ZSSR: Povedal som ti aby si išiel do prdele!

Sovietska ríša: Dobre... nechceš aspoň vodu?

Sadol si a dal mi facku. Urobil som asi dva kroky dozadu a trochu sa zakymotal aby som zabránil ďalšiemu stretu s podlahou. 

ZSSR: NIE! A už zmizni! 

Fajn, ani toto nebude cesta. Ale čo je ešte lepšie je že nie že mi nepomôže, on ma ani nenechá aby som pomohol jemu. No tak čo? Môžem sa ožrať ale s vodkou to nepôjde... Vzal som sa teda a išiel niekam kde bol barman ochotný mi predať alkohol. Väčšina tu nemá problémy keď im dám pár centov naviac alebo sa už poznáme a vedia že keby mi predali aj heroin tak by to nikto neriešil lebo buď by to nezistil alebo by mu na tom nezáležalo. Len som rátal s tým že musím ešte aj dojsť domov inak bude prúser. Len som vošiel do dverí, borka za barom ma pozdravila a hodila po mne papuču. Uhol som sa a netrafila ma. 

Sovietska ríša: To bolo za čo?

Kaluga: Už si tu dlho nebol, myslela som že si mŕtvy. 

Sovietska ríša: No hej :/ Bol som a potom som nemal prachy. 

Kaluga: A už máš?

Sovietska ríša: Mhm. 

Hodil som jej na bar 300usd a sadol si. 

Kaluga: Prví krát platíš predom. 

Sovietska ríša: Neplánujem odtiaľto odísť v stave že by som trafil rukou do vrecka, čo máš?

Kaluga: Vodka že?

Sovietska ríša: Niee, nechcem tu byť do rána. Máš niečo silnejšie? Trebárs... neviem, stroh?

Kaluga: ...Balkánska vodka?

Sovietska ríša: Môže byť :/ 

Vzala z pod baru fľašu a položila ju na pult. Poďakoval som a rovno asi štvrtinu z nej vypil. 

Kaluga: Stalo sa ti niečo? Ako vieš... dávno som ťa tu nevidela a aj keď... vážne, si v pohode?

Sovietska ríša: Nie. 

Kaluga: Čo sa stalo? 

Sovietska ríša: Kaluga... nechaj to tak. 

Kaluga: No ver mi na dne fľaše riešenie nenájdeš. Vidím ľudí ožierať sa do zabudnutia denne a ešte ani jeden odtiaľto neodišiel s vyriešeným problémom. Chlast ti len pomôže zabudnúť.