Po návrate do barákov ráno si väčšina z nás dopriala dopoludnia oddych. So spolubývajúcimi sme sa podelili o skúsenosti, verte či nie, Sergejovej skupinke sa podarilo nájsť mŕtveho zajaca ale hostinu nemali pretože zdochlina už bola ohnitá, inak nikto nemal na jedenie nič. Iste že až na nás. Naša skupina za ten úlovok dostala pár bodov navyše a dovolili nám nechať si vlka ako trofej. Nechal som ho Hrčovi pretože by som pre také niečo asi nenašiel využitie. Samozrejme že nechať si ho znamená nechať si jeho kožušinu a hlavu, ten zvyšok sme po väčšine zjedli alebo vyhodili. Nedeľa bola fajn, mali sme viac prestávok než tréningu, zašil som si uniformu a stretol pár ďalších fajn ľudí s ktorými ma zoznámili priatelia z dnešnej noci. Konečne som odovzdal Vladovi od tankistov pozdrav ktorý mi pre neho nechal krčmár a tento deň som si celkom užil. Bol taký pokojný.
Podvečer sa samozrejme začali vracať kolegovia ktorý sa cez víkend flákali a celý večer sme tak strávili pri partičke sedmi a diskutovali sme o tom čo sme robili za posledné 2 dni.
<time skip>
Prišiel pondelok a otravný zvuk sirény sprevádzajúcej vstávanie bol späť. Deň bol viac menej rovnaký akurát sme sa konečne dostali k streľbe. Dostali sme slepé náboje a z 10 metrov sa učili mieriť na terče približnej veľkosti a tvaru človeka.
Nasledujúce dva dni boli rovnako venované streľbe ale z väčších vzdialeností a v iných podmienkach napríklad v protivetre, v zákopoch alebo na pohyblivé terče.
Prišiel štvrtok, ráno prebehlo ako každý deň až na to že sme po raňajkách opustili areál a išli behať. Neďaleko kasární bol menší kopec. Veľmi rýchlo sme zistili že nie je taký malý keď sme dostali zadanie vybehnúť na neho s plnou výbavou (zahŕňajúcou nepriestrelnú vestu, zbrane a muníciu). A tiež sme museli udržať tvar a byť po celú dobu v šesťstupe ako sme začali. Hlavne preto že keby sa niekto zabudol už ho nenájdeme. Cesta bola silno zľadovatelá a naviac zasnežená takže sme ani nevideli kde ľad je a kde nie. Som si istý že každý sa aspoň raz šmykol a stiahol so sebou väčšinu radu. Cesta išla tempom 1 krok dopredu 4 kroky dozadu, pomaly sme sa hýbali a čakali kým paličiak vymení palicu za bič a začne nám tu s ním nad hlavami praskať. Podľa jeho výrazu po ničom inom netúžil.
Po výstupe sme si trochu oddýchli a potom sme išli dolu. Nejaká šikulka vzadu sa po pätine kopca pošmykla a už sme išli dolu po zadkoch ale malo to aj svoju výhodu pretože sme splnili zadaný čas hoci sme hore dorazili o pol hodiny neskôr ako sme mali aspoň podľa slov súdruha slobodníka Antonova ale za trest za to že sme sa zrúbali sme dostali urobiť 40 klikov a tá šikulka čo to odkašľala dostala 80.
Podvečer keď sme už mali voľný čas, prišiel na našu izbu borec ktorý dal Sergejovi obálku a povedal:
Borec: Tu máte, vraj to patrí na vašu izbu, ja neviem Čínsky.
A s týmito slovami zmizol.
Sergej: Iuan to asi bude pre teba.
Podal mi obálku. Text na nej bol napísaný v abecede čo je aj pre mňa nezvyčajné ale nie som až taký sprostý aby som to nerozlúštil. Otvoril som obálku a vytiahol z nej papier s textom citujem: "Kuba je Kapitalista a zradca." Dva krát som zmätene zažmurkal. Nebol tu ani podpis ani spiatočná adresa a trvalo mi pár sekúnd než mi došlo že to má byť odpoveď na list ktorý som poslal domov pred týždňom. Sadol som si na kamarátovu posteľ a poškrabal sa na hlave. Dúfal som v nejaké vysvetlenie, aj keď len stručné, ale nič nenarobím.
Vova: Čo je? Prečo na to tak čumíš?
Sovietska ríša: Najpodivnejší list aký som kedy dostal. Kuba hybaj sem.
Prišiel ku mne a pozrel sa na papier v mojich rukách.
Kuba: Eeeem... nie som. Už som to vysvetľoval.
Sovietska ríša: No tuším že budem musieť vyhlásiť neutralitu...
Kuba: Ako myslíš, ale vravel som pravdu.
Vova: Prepáčte, čo sa tu deje?
Kuba: Sowiet si myslí že som kapitalista.
Sergej: Čo? Kuba a Kapitalista? Sowiet spadol si z Marsu?
Sovietska ríša: Ale srať. Som Švajčiarsko. :/
<time skip>
Musím sa k jednej veci priznať. Možno už to väčšina zúčastnených pochopila ale vážne neviem komu teraz veriť. Kuba tvrdí že je socialistom a vždy bol socialistom. Zvyšok tímu to potvrdil. Jediný kto tvrdí opak je otec a ja neviem prečo a či na tom vôbec je niečo pravdy.
No hlavne že je už piatok. Úžasné ako to letí, už máme štvrtinu výcviku za sebou. Chalani to išli osláviť. Ja som nemohol, za to že ma minule Kórea načapala ako leziem cez plot mi Varšava do odvolania zakázala vychádzky takže som musel zostať na ubytovni. Nudil som sa a tak som sa prihlásil ako dobrovoľník do kuchyne a išiel šúpať zemiaky. Bol som jediný za posledné 2 roky kto sa rozhodol dobrovoľne robiť takúto prácu ako som sa dozvedel od kolegov ale bolo to záživnejšie než sedieť na izbe a počítať praskliny na stene.
Takýmto tempom prišiel víkend. Na víkende sú dve dobré a jedna zlá vec. Dobré sú že máme voľnejší tréning a tak veľmi sa nedbá na pravidlá a to že máme viac voľného času. Zlá je že budíček je 100-krát hlasnejší než obvykle a že hneď po ňom lezieme z okna aby sme sa čo najskôr dostali von. Napríklad dnes Vova schytal zásah jedným inteligentom čo padal z poschodia nad nami ale zmätok ktorý bol v tej chvíli v celých barákoch to neukľudnilo ani nezmiernilo. Po raňajkách sme tento krát už naozaj išli pozrieť dolámaných paragánov. Doniesli sme im kytičky čečiny pretože kvety tu nikde nerástli, a niektorým sme dali drevené kríže alebo sviečky. Sviečky sme kúpili v Arme a kríže sme urobili z palíc čo sme našli niekde na zemi. Poďakovali sa nám a potom nás z ubytovne vyhnala sestrička.
YOU ARE READING
Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)
General Fiction3. pokračovanie série Tajomstvá temnej minulosti :) Ak ste nečítali 1. dve časti tak to veľmi odporúčam inak nepochopíte ako sa hlavná postava dostala do situácie v ktorej je, napríklad ako získala svoje kontakty, ako dočasne prišla o rodičov alebo...
