Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Prvá akcia pre firmu trojnohej príšery s hlavou sfingy

Vrátil som sa domov a rozhodol sa pozrieť sa čo som to vlastne dostal. Otvoril som ten čierny zakladač a vnútri našiel 2 papiere. Boli to informácie o osobe ktorú som mal nájsť a jednoducho zabiť. Nič špeciálne, nič zaujímavé. Len rýchla a čistá vražda bez svedkov a dôkazov. Ideálne. To by som mohol zvládnuť nie? Bál som sa že hneď prvé schytám niečo šialené alebo náročné na prevedenie ale toto vyzeralo fajn. Dokonca ten kto si toto objednal chcel aby mŕtvolu našli takže som sa ani nemusel obťažovať s jej schovávaním. 

Cítil som sa trochu zle za to že toto robím. Nie som žiadny mafián ani gangster a dokonca ani nájomný vrah. Nie je to profil ktorý by som chcel mať, ale keď už som na to kývol... neviažu ma žiadne zmluvy keďže sme si len proste podali ruky, ale aj tak. Naviac prachy mi treba a neviem či dostanem nejakú inú prácu a toto sa zdá ako niečo čo by som mohol zvládnuť. Predsa len pár ľudí už som zabil ale nikdy som sa ani nesnažil to nejak zakryť, vždy na to niekto prišiel a robiť niečo bez toho aby si to niekto všimol... Dobre, skúšal som veci ako... šľohnúť z baru vodku keď mi nechceli predať, alebo niečo podobné. Ale nie zabíjať. 

No tak či tak, začal som rozmýšľať ako to urobím. Cieľom bol São Paulo, jeden zo štátov Brazílie ale musel som to vygoogliť aby som to zistil. Poznám štáty sveta ale už nie ich administratívne členenie. Každopádne, tento štát mal žiť v juhoamerickej časti mesta. Je to tá najodľahlejšia časť, veľmi dobre to tam ani nepoznám takže to... je nevýhoda. No rozhodne sa tam pôjdem ešte dnes pozrieť. Žiadne preferované spôsoby vraždy takže sa zdá že je to na mne. No tak najviac nenápadné by bolo podstrčiť mu nejaký jed ale nepoznám ho a sotva by som sa mohol do týždňa dostať tak blízko aby som na to mal príležitosť. A keby som sa o to snažil, bolo by to o dosť zložitejšie. Taký dobrý nie som. Takže hádam že normálna strela? Beretta 92 nie je nejak veľmi používaná zbraň teda... u nás nie, ale je veľmi používaná v Itálii a mohol by som potom poukázať na Talianskú mafiu. Takže by som musel získať späť náboj. A to znamená boj z blízka. Mal som dosť obmedzené možnosti to ma trochu štvalo, ale vo finále by to nemalo byť nejaké zložité. 

Počas obeda som mal voľný čas pretože nemám už žiadne prachy ani jedlo na obed nakoľko maslo som zjedol na raňajky. Ďalší dôvod prečo z toho nemôžem vycúvať. Využil som teda tento čas na to aby som išiel do juhoamerickej časti mesta a porozhliadol sa tam. Tiež som si našiel adresu toho štátu. Nepozeral som sa tam nejak z bližšia pretože sa zdalo že bol doma a zdalo sa že má návštevu. Vrátim sa večer a uvidíme ako to bude vyzerať. Čo ma ale zaujímalo boli kamery v okolí pretože záznamy z nich by boli nesporným dôkazom. A však v tejto oblasti boli veľmi riedko. Bežne bývali namontované na telegrafných stĺpoch, pri vchodoch domov, na zastávkach alebo aj v autách. Tu v autách neboli skoro nikde, na stĺpoch boli na celej ulici dve a ani jedna mi neprekážala, na domoch som nevidel ani jednu aj keď väčšina domov bola drevená a vyzerala celkom chudobne takže by to bolo divné, no zastávky boli dosť omlátené a samozrejme žiadne kamery. Snažil som sa zapamätať si aké autá parkovali v okolí domu São Paulo a nebolo ich veľa. 

Popoludní som zašiel pozrieť Nemecko do cvokárne. Fakt som dúfal že ho pustia a nebudem musieť zabíjať aj mimo práce. Povedal som mu o tom ako som bol v našom starom dome ale nie o nahrávke ktorú som tam našiel. Len o vlasáčovi s ktorým som sa tam skamarátil. Vyzeral veselo a ja som sa aspoň tváril veselo. Nechcel som aby si robil starosti. Vedel som že by sa trápil keby som mu povedal pravdu o tom čo som zistil. Naviac zisťovanie toho kde je São Paulo a plánovanie jeho vraždy mi pomohlo odreagovať sa od problémov, presne tak ako som chcel. 

Večer keď sa dostatočne zotmelo a nadišiel čas, som vzal FS92-tku, nôž, leukoplast a vydal sa na cestu. Nešiel som po ceste, miesto toho som sa rozhodol vziať to okolo mesta. Cesta bola len o trochu dlhšia než keby som išiel normálne a vyhol som sa tak kamerám. Jediné problémy boli tma a hrozba stretu s nejakým zvieraťom z lesa. Pretože... v tejto oblasti sa vyskytujú často. 

Došiel som do cieľa. Nevyhol som sa jednej kamere na cielenej ulici ale nakoľko sa v oknách okolo stále svietilo, uistil som sa že ma nikto nevidí a schoval som sa pod auto na len kúsok od domu ktorý bol mojim cieľom. Bolo tu ešte menej áut než cez deň, divné. Čakal by som že vtedy boli ľudia v práci a teraz prišli domov. Alebo tu boli len ľudia na návštevách? 

Asi hodinu som čakal pod autom. Keď sa všetky okná v okolí zhasli, počkal som ešte pár minút a potom vyliezol brána nebola zamknutá ani zavretá takže som sa dnu dostal celkom ľahko. Keď som bol na dvore, obišiel som dom aby som sa pokúsil nájsť otvorené okno, ale stále bol december. Keď sa nad tým tak zamyslím... koľkého vlastne dnes je? Nie je náhodou... štedrý večer? Mohlo by to vysvetľovať prečo všetci išli spať tak neskoro. Boli pomaly 2 hodiny ráno. Ale oslavujú sa vôbec v Brazílii Vianoce? Zrejme áno keď je to bývalá portugalská kolónia. Rozmýšľal som prečo by niekto chcel štát ako São Paulo mŕtvy, je to celkom ekonomicky rozvinutý štát a ako som sa na internete dočítal tak je aj najľudnatejší v Brazílii ale nepovažujem ho za svetovo dôležitý nakoľko som o ňom ešte nepočul. Napadlo mi že to bude asi osobné, ale koniec koncov to nie je moja práca. Moja práca je prísť, zastreliť ho, zobrať náboj a vypadnúť než tam niekto príde. Zabil som už viac ľudí tak prečo mi práve tento prípad robí problém? Môže mi to byť jedno nie? Aj tak ho nepoznám. Schválne som si nevzal lieky pretože bežne utlmovali niektoré moje emócie a niektoré posilňovali. Moja normálna verzia by nemala problém niekoho odstreliť a zmiznúť. Ale normálna, nie tá nafetovaná všetkými možnými práškami! Zrejme mali niektoré dlhší účinok než som si myslel, ale zvládol som na to prestať myslieť. Otvorené okno som nenašiel a tak som proste vyrazil dvere. Nebolo to ťažké, stačilo sa rozbehnúť a labilný zámok praskol. Boli veľmi podobné ako máme doma my. Rámus ktorý to urobilo však spôsobil že sa niektorý obyvatelia domu začali budiť. Ako som rýchlo zistil bolo ich viac a ak stretnem niekoho iného než São Paulo nesmiem im dovoliť aby videli moju tvár. Našťastie som ho našiel ležal v obývačke. Zrejme som mal pravdu, boli Vianoce. V obývačke mali stále prestretý stôl a São Paulo ležal na gauči vedľa. Keď ma uvidel rýchlo sa prebral. Povedal asi pol slova v jeho jazyku a než som mu prehnal hlavou guľku. Mieril som tak aby prešla len spánkom. Aby zasiahla mozog a hneď ho zabila ale aby zároveň prešla čo najkratšiu vzdialenosť a aby nezostala vnútri v hlave. Vyletela von a narazila na stenu za ním. Schmatol som náboj, do druhej ruky som zhrabol zo stola jednu servítku, prišiel k oknu, cez servítku chytil kľučku a otvoril okno. Potom som proste vyskočil z okna a bežal čo mi sily stačili. Preskočil som plot a išiel úzkou uličkou medzi dvoma dvormi. Keď som sa dostal z mesta na chvíľu som sa schoval v kríkoch aby som sa vydýchal. Potom som sa vrátil domov. Do hodiny som bol späť a stíhal som sa ešte aj vyspať.