Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)

Štátny majetok

Prišli sme do kancelárie Varšavskej zmluvy. Zamkol dvere a odložil kabát. Potom sa ku mne otočil. 

Varšavský pakt: Čo to bol za sprostý nápad Sovietska ríša?! 

Sovietska ríša: ...Už som to povedal pane. Nemám ďalšie vysvetlenie. 

Varšavský pakt: Už máš zakázané vychádzky, minule si už skoro mal problém ale nechal som ti to prejsť! ...No asi to bola chyba. 

Sovietska ríša: Prepáčte pane ale nemám problém priať trest ktorý mi dáte. Nech je akýkoľvek. Viem že som urobil chybu pane ale mal som na to dôvod. 

Varšavský pakt: Áno? Lebo ti rozbili to igloo či čo ste to mali že? -_-  Nevzali ti náhodou lízatko? 

Sovietska ríša: Nie pane. 

Varšavský pakt: Pozri ja viem že si najmladší v celom útvare ale nemusíš sa podľa toho správať. 

Sovietska ríša: ...Nešlo len o tú kopu snehu pane. 

Varšavský pakt: A o čo potom?

Sovietska ríša: Šlo o to že som bol v tom igloo keď ho prešli. Väčšina mňa zostala celá ale zlomili mi nohu a keby som si to neuvedomil čo sa deje na čas zrejme by som tu teraz nebol a nemohol vám to vysvetliť. Išlo aj o moju osobnú česť. 

Varšavský pakt: ...Fakt ti zlomili nohu?

Sovietska ríša: Áno pane. 

Varšavský pakt: Ukáž mi to. 

Vyhrnul som si nohavicu a zohol nohu v strede lýtka. Od toho bodu dolu som mal nohu trochu až dosť rozpučenú. Chvala bohu že tam bol sneh, ktorý vyplnil miesto okolo mojej nohy inak by som z nej mal teraz plutvu. Pozrel som sa na Varšavu a on len privrel oči, takže som vedel že mu to bohate stačí. 

Varšavský pakt: Prečo si ešte nešiel na ošetrovňu?

Sovietska ríša: Keby som mal nohu v sadre veľmi zle by sa mi v noci plnil tank snehom pane. 

Varšavský pakt: *faceplam* Dobre, kašlem na to. Uistím sa že hneď odtiaľto pôjdeš tam ale ešte som s tebou neskončil. 

Napravil som si nohavicu a narovnal sa. 

Varšavský pakt: Bez ohľadu na to čo ti kto urobí, bez ohľadu na to či pôjde o tvoju česť, rodinu alebo kľudne život, na prvom mieste pre teba vždy musí byť disciplína! Takže neujdeš trestu. 

Prikývol som a inak som sa ani nepohol. 

Varšavský pakt: No a tento krát to už budem musieť povedať zväzu.

Sovietska ríša: Jéj super :) Som mŕtvy. 

Uchechtol sa a venoval mi povýšenecký ale trochu súcitný pohľad. 

Varšavský pakt: Mám za teba zodpovednosť, myslíš že sa mi chce?

Sovietska ríša: Aaha... Prepáčte mi to pane. 

Mávol rukou. 

Varšavský pakt: Nič to aj tak som mŕtvy, ale odteraz si na teba budem dávať väčší pozor a ak urobíš ešte jeden problém zabijem ťa. 

Sovietska ríša: Áno pane. 

Po tomto ma jednoducho odprevadil na ošetrovňu. Teta čo tam pracovala mi nohu dala do obväzu. Nie že by to pomohlo pretože podľa jej názoru som mal kosť rozbitú na črepiny. Navrhla amputáciu ale ja som si nemohol dovoliť prísť o ďalšiu končatinu, aspoň nie pre takú somarinu. Varšavská zmluva trvala na tom že nemôžem dostať ani sádru pretože by mi to znemožnilo pokračovať vo výcviku. A tak som dostal dlahu a obväz. 

<time skip>

Na druhý deň sme mali už spomínanú zdravotnú prehliadku. V podstate to fungovalo rovnako ako psychotesty, lenže to malo iba jednu časť. Jednoducho sme prišli na ošetrovňu a ľudia ktorý tam pracovali jednoducho skontrolovali či sme v poriadku. Urobili nám klasickú prehliadku ako keď idete ku doktorovy v civile + krvné testy a na konci sme dostali úlohu určitý čas behať na páse pričom podľa toho tí ľudia nejak zistili v akej kondícii sme. No čo sa týka mňa... sestrička ktorá ma dostala na starosti ma k tejto časti najskôr nechcela ani pustiť. Len čo som tam prišiel jednoducho mi neprítomne povedala aby som si sadol a až potom sa ku mne otočila a-

Sestrička: Však ty nemáš oko. 

Sovietska ríša: Fakt? :) 

Sestrička: Tak ty máš modrú knižku hneď. Nemôžeš byť v armáde. 

Sovietska ríša: Takže môžem ísť preč?

Sestrička: Nie, musím dokončiť tvoju prehliadku. Mal si zlomenú ruku?

Sovietska ríša: Áno mal, ako viete?

Prišla a chytila ma za rameno... ale za to ktoré som nemal. 

Sestrička: Ako dlho si mal sádru?

Sovietska ríša: Prečo sa pýtate? 

Sestrička: Nemáš na tej ruke skoro žiadne svaly, ako dávno to bolo? 

Bol som ticho a pozeral som sa na ňu. 

Sovietska ríša: Teta? .... To nie je ruka. 

Sestrička: Čože?

Zdvihol som ju takže som jej ukázal tú kovovú somarinu. Vystrašilo ju to viac než som čakal. :D Tak či tak to dokončila a ja som mohol ísť preč. Keďže na rozdiel od psychotestov ktoré sa konali predvčerom sme sem chodili po piatich teda po polovici tímu, moji kamaráti si zo mňa znovu robili srandu. Ako inak.

No zo začiatku som sa smial s nimi, nemal som problém urobiť si zo seba srandu tiež, vážne mi to prišlo vtipné. Ale ako ich narážky začínali byť viac a viac osobné začal som mať chuť im niečo urobiť. Miesto toho som však išiel von a urobil si krátku prechádzku po areály a nechal svoju hlavu trochu vychladnúť. Do toho ma však niekto chytil za rameno. Otočil som sa pripravený na konfrontáciu ale nakoniec to nebolo potreba. Bol to totiž pán kapitán. 

Varšavský pakt: Kam ideš? Máš byť na ubytovni. 

Sovietska ríša: Rozmýšľal som nad tým čo ste mi včera povedal... že má byť pre mňa disciplína na prvom mieste bez ohľadu na všetko ostatné... No... zistil som že to nezvládnem hneď ale radšej než porušiť váš rozkaz a rozbiť niekomu hlavu som išiel von. Snáď to nevadí. 

Varšavský pakt: ...Šetri si slová. 

Podal mi ďalšiu modrú knižku. 

Sovietska ríša: ...Ďalšia? Vážne môžem mať dve?

Varšavský pakt: Nie. Mali sme ťa vyraziť už v Pondelok. 

Sovietska ríša: Eh- ďakujem pane. Asi ich začnem zbierať :)

Varšavský pakt: Radšej si vybav uvoľnenie zo zdravotných prehliadok. 

Sovietska ríša: Áno pane. 

S týmto prikývol a poslal ma preč. Vrátil som sa do barákov.