Vovova Hlinená hlava

2 1 0
                                    

<time skip>

Prešlo niekoľko ďalších týždňov. Zostávalo len pár do konca výcviku. Za tú dobu sa stalo niekoľko zaujímavých ale nepodstatných vecí ako napríklad že sem k nám raz za čas zavítal niekto zaujímaví z mestskej rady a raz sem dokonca jedna škola prišla na exkurziu. Ten deň bol zaujímaví ale vzhľadom na to že to boli stredoškoláci/gymnazisti som im trochu závidel. Väčšina z nich bola staršia než ja a nie len že chodili do školy, oni dokonca nemali ani prácu! :D Pretože dôvod prečo tu boli bol ten aby si našli prácu a armáda ich mala inšpirovať. Dúfam že ich naše umieranie pri tréningu a nepresné rany z pušiek inšpirovali. 

Alebo ma Varšavská zmluva za blbé poznámky donútila robiť kliky niekoľko dlhých hodín a ja som nakoniec získal únavovú zlomeninu, jednoducho stalo sa toho viac, ale to čo je teraz hlavné je že zostáva menej než dva týždne a pôjdeme domov. Ostatný už plánujú čo budú robiť keď sa vrátia. Väčšina má plány ako: "Pôjdem do krčmy a pozvem celú rotu na pár pohárov vodky!" Alebo: "Urobím si s rodinou niekoľko-dňoví výlet do lesa!" No... aj keď som najskôr nechcel, začal som tiež rozmýšľať čo budem robiť. Napriek tomu že mi to bolo viac než jasné a že to čo so mnou bude ďalej záviselo len od toho kam ma ZSSR pošle, začal som si vymýšľať niečo na čo by som sa mohol tešiť. Nemal som chuť vychlastať celý bar a nejaké výlety tiež neprichádzali do úvahy. Skôr som rozmýšľal že si pôjdem do knižnice požičať nejakú zaujímavú knihu a prečítam si ju. Bol by to po 8 týždňoch takmer nepretržitého tréningu celkom príjemný oddych. Najviac som sa asi tešil na to že keď prídem domov budem mať aspoň pár hodín na to aby som si oddýchol. Nie spal, len si ľahol a nemusel počúvať dialógy spolubývajúcich. ...Ale naozaj som to chcel? 

Z myšlienok ma vytrhla hlasná siréna a ja som si uvedomil že je už ráno. Vstali sme, obliekli sa a išli na nástup ako každé ráno. A všetko išlo jednoducho, bola streda takže sme mali polku týždňa viac-menej za sebou a štvrtky a piatky z nejakého dôvodu vždy pôsobia ako tie kratšie a príjemnejšie pracovné dni. No zdá sa že som prežil dlhú dobu bez problémov a tak sa ešte dopoludnia samozrejme muselo niečo zvrtnúť. 

Mali sme simulovaný chemický útok, to znamená že niekto povedal že bol do vzduchu vypustený jed a my sme mali za úlohu vykopať zákopy. 

Ako predtým sme dostali svoj vlastný kúsok zeme a mali sme tam proste urobiť jamu. Väčšina z nás to zvládla s prehľadom ale nie všetci sme mali to šťastie. 

Sovietska ríša: Vova čo robíš? To je lopata nie krompáč.

Vova: Mám tu tvrdú hrudu.

Prišiel ku nám paličiak a pozrel sa na mňa a tresol ma palicou po hlave. V mojej prilbe to však bol pocit ako mať hlavu vo zvone. 

V. L. Antonov: Kde máš masku?

Sovietska ríša: Akú masku?

V. L. Antonov: Plynovú masku veď je chemický útok! Roztopia sa ti pľúca! 

Zobral som si masku a dal si ju na hlavu. Pokračoval som v kopaní. Urobil som asi ďalších 10 centimetrov a narazil na kameň. 

Vova: Hej Sowiet čo robíš? To je lopata nie krompáč :D 

Sovietska ríša: Ale drž hubu! Môžem dlabať celý chemický útok! Ja tu mám kameň!

Vova: Karma :D

Prevrátil som očami a po pár ďalších minútach neúspešného snaženia sa rozbiť alebo vykopať ten kameň som zahodil lopatu a začal vyťahovať zo samopalu náboje. Pretože slepáky veľmi zanášajú a mne sa to nechcelo potom 4 hodiny leštiť. Vova si cez stenu prekopal dieru do mojej jamy a strčil mi sem hlavu. 

