Nález v kanáli

2 1 0
                                    

<time skip>

Musím sa priznať že ma teraz Slovensko fakt trocha nasralo. Ja viem že je tak trocha moja chyba že som súhlasil že s ním za OSN pôjdem ale nepáčilo sa mi že to vôbec nejak chcel riešiť. Tak či tak, večer som išiel znovu do baru a dostal som zjeba od Kalugy že začínam piť "viac než je treba" ale to vôbec nie je pravda. Okrem toho tento krát som sa vrátil celkom pri vnímaní, dokonca som trafil do dverí na prví krát, tak neviem čo má za problém. No, tak som išiel domov. Vonku bolo sviežo a fúkal slabý ale chladný vietor. Nebo však bolo jasné a bolo krásne vidieť hviezdy. No... krásne na to že väčšina mesta je celá vysvietená a oblohu tak zakrýva smog. Jednoducho to bolo dobré vzhľadom na túto oblasť... 

Išiel som tak domov po rozbitej ceste a zrazu som niečo začul. Proste sa mi zdalo ako keby niekto niečo kričal, dosť nahlas aby som vedel že sa mi to nezdalo ale nie dosť na to aby som tomu venoval pozornosť. Ani som nad tým neuvažoval. Keď sa ten zvuk však ozval znovu a dva krát hlasnejšie trocha som zbystrel. Podľa hlasitosti sa zdalo že sa približujem, lenže ulice bývajú o tomto čase prázdne, už všetci spia. Ako už som spomínal, ľudia v tejto oblasti celé dni pracujú a domov teda prichádzajú unavený takže jediná doba kedy môžete niekoho vidieť v uliciach je ráno medzi 5:00 a 7:00 alebo až večer. Teraz je noc. "Krik" sa ozval ešte raz a tento krát som rozoznal aj slovo ktoré daná osoba kričala, aj odkiaľ vychádza. Ale prečo by niekto v k kanalizácii volal o pomoc? A k tomu ešte po Anglicky, kto je tak blbý že by nevedel že v tejto časti mesta Anglicky nikto nerozumie ani rozumieť nechce? 

Rozhodol som sa prísť sa pozrieť. Nebol to štandardný kanál, bol to vývod z kanalizácie ktorý vypúšťal odpad do žľabu cez cestu ktorý potom viedol do nejakého potoka alebo také čosi. Je to podobné ako vývody čističiek do riek, bola to jednoducho jedna z tých masívnych betónových rúr vytŕčajúca z menšieho svahu. V pohode sa tam dalo vliezť, len to tu smrdelo ako sračky. Zamarilo sa mi že som tu v tej rúre už bol, myslím že keď som bol malý mohol som sem prísť, bol som vtedy predsa len rovnaký blb ako teraz a nudil som sa takže preskúmať smradľavú rúru od kanálu by mohla byť ideálna zábava. Pomaly som začal spoznávať jednotlivé miesta, ani nie tak bordel a rúry samotné, ale... symboli nakreslené na stenách buď blatom alebo červenou asi pastelkou. Šípky, krúžky, emoji... začal som si vybavovať ďalšie spomienky. Heh, sranda že to tu stále je, doteraz som ani nevedel že som tu niekedy predtým bol, sranda nie? Ďalší výkrik ma prebral a pripomenul mi prečo som sem vlastne liezol. Sledoval som hlas a po ďalších dvoch obočkách -čo bolo spolu asi 5 metrov za začiatkom rúry, keby som sa teda nemusel vracať-

Bola tam celkom tma ale aj tak som rozoznal postavu, sediacu vo vode na zemi s malou imitáciou kowbojského klobúka na hlave, plakala ako o život a držala sa za ruku. Pozrela sa na mňa. 

Texas: Hey... c-can you help me?

Sovietska ríša: No to sa poser. Zrovna teba by som tu nečakal!

Texas: Sovietska ríša?! 

Zasmial som sa a sadol si do rúry oproti nemu len o kúsok vedľa, ignorujúc vodu obsahujúcu sračky, chcanky a zvyšky jedál. Momentálen som na tom ale bol lepšie než Texas pretože som nesedel na dne tej vody, opieral som sa o stenu, ale vzhľadom na to že toto je okrúhla rúra... predpokladám že toto sa počíta ako sedenie. 

Texas: Môžeš mi aspoň pomôcť zavolať pomoc? Môj telefón asi zmokol, okrem toho nemám signál. 

Pozrel som sa na Americkú hviezdu a predklonil hlavu. Nemal som v úmysle mu pomáhať, nezaslúži si to alebo aspoň nie odo mňa. Ale bol v agónii, zuby mal zaťaté od bolesti a po celej tvári slzy a šmuhy krvi. 

Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt