Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

-Problém obnovený-

Upozornenie: Nič z tejto kapitoly radšej neskúšajte. 

Zostal som ešte nejakú dobu s Luhansk, vrátili sme sa koncom hodiny aby Unicef niečo nekecal, nakoniec Luhansk ani nedostala absenciu... na rozdiel odo mňa. Oficiálne je to preto že som nebol na záchod ale hľadať Luhansk aj keď to mal robiť Krym, ale v skutočnosti preto že ma Unicef proste nemá rád. 

Po vyučovaní som odprevadil dievočku domov a išiel som ta aj ja. (K sebe domov, nie k nej.) Sľúbila mi že sa čoskoro zastaví... ale to bolo posledné čo som teraz potreboval. Ešte raz som ju upozornil že ak chce prísť k nám tak je to veľmi ZLÝ NÁPAD a potom sme sa rozlúčili. 

Keď som teda došiel domov... plán bol taký že sa niekam schovám a prípadne potom večer pôjdem dostrieľať čo som začal ráno, ale... tak to nebolo. 

Tak aby som to zhrnul: Prišiel som domov, dostal som od otca zdrba za tú neospravedlnenú hodinu, dostal som bitku za to že som bol s Luhansk a že sme sa ešte nerozišli, vzhľadom na to že Maine bol ešte furt "nezvestný" a bolo to zase v rádiu som dostal zdrba za to že som idiot a zavrú ma a musel som vysvetľovať čo to malo znamenať aj pre koho pracujem. Plus asi budem musieť zmeniť prácu pretože otec nebol spokojný s tým že pracujem pre Talianskú mafiu. Nakoniec som asi 2 hodiny strávil upratovaním celého domu lebo otec by sotva trafil do dverí, nie to aby zvládol zo zeme zobrať rozbité sklo. 

Otec momentálne spal na gauči keď sa ozvalo tiché klopanie na dvere. Najskôr som si myslel že to má na svedomí tretia ríša a tak som to ignoroval, keď sa to však ozvalo znovu a trochu hlasnejšie uvedomil som si že to ide od vchodových dverí, a teda som sa išiel pozrieť kto to klope. Myslel som že Juhoslávia a Československo, pretože Amíci by rovno vykopli dvere, nedaj bože by to mohla byť os. Ale keď som otvoril dvere, zostal som trochu prekvapený. 

Sovietska ríša: Čo tu robíš?

Slovensko: Aahoj Soviet ja len... nemáš čas?

Sovietska ríša: Viac menej mám, prečo? Potrebuješ niečo?

Slovensko: Tak trochu... 

Sovietska ríša: Mmm... na ako dlho to je? Treba mi ešte niečo dokončiť. 

Slovensko: Nevadí... môžem počkať alebo prísť neskôr... potreboval by som s tebou len hovoriť. 

Sovietska ríša: ...No čo, poď ďalej...

Chytil som ho za ruku, zobral ho dnu a dvere som vrátil do pôvodnej polohy. 

Sovietska ríša: Len prepáč za ten bordel. Akurát som upratoval :/

Slovensko: To nevadí...

Bordel mu nevadil, ale podľa jeho výrazu zápach trocha hej. 

Slovensko: Bude ZSSR v poriadku s tým že som tu?

Sovietska ríša: Jemu je to teraz jedno. Ale poď hore. 

Vyšli sme hore po schodoch a zavreli sa v mojej izbe. 

Slovensko: Sowiet prepáč že sa tak pýtam ale... čo sa tu stalo? Vybuchla tu bomba?

Sovietska ríša: Asi nie, ale granáty... Otvorím okno?

Slovensko: Neviem. Je tu dosť zima. 

Sovietska ríša: Hej nejde kúrenie. 

Slovensko prekvapene zavrelo oči a nadvihlo obočie. 

Sovietska ríša: Hej- ja viem že si myslíš v akej diere to žijeme, ale môžeš si to myslieť menej nápadne? Uráža ma to. 

Slovensko: Prepáč, nechcel som...