Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Krompáčová revolúcia!!!

Popoludní sme mali ešte nácvik podávania prvej pomoci a nácvik podávania prvej pomoci ale v bojových podmienkach to znamená že sme vyliezli von a pár ľudí tam zo strán strieľalo slepákmi zatiaľ čo ostatný zbierali po zemi figuríny a odťahovali ich do pomyselných zákopov. 

Večer sme už mali voľno. Boli sme na izbe, niektorý sa rozprávali, niektorý tu neboli, niektorý hrali karty. Rozmýšľal som že niekoho skúsim presvedčiť aby si so mnou zahral Ruskú ruletu ale už by to nebola sranda keď nemôžem staviť nič okrem kúsku mozgu a lebky. O nič by som neprišiel keby som prehral. Ach jo... ďalšia vec čo už si nikdy neužijem. Zatiaľ som len ležal na posteli a pozeral do stropu, mali sme poschodové postele a ja som spal na 2. poschodí. Počítal som praskliny v omietke a rozmýšľal čo sa deje doma. Aj keď vlastne som nemal nad čím rozmýšľať. Tam sa nikdy nič zaujímavé nedeje, tak sa asi pridám k ďalšej kartovej partičke. 

<time skip> ráno
Znovu ten odporný zvuk dvoch kovových predmetov udierajúcich o seba a hlasnej sirény prichádzajúcej z vonku. Posadil som sa a rozospato zazrel na výkoňáka ktorý mal ten rámus na svedomí. Ostatný sa začali zobúdzať a on zmizol. Nahlas som si zívol a pretiahol sa. 

Sovietska ríša: Tak tu sa asi úplne neoplatí večer chlastať čo?

Sergej: Máš pravdu... blbý nápad. 

Vova ktorý tiež spal na poschodovej posteli z nej zoskočil ale trocha nešťastne takže si narazil kostrč. Zasmiali sme sa nad jeho grambľavosťou, poobliekali sa a išli na ranný nástup. Kuba a Kosovo s nami nešli. Kto by mal rád kapitalistov?

Dopoludnie prebehlo viac-menej normálne. Po nástupe sme si dali dve kolečká okolo celého areálu potom pár záťažových cvičení ako kliky, drepy, brušáky a podobné veci, potom sme išli na raňajky ktoré predstavovali stvrdnutý chlieb, ovsená kaša a jahodový čaj čo chutil ako teplá voda s jemnou príchuťou papiera ale všetci sme za to boli vďačný nakoľko je stále Január a vonku mrzne ako sprosté. Dnes ráno dokonca snežilo a my sme boli vďaka našej rozcvičke obsahujúcej cvičenia pri ktorých sa sedí alebo leží na zemi celý mokrí a bola nám zima. 
Po raňajkách sme sa presunuli do veľkej miestnosti ktorá bola niečo medzi školskou triedou bez lavíc a divadelnou halou. Absolvovali sme ďalších pár hodín žvástov o pravidlách kasární a o tom ako sa máme správať, nechodiť neskoro, neviazať si šnúrky počas cvičenia a tak ďalej. Nasledoval obed a popoludní to začalo byť zaujímavé. 

Mali sme totiž absolvovať cvičenie spoločne s tankistami. Teda s vojakmi ktorý sa za tankistov učia. Našou úlohou bolo vykopať zákopy a ich úlohou bolo cez tie zákopy prejsť a nezabiť nás. Je však zima a tak je zem poriadne zamrznutá. Z toho dôvodu sme tiež používali miesto lopát malé krompáče a aj s tými to bol zážitok. Na vykopanie zákopov sme mali pol hodiny, každý dostal svoj vlastný kúsok zeme a mal tam vykopať aspoň 75 centimetrov hlbokú jamu. Naše jamy sa potom spojili a vytvorili dlhý zákop. Ibaže zákopy sa kopú špeciálnym spôsobom. Okrem toho že sa kopú lopatami alebo krompáčmi sa kope najskôr plytký zákop pre ležiaceho strelca ktorý je hlboký tak 10-20 centimetrov a hlina, prípadne sneh z neho sa ešte nakopí dopredu pred zákop a potom až sa kope zákop pre stojaceho strelca. Tie sú už hlbšie. Neviem presne povedať aké hlboké sú pretože nám sa mnohým nepodarilo vykopať ani pol metra nakoľko zem bola zamrznutá dosť hlboko a v skutočnom boji kde lietajú guľky nie je veľa času kopať hlboké zákopy. Budem teraz citovať nášho výkonného podporučíka: -Ak k vám mieri nepriateľská ofenzíva každý centimeter do hĺbky je cenný. V prvom rade treba strieľať pretože ak sa k vám dostanú a začnú na vás strieľať z vrchu, žiadny zákop vám nepomôže.- Podľa mňa na tom niečo pravdy bude ale človeka aj s nepriestrelnou vestou ktorý by bol dosť blízko na to aby na vás mohol strieľať z vrchu zastrelíte jednoducho, tanky na vás nikdy z vrchu strieľať nebudú a proti lietadlám vám budú guľky riť platné. No to je len môj názor.