Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Kedy sa zasekol čas?

Na druhý deň ráno som sa zobudil, neprekvapilo ma že som na inom mieste než som sa budil dni predtým, ale keďže bola Sobota nemusel som vstávať. Aspoň zatiaľ nie. A tak som pozeral na strop a hľadal v olúpanej omietke nejaké obrázky. No vlastne som skôr čakal kým mi niečo u toho spadne na hlavu pretože už aj to sa neraz stalo, ale priznám sa že to nie je také zábavné ako hľadanie obrázkov v oblakoch. Nemení sa to. Pozrel som sa na hodiny. Ukazovali niečo okolo pol jedenástej. Nastavil by som ich ale netušil som koľko je hodín. Asi mali už vybité baterky pretože predtým vždy šli správne. 

Nakoniec som však musel vstávať, aj keď by som oveľa radšej zostal v posteli. A ľudia do prdele poviem vám že som si myslel že to nedám. Tak ma bolel chrbát že postaviť sa bolo ako sám si vyoperovať nádor z oka. ...dobre to som prehnal, až také ťažké to nebolo, ale bolo to zložité. Ide o to že som mal celý chrbát aj krk úplne stuhnuté a bolel ma už celý trup aj časti rúk. Vedel som že to nie je kvôli tej diere, tú som tam mal aj predtým a keby to bolo odkrvenie tak nie len že nastane oveľa skôr ale hlavne na iných miestach ako ruky, nohy, možno mozog, ale určite nezačne uprostred tela. Skôr to bol ten náboj... ktorý som nemohol vybrať takže to len tak neprestane. 

No čo? Aspoň som sa nemusel prezliekať keď som spal v rovnakom oblečení v akom som bol včera hore. Zišiel som dolu a hádajte čo... neuhádnete. 

Sovietska ríša: Otec čo-?

ZSSR: Ty si čakal že budem na plech čo? :D

Sovietska ríša: No- áno ale som- milo prekvapený. Čo sa stalo?

ZSSR: *povzdych* Tragédia. 

Soivetska ríša: Hm?

ZSSR: OSN sem chce zase strčiť nacistu. 

Sovietska ríša: Zase? A to si ho nemôže proste nechať?

ZSSR: Nie, chce ho mať z krku. 

Sovietska ríša: Teraz to neber ako urážku, ale je ten OSN blbý? Je snáď jasné že nemôžeš dať pozor na mentálne chorého človeka, ani z právneho hľadiska nie, veď ťa práve včera pustili z basy!

ZSSR: Hej ale vysvetľuj to liberalistovi ako je OSN. Neviem či sa niekedy fakt snažil ríši pomôcť alebo sa len tváril, každopádne teraz sa ho chce len zbaviť a toto je asi jediné miesto kam ho môže hodiť. *povzdych* No čo? Budem mať o starosť viac. A ty buď tak láskaví a snaž sa moc nezavadzať. 

Sovietska ríša: Mhm. 

ZSSR: Máš už úlohy?

Sovietska ríša: Nie no- som teraz v takej triede kde úlohy nedostávame. 

ZSSR: To čo je za triedu?

Sovietska ríša: No... keď sa hlavná škola potrebovala niekam presunúť tak sa spojili s Ázijsko-Čínskou, teraz majú pavilóny vedľa seba. + sa pripojilo ešte niekoľko stredných škôl. Ale tak či tak, keď už boli spolu vytvorili jednu triedu pre decká ktoré si citujem "vyžadujú špeciálny prístup". Normálne sú to ľudia s dysgrafiou, dyslexiou alebo s nejakými poruchami ako PTSD alebo paranoja alebo tak. No a ja som veľmi jednoducho povedané, skončil v tej triede. 

ZSSR: A čo tam ty robíš?

Sovietska ríša: Neviem. 

ZSSR: Retard. 

Sovietska ríša: Asi... no... kedže sú to zmiešané ročníky, nemáme ani knihy ani úlohy a... väčšina predmetov sa ani nedajú považovať za normálne hodiny. 

ZSSR: Tak to ti radím presvedčiť OSN že tam v tej triede nemáš čo robiť a to dosť rýchlo. 

Sovietska ríša: Dobre. Nooo... neviem či sa mi poďakuje.