Zírala som pred seba do steny v absolútnom ohromení. Povedal práve to čo som počula že povedal? Pomaly som sa obzrela po triede. Väčšina ľudí mala na tvári rovnaký zdesený výraz ako ja. Takže to povedal. Keby už nič iné, kto dá do dvojice slizolinského čistokrvného a chrabromilskú muklorodenú, navyše extrémne fanatického čistokrvného a extrémne výbušnú muklorodenú, navyše DRACA MALFOYA a LARU STEINEROVÚ??! Samozrejme, že si toto Severus naplánoval. A ja sa mu pomstím hneď ako budem môcť. Ale čo teraz?
V triede panovalo hrobové ticho. "Ehm, pane, ste si istý že je to dobrý nápad?" Ozval sa Theodore Nott, slizolinčan. Severus sa na neho pozrel. Zodvihol obočie.
"Ja len.. nie žeby ich schopnosti neboli vyrovnané," tu som si ticho odfrkla, "ja len...ste si istý že sa navzájom nepozabíjajú?" zakončil trochu rozčarovane.
Severus odložil pergamen a pokynul mi aby som si presadla. S tichou zúrivosťou som nahádzala svoje veci do tašky, rýchlym krokom som prešla cez triedu a sadla som si do poslednej lavice na kraji pri stene. Tašku som hodila na zem, odsunula som stoličku a sadla si na ňu.
Malfoy sa odsunul čo najďalej odomňa a zasyčal: "Nedotýkaj sa ma, humusáčka."
Celá chrabromilská strana zalapala po dychu. Pomaly som vytiahla prútik a lenivo, zo znudeným výrazom som mu ho zabodla do jamky pod krkom.
"Ešte raz ma tak nazvi Malfoy, a postarám sa a aby si OVCE skládal u sv. Munga."
Ťažko prehltol a posunul sa ešte o trochu ďalej.
"Odpustíme si tieto výrazy, pán Malfoy." zachmúril sa Severus. "A čo sa týka vašej otázky, pán Nott, áno, myslím si že je to dobrý nápad. Pán Malfoy a slečna Steinerová sú v Obrane veľmi schopní, takže si myslím že nás čaká niekoľko celkom zaujímavých duelov. Začneme."
* * *
"Hej Lara, LARA!"
Z povzdychom som sa zastavila a čakala na Harryho ktorý utekal po chodbe mojím smerom v metlobalovom drese. Kým dobehol ku mne aj s metlou v ruke dychčal a predkláňal sa v páse. Ako len s týmto človekom prežijem rok na úteku?
"Čo je?" opýtala som sa opatrne.
"Ja len...či...Ach... nechceš ísť na... Ach... metlobalový tréning." dychčal.
Vzdychla som si a ukázala na knihy ktoré som držala v ruke. "Idem do knižnice, kôli tej eseji ktorú nám dal Slughorn. Nevyjdem stamaď najskôr do siedmej," oznámila som mu skleslo.
''Škoda," vzdychol si. "Chcel som aby si trochu povzbudila Rona, keď je naším odrážačom. No nič. Uvidíme sa v klubovni. Maj sa." objali sme sa ja som rezignovane pokračovala do knižnice. Nado mnou preletel Zloduch a len tak-tak, že som sa vyhla niekoľkým bombám hnojovkám ktoré na mňa hodil.
"Zloduch," vzdychla som si. "Myslela som si že sme uzavreli mier." Polghreist sa na mňa otočil s zaujatým výrazom.
"No," začal. "Mier stále trvá, ale proste som nemohol odolať. Si tu jediný človek široko-ďaleko." Pokrčil plecami a plával vzduchom ďalej. Vzdychla som si a pokračovala v ceste. Začiatkom piateho ročníka som ducha načapala rozbíjať Snapeov sklad; najprv som to chcela povedať Krvavému Barónovi, no nakoniec som sa s polghreistom dohodla že ja po ňom upracem a udržím jeho tajomstvo, a on má na oplátku nechá na pokoji až do siedmeho ročníka. Hm.
Vošla som do knižnice s jasným úmyslom - napísať tú prekliatu esej čo najrýchlejšie a potom odtiaľ vypadnúť preč. Vzala som knihy a utiahla som sa do najvzdialenejšieho kúta aký som našla. Roztiahla som pergamen, roztvorila som knihy, brko som namočila do kalamára a sústredene som začala písať.
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