Vova: Čo robíš? :D

Sovietska ríša: Ešte budem večer čistiť pušku, no určite!

Zasmial sa, ja som vyliezol zo zákopu a skočil na tú úzku stenu ktorú prekopal. Tá sa zrútila a zasypala Vovovy hlavu. Nemohlo sa mu nič stať nebojte sa, veď má prilbu a ešte aj tú plynovú masku, maximálne bude mať trochu hliny vo vlasoch. Keď sa mu však podarilo vytiahnuť hlavu, vytiahol ju bez helmy. A to malo tiež svoje následky.

V. L. Antonov: Kde máte prilbu vojak?

Vova: ...Pod zemou...

V. L. Antonov: Ako pod zemou? Veď som tu ešte pred chvíľou bol a mali ste ju na hlave!

Vova: Áno pane ale tento idiot mi zasypal hlavu hlinou a prilba... zostala tam. 

Ukázal na kopu zrútenej hliny. 

V. L. Antonov: *povzdych* *faceplam* Vojak Ivanov, bol ste dlho bez problému?

Sovietska ríša: ...Áno pane. 

V. L. Antonov: A chcete to zmeniť? 

Sovietska ríša: Nie pane. 

V. L. Antonov: Tak to máte blbé, von z tej jamy a rovno zástupcom, nech sa páči. 

Sovietska ríša: Ach jo :(

Vyliezol som z tej jamy. 

Vova: Prečo zas za zástupcom to tu veliteľ nie je? Však ja mám kvôli nemu plnú hlavu bordelu!

Sovietska ríša: Myslíš že to je lepšie?

V. L. Antonov: Ticho! Vy kopte ďalej a vy odchod! 

A tak som sa vydal znovu za Varšavskou zmluvou. Zaklopal som na dvere a po vyzvaní vliezol dnu. Celkom ma prekvapuje že je tu pretože keď som ho potreboval na paličiakové želanie nájsť nakoľko si nikto v rote nevedel rady s popleteným rozvrhom, Varšava tu nebola a nebola ani nikde inde v areály a veliteľ kasární tak isto nie. Vždy keď je ho treba zmizne ale keď niekto spraví prúser, vždy je buď priamo na mieste alebo v kancelárii!

Varšavský pakt: ...Čo si s- čo- čo... čo to máte na hlave vojak?! Je toto nejaký vtip?

Sovietska ríša: Je chemický útok, tiež by ste si mal dať masku. 

Varšavský pakt: Nie je, to by predsa trúbili. 

Sovietska ríša: Simulovaný...

Varšavský pakt: Dajte si to dolu. 

Poslúchol som ho. 

Varšavský pakt: Ty? No ani ma to neprekvapuje... Čo sa zas stalo?

Sovietska ríša: Zasypal som kamarátovi hlavu hlinou pane. 

Varšavský pakt: Ako sa ti to podarilo?

Sovietska ríša: Vykopal dieru medzi našimi zákopmi, strčil tam hlavu a ja som zhodil stenu do ktorej urobil dieru. 

Varšavský pakt: *povzdych* Je v pohode?

Sovietska ríša: Nie pane, zrútila sa. 

Varšavský pakt: Ten chalan, nie stena. 

Sovietska ríša: Aha. Tak potom áno, nič mu nie je. 

Varšavský pakt: Fajn. Vieš akého priestpku si sa dopustil?

Sovietska ríša: Porušenie disciplíny pane. 

Varšavský pakt: Presne tak. Poď sem, vyhodím ťa z okna -_-

Sovietska ríša: To nie je bežný trest :/

Dostal som facku... No bol som pri najmenšom prekvapený pretože mi nikde nedal facku nadriadený. Aj keď musíme poslúchať velitelia aj výkoňáci väčšinou ako-tak rešpektujú náš osobný priestor aj našu česť. Varšavská zmluva očividne nie. No jednoducho som to nečakal.

Varšavský pakt: Čo som ti povedal že urobím keď ma ešte raz naštveš? Bolo to 4 týždne dozadu, som si istý že si spomenieš.  

Sovietska ríša: Že ma zabijete pane. 

Varšavský pakt: Presne! A dúfal som že nebudeš taký sprostý a nedáš mi dôvod!

Sovietska ríša: Ale ja som tiež už mŕtvy pane... 

Varšavský pakt: Čo? Kedy sa ti to podarilo?

Sovietska ríša: Pred pár mesiacmi...

Varšavský pakt: *faceplam* Ja si niečo vymyslím. 

A tak som išiel upratovať :)

Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora