Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

7. kapitola: "Steinerová.....hraj."

"Ide vám to."

Otvorila som oči. Profesorka MnGonagalová na mňa hľadela zo záujmom v očiach. Okolo nej prúdili modré a červené linky, plávali a miesili sa dookola. Zažmurkala som a linky zmizli.

"Prepáčte?" opýtala som sa. Nastavila mi zrkadlo. Strhla som sa. Na mojej koži bolo množstvo čiernych chlpov. Moje ruky sa predĺžili, prsty skrátlil, vyrástli pazúry. Môj hlas zhrubel. Pomaly ale isto som sa menila na čierneho pantera.

"Fantastické," zavzdychala som,  keď som sa strhla na ostrú bolesť. Minerva mi z boku vykmasla chumáč chlpov.

"Hej!" nadurdila som sa. Staršia čarodejnica vzala zo stola ďalší chumáč a porovnavájúc mi ich podala.

"Presne rovnaké. Vedela som to."

"Kvôli tomu ma netreba oškubať," zabručala som.

Minulú hodinu ma Minerva premenila na čierneho pantera, aby sme vedeli asi ako budem vyzerať.

Samozrejme že nikto presne nevie ako bude vyzerať, ale aj tak. Pre istotu. Vrátila som sa do svojej podoby a usmiala som sa.

Som šelma.
                                                                                  * * *

Nemohla som späť. Tak ako po nespočetné noci predtým, som sa túlala po dlhých kamenných chodbách, zanechávajúc za sebou len pochrapkávajúce obrazy. Umbrigeová a Filch síce hliadkovali na chodbách, no ja som poznala skratky a tajné chodby ktoré nemali šancu objaviť. Nohy ma samé niesli po hrade, a ja som im nechala voľný priebeh. Práve som schádzala po vysokých schodoch smerom ku Sieni Slávy, keď som na konci schodoch zazrela akési telo. Zapojila som empatiu ešte skôr než som zbehla dolu. Cítila som bolesť, hnev aj poníženie. Otvorila som oči. Tie platinovo-biele vlasy by som spoznala kdekoľvek.

"Malfoy?!"

Zastonal, pootočil hlavu a otvoril oči. Na boku mal vyhrnutú košeľu a na bledej koži mal škaredú červenú zodreninu. Pod okom sa mu začala tvoriť modrina. Ach bože, čo tu robí? A ako dlho tu ležal?

"Malfoy," zatriasla som ním. "Si v poriadku? Čo sa ti stalo?."

Bezvládne na mňa pozrel a ležal ďalej. Potom prehovoril.

"Daj mi pokoj, humusáčka, som v poriadku."

Nesúhlasne som sa zamračila.

"Vypadni, som v pohode. Okamžite," vyštekol.

No mal tú smolu že ho našla najtrvdohlavejšia čarodejnica na Rokforte.

"Nie to teda nie si. Potrebuješ pomoc. Zájdem po madam Pomfreyovú."

"Nie!" vykríkol a chytil ma za zápästie. "Nie, prosím. Budem, budem v poriadku, len si musím o-odpočinúť...." Znova sa prehol v páse a tvár sa mu zmrštila bolesťou.

Ako ho, preboha dostanem na ošetrovňu? Bola na druhom konci hradu a viedli k nej nespočetné schody. Jeho zranenia boli ľahké a vedela by som ich vyliečiť, no musel tu ležať dlho. Ako ho dostanem hoc len do najbližšej učebne po vlastných, bude to pokrok. Asi o dve chodby ďalej bola stará nepoužívaná učebňa Štúdie muklov. Malfoy, hoc bol chudý bol vysoký a svalnatý, nezvládla by som ho potiahnuť ani desať metrov.

Ale možno... Na minulej hodine som to skoro dokázala. A teraz som svoju premenu naozaj potrebovala. Keď sa premením, budem dosť silná na to, aby som ho odtiahla.

Vysterla som sa, zavrela som oči a sústredila sa. Bežala som. Rýchlejšie, rýchlejšie, rýchlejšie... S tichým lupnutím som sa premenila. Na pantera. Veľkého, štíhleho pantera. Ruky sa mi predĺžili, nohy spevneli. Chrbát sa zaoblil a preklenul.