<time skip> popoludnie na druhý deň (v Sobotu)
Bol som celkom rád že už nebola škola, aj keď to znamenalo celý deď počúvať otcove poznámky a nevyhnuteľne niekoľko krát zbiť nacistu v pivnici, ale mal som kľud od Unicef.
Sovietska ríša: Takže... máš v pláne znovu prespať celý deň?
ZSSR: Čo teba do toho?
Sovietska ríša: Len tak, aby som sa vedel zariadiť.
ZSSR: Nie, nemám to v pláne.
Sovietska ríša: Dobre...
ZSSR: Nechceš ísť ukľudniť toho zmrda?
Sovietska ríša: Nacistu? Znovu? Bol som tam pred 15 minútami.
ZSSR: Asi si to nespravil poriadne keď tam ten vôl zase vreští!
Sovietska ríša: Prečo ho tu vôbec máme? Nechceš ho vyhodiť na ulicu? On by si niekde našiel os a bol by od neho pokoj.
ZSSR: Radšej ho mám tu a pod kontrolou. Rovnako aj teba by som mohol vyhodiť na ulicu.
Sovietska ríša: No... ja by som šiel dobrovoľne, už som ti to vravel. Len nechcem ísť bez tvojho súhlasu...
ZSSR: Neboj sa, už len pár mesiacov a vrátiš sa do armády.
Sovietska ríša: Mhm... keď sme už pri tom... čo mám vôbec robiť v tej armáde?
ZSSR: Nechaj sa prekvapiť. Mimochodom, už som ti pripomínal aby si nosil známky.
Sovietska ríša: Potrebujem to v civile?
ZSSR: Chcem aby si ich mal.
Povzdychol som si. Otec privrel oči a venoval mi podozrievavý pohľad.
ZSSR: Ty máš niečo proti?
Sovietska ríša: Nie... len...
ZSSR: No čo?
Sovietska ríša: Veľmi nechcem aby niekto vedel že som v Ruskej armáde...
ZSSR: A to už prečo?
Sovietska ríša: No... teraz kvôli Ukrajine... nie je to veľmi dobrá vizitka. Nechcem aby sa na mňa niekto len kvôli tomu pozeral cez prsty, hlavne keď som ešte nikoho nezabil... nikoho na Ukrajine.
ZSSR: Je mi jedno čo povedia nejaký kapitalisti, ty si vojak a to že slúžiš v Ruskej armáde je česť, nie hanba. Nemáš dôvod to tajiť.
Sovietska ríša: Ale veď som ešte len nedávno skončil výcvik.
ZSSR: Hej, a čo? Máš hodnosť, to stačí. Chcem aby si tie známky nosil. Rozumieš ma?
Sovietska ríša: Mhm...
ZSSR: Tak si ich bež zobrať. A už ich nedávaj preč.
Poslúchol som a potom som sa vrátil k napravovaniu plachiet na oknách v kuchyni. Prešiel nejaký čas a nič zaujímavé sa nedialo. Odrazu niekto zaklopal na dvere, úprimne som sa začal trocha báť. Bol to proste blbý pocit, zas som len dúfal že nie Os :/
Sovietska ríša: Luhansk, čo tu robíš?
Luhansk: Vravela som ti že prídem.
Sovietska ríša: *povzdych* Prosím ťa choď domov.
Luhansk: Chcem hovoriť s tvojim otcom. Je to taký problém?
Sovietska ríša: Luhansk vravím ti toto ani pre jedného z nás nedopadne dobre.
YOU ARE READING
Teplo ľadových zbraní - Tajomstvá temnej minulosti (3)
General Fiction3. pokračovanie série Tajomstvá temnej minulosti :) Ak ste nečítali 1. dve časti tak to veľmi odporúčam inak nepochopíte ako sa hlavná postava dostala do situácie v ktorej je, napríklad ako získala svoje kontakty, ako dočasne prišla o rodičov alebo...
