Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

3. kapitola: Študentka mágie

Najprv som nevedela kde som. Obliečky na posteli boli mäkké a hebké, ale neboli ako u nás doma. Cez staré okno na stene prefukoval jemný letný vánok a teplé slnečné lúče ma hladili po tvári. Zrazu mi hlavou preleteli spomienky na včerajšiu noc a prudko som sa posadila. Všetko to bola pravda. Môj veľký kufor ležal na zemi, mešec s galeónmi na malom stole. Čarodejnícke zrkadlo v rohu miestnosti ticho pochrapkávalo.

Potriasla som hlavou a pozrela na hodinky. 07: 48. Včera som v Deravom kotlíku len poprosila číslo svojej izby a padla som do postele oblečená. Rýchlo som odokryla perinu a vybrala som sa do kúpeľne. V umývačke som sa opláchla, prezliekla som sa a zišla som dole na raňajky.

Hostinský Tom sa na mňa žiarivo usmial a zaviedol ma k voľnému stolu.

"Čo si dáte na raňajky, slečna?"Vo veľkej reštaurácii sedelo veľa čarodejníkov a čarodejníc, veselo sa rozprávajúc. Ale ja som potrebovala nájsť len jedného človeka. Harryho Pottera. Bola som si istá, že už tu bude, alebo čoskoro príde.

"Ehm, prepáčte Tom, môžete mi povedať kde má izbu pán Potter?" Opýtala som sa zhrbeného človiečika, keď v tom som začula svoje meno.

"LARA!"prudko som sa otočila.

Predo mnou stál, samotný Harry Potter, a jazvou na čele a nadšeným výrazom na tvári. Doteraz sa čudujem sama sebe že som neodpadla alebo neskolabovala priamo tam, na mieste. Malá som menej než sekundu, aby som sa spamätala, pretože ku mne priskočil a pohltil ma vo veľkom objatí. Najprv som len strnulo stála, a až po chvíli som sa uvoľnila a začala som mu objatie oplácať.

Po chvíli sa odtrhol a s úsmevom sa na mňa otočil. "Odkedy si tu?"

"Prišla som len včera," odpovedala som, snažiac sa tváriť sa prirodzene. "Najeme sa?"

Po výdatných raňajkách som si skočila po peňaženku do izby, a vydali sme sa do Šikmej uličky. Pravdu povediac, už som sa nevedela dočkať kedy spoznám tú zázračnú uličku. Na zadnom dvore Deravého kotlíka Harry prútikom poklopal na tretiu tehlu zľava nad bedňami a nám sa pred očami vytvoril široký prechod.

Pred nami sa objavila dlhočizná dláždená ulica. Otáčala som hlavou naľavo-napravo, len aby som zachytila čo najviac.

V obchode s kotlíkmi; MEDENÉ, MOSADZNÉ, CÍNOVÉ, SAMOMIEŠACIE, SKLADACIE, hlásal nadpis nad vchodom, sme si spolu s Harrym kúpili cínové kotlíky kotlíky, dva galeóny a sedemnásť srpcov, veľmi výhodná kúpa. Potom sme šli do ČARODEJNÍCKEJ LITERATÚRY PRE MALÝCH AJ VEĽKÝCH a kúpili sme si všetky nové učebnice. Moje nadšenie nemalo konca. Toto bolo úžasné.

Keď si Harry od predavača opýtal "Odhaľovanie vecí budúcich," od Kassandry Vablatskej, mala som čo robiť aby som nevyprskla smiechom. Harry ešte netušil že na hodinách veštenie zažije nejednu pernú chvíľu.

"Čo je?" nechápavo na mňa pozeral, zatiaľ čo som si kupovala knihu Transfigurácia pre stredne pokročilých. Pokrčila som plecami.

"Podľa mňa je veštenie riadne blbosť, hlásim sa tam len kôli..." v tom mi došlo že mu nemôžem povedať že sa tam hlásim len kôli nemu, tak som sa zoširoka usmiala a pokrčila som plecami. "Kôli tomu že to možno bude zaujímavé. Ale fakt len možno."

Harry sa uspokojil z takou odpoveďou a ja doteraz ďakujem bohu za to že je taký nevšímavý. V mnohých ohľadoch mi to uľahčuje život aj teraz. Po zakúpení kníh, prísad do elixírov, nových habitov, zásob pergamenu a bŕk sme si dali zmrzlinu v cukrárni Florenana Fortescuea. Sám Fortescue keď nás uvidel okamžite vyletel z dverí a zamieril si to ku nám.