<time skip>
Za nami nasledovalo ešte pár tímov. Kým prešli, zostali sme na izbách a venovali sa tomu čo bežne takže sme väčšinou hrali karty a niektorý písali domov, niektorý išli von, poskladali si z papiera lietadielka a hádzali si ich.
Do toho ku nám do izby vošiel náš milovaný vodca- eh Myslím... náš milovaný výkonný poručík pán paličiak Antonov. (A pardón, pomýlil som sa. Seržant čo je minimálna hodnosť ktorú musia mať naši výkoňáci nie je ekvivalentom slobodníka v strednej Európe, ale je to niečo porovnateľné s čatárom. ...No vidíte? Ja som vravel že sa budem mýliť.)
V. L. Antonov: Vojak Ivan Gustavovič Ivanov!
Sovietska ríša: Áno pane?
Postavil som sa a zasalutoval som mu. Gestom podobným môjmu pozdravu mi odpovedal.
V. L. Antonov: Poďte so mnou.
Odišiel. Pozrel som sa na ostatných a hodil karty na posteľ.
Sovietska ríša: Dohrajte bezo mňa.
Potom som už išiel. Došli sme do tej miestnosti kde prebiehala 2. časť psychotestov. Bola tam tá pani čo som sa s ňou rozprával pred dvoma hodinami a Varšavská zmluva. Keď sme prišli obaja sme Varšave zasalutovali a obom nám dal pohov. Milé od neho.:)
Nati: Ahoj "Sowiet".
Sovietska ríša: ...Dobrý deň.
Varšavský pakt: Prestaňte míňať slová. ...Čo s ním ideme urobiť?
Ušlo mi niečo? ...Teta ktorá sa mi predstavila ako "Nati" mi podala 32 stranový papieroví obdĺžnik o rozmere A6 bez tvrdej väzby. Vyzeralo to ako malý zápisník ale bolo to už celé vypísané, malo to svetlo-modrú farbu.
Sovietska ríša: Wow... ďakujem... čím som si to zaslúžil?
Prevrátila očami. Nebol som nejak nadšený ale vzal som si to od nej.
Varšavský pakt: Zbytočne sa neteš, bude ti to na nič. Aj tak ťa nemôžeme poslať domov!
Sovietska ríša: Pri všetkej úcte pane, neteším sa. Len som dojatý a prekvapený.
Otvoril som ten malý zápisníček na strane kde som vedel že nájdem informácie o tom čo som dovrzal a ako dôvody toho že som knížočku dostal tam boli uvedené: PTSD a schyzofrénia. ...Neviem čo je PTSD.
Sovietska ríša: ........Teta?
Nati: Čo?
Sovietska ríša: Za prví nevim co to je a za druhý mě to uráží. ...čo je PTSD?
Nati: Posttraumatická stresová porucha.
Sovietska ríša: A na to ste ako prišla?
Nati: Mám svoje skúsenosti. ...A bipolárna porucha, ale to nie je nič čo by ti bránilo vykonávať vojenskú službu.
Sovietska ríša: Ale ako-
Nati: Pomaly každé 3 vety si menil postoj, to vážne nešlo prehliadnuť.
...Takto bipolárna porucha nefunguje, som si istý. Nemení sa to po troch vetách. To jej už mohlo dojsť že som na ňu niečo hral. Ale bral som to. Otočil som sa späť na varšavský pakt.
Sovietska ríša: Takže si to môžem nechať ale zostávam tu pane?
Varšavský pakt: Vyzerá to že nemáš na výber. A pozajtra máte zdravotné vyšetrenie to dostaneš minimálne 3 ďalšie! Padaj na ubytovňu a nech už ťa nevidím.
Poslúchol som ho. Prišiel som na izbu a hneď som sa pochválil. Väčšina kamarátov mi však kamarátsky pripomenula že keďže ma ako kamaráta poznajú, a sú si istý že tam zabudli zahrnúť mentálnu retardáciu a ja som nemal to srdce s nimi nesúhlasiť. Boli samozrejme zvedaví ako som to získal tak rýchlo a bez toho aby ma poslali domov ale rozhodol som sa že im to nebudem vysvetľovať pretože by to aj tak nepochopili. Povedal som im že je to štátne tajomstvo. :3
<time skip>
Nasledujúci deň sme strávili neskutočne zaujímavými a potrebnými činnosťami. Učili sme sa totižto chodiť a počítať do 2. A tiež sme sa naučili rozoznať pravú nohu od ľavej pretože mne to najskôr naozaj nešlo.
V. L. Antonov: Ako to chodíte Ivanov?! Najskôr pravú nohu potom ľavú, veď ma počúvajte trochu!
Zastal som a vymenil si nohy. A chalan za mnou do mňa nabúral pretože sme boli stále v pohybe. Boli sme tak povediac nastúpený v 6 stupe, takže 6 ľudí vedľa seba a takto niekoľko radov za sebou. Úžasné! Hlavne sme mali veľmi veľa miesta na to aby sme mohli zastaviť a vymeniť si nohy ak sme na začiatku niečo dosrali. Paličiak sa už ale aj začal obzerať po okolí a zistil že rovnakú chybu ako ja robí aj kopa ďalších ľudí.
V. L. Antonov: -_- ...Zastaviť! Stáť!
Zastavili sme a týpek za mnou do mňa zas vrazil. Kopol som ho do nohy.
V. L. Antonov: A znovu! Prvá ide pravá noha takže keď poviem PRAVÁ! POHNETE DOPREDU PRAVÚ NOHU! KEĎ POVIEM ĽAVÁ POHNETE ĽAVÚ! Je to všetkým jasné?!
Všetci: Áno/áno pane.
V. L. Antonov: Tak na môj povel! Pochodom vchod! Pravá-
Polovica roty zase začala ľavou. Ale nečudujte sa nám, on to opakuje toľko krát že už vieme predpovedať čo povie lepšie než aký deň bude zajtra. Jednoducho sme blbý a nevieme sa to naučiť.
V. L. Antonov: ...Zastaviť! Stáť!
A začína ďalšie kolo. Ešte tri krát to zopakoval a už sme to opakovali s ním.
<Time skip> o hodinu neskôr
O hodinu neskôr to už šéf vzdal a nechal nás tam jednoducho niekoľko hodín stáť. Zmeškali sme obed a keďže sme nechceli prísť aj o večeru tak tento krát sme už urobili čo chcel trochu ochotnejšie.
Zvyšok dňa respektíve večer sme už strávili tak ako každý deň. ...Postavili sme igloo... a kolegovia z vedľajšieho pavilónu nám ho potom prešli tankom :(...
Sergej: HEJ! Čo vám JEBE?! Čo to má byť?!
Vlado: Sorry nevšimol som si vás :D Čo to bolo?
Sergej: Naše igloo!
Vlado: Hehe :D Prepáč.
Sovietska ríša: JA TI DÁM PREPÁČ!
Vyhrabal som sa spod kopy snehu...z ktorej sa práve stala placka. Zobral som kus snehu ktorý prešli pásom takže bol o niečo tvrdší a hodil ho do neho ale na čas sa schoval do vnútra. Sergej sa na mňa pozrel.
Sergej: Nejdeme to stavať znovu.
Vova: Hej chalani, čo sa stalo? Veď tu toho máte menej ako keď som pred pol hodinou odišiel.
Sergej: Aale... prišli idioti tankisti a rozbili nám to.
Vova: ...Zguľovali ste ich aspoň? Zmrdov.
Sovietska ríša: Chcel som ale zmizli moc rýchlo.
Vova: ...No... niečo vymyslíme.
Sergej: A čo ako? HM?
Sovietska ríša: ...Neviete... či majú pridelené vlastné tanky alebo si ich striedajú?
Vova: Každý tím má vlastný tank, prečo?
Sovietska ríša: Niečo mi napadlo... ale urobíme to až v noci.
Vova: Čo za chujovinu si zas vymyslel?
Sovietska ríša: Neboj sa bude to dobré. Ale budeme potrebovať veľa snehu. :) Oľutujú že radšej neodbočili! :D
STAI LEGGENDO
Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)
Narrativa generale3. pokračovanie série Tajomstvá temnej minulosti :) Ak ste nečítali 1. dve časti tak to veľmi odporúčam inak nepochopíte ako sa hlavná postava dostala do situácie v ktorej je, napríklad ako získala svoje kontakty, ako dočasne prišla o rodičov alebo...
