Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

22.kapitola: Muklorodená mágia

Pretože vás mám rada, pridala som novú kapitolu už od dva dni skôr. 😀😀😀😀😀

S povzdychom som cez seba prehodila plášť a zapla si ho až ku krku. Potom som vzala prútik zo stola a pripla si ho ku predlaktiu. Hermiona bola už taktiež hotová, čakala pri dverách spálne.
"Ideme?"
Dnes bol výlet do Rokville. Spolu s Mionou a Ginny sme sa dohodli že si urobíme dámsku jazdu, odkopneme chalanov a vyhodíme si z kopýtka. Harry bol dosť urazený keď sa dopočul že ho necháme strážiť Rona samého, no keď sme mu vysvetlili niekoľko pozitív, prestal namietať.
"A povedz mu o Ginny," prikázala som mu to ráno šeptom, keď sme sa stretli v klubovni. Strnulo prikývol a ja som ho rýchlo objala. Spolu sme zamierili dole.
Ruka v ruke s Ginny a Hermionou sme stúpali po kamennom chodníku. Z krajiny zmizli posledné stopy zimy - sneh sa roztopil, snežienky vykukovali spod zamrznutej zeme. Zem sa zobúdzala z otupného zimného spánku.
Spolu sme prišli na námestie, keď sa Harry s Ronom otočili k nám.
"Ehm...ako viem vy chcete nakupovať oblečenie, takže my s Harrym..." Ron sa odmlčal a pozrel smerom ku Metlobalovým potrebám.
Uškrnula som sa. "Jasné, chalani, bežte. Stretneme sa o dve hodiny u Troch metiel."
Chlapci odišli, rozprávajúc sa tichými hlasmi. My tri sme zamierili do Čaryhandier.
"Rodičia mi poslali z domu trochu peňazí, takže si chcem konečne nakúpiť nové habity," povedala Hermiona. "Prisahám že ešte pol palca a budem mať poriadne problémy."
Obchod madam Malkinovej s kúzelným oblečením bol jeden z najväčších v celom Rokville. Našli ste tam veci od výmyslu sveta, cez škrtiace šály, zmenšujúce rukavice až ku ponožkám ktoré kričali nadávky okamžite ako začali smrdieť.
Hermiona sa nevyznala v nakupovaní oblečenia. Chcela si kúpiť len obyčajný školský habit a pre ňu bola vec vyriešená. Ale ja a Ginny sme ju rýchlo vyliečili z tohto omylu.
"Gin, Lare, ja naozaj potrebujem len štandardnú súpravu školských habitov," naliehala Hermiona spoza narastajúcej kopy šiat, ktoré si mala vyskúšať.
"Nezmysel," odvetila Ginny. "Štandardná súprava je nudná. Čo povieš na tieto?"
Natiahla som krk aby som sa pozrela na lesklý čierny habit čo držala Ginny pred sebou. Pôsobil dosť rušivo. Ako nejaký druh zvieracej kože, akoby sa kĺzal.
"V žiadnom prípade si nebudem skúšať niečo vyrobené z hadej kože," povedala Hermiona rozhodne. Ja som sa len uškrnula a zahĺbila sa ďalej do radov šiat a habitov. Prstami som prechádzala po jemných materiáloch, až mi prsty narazili na hebký zamat. Vytiahla som ho z vešiaku a ohromene zírala. Bol to čierny zamatový plášť, dlhý až po zem. Látka bola neskutočne hebká a príjemná na dotyk, čierna ako najčernejšia noc. Prekvapila ma ale rubná strana plášťa. Bola čierna, ale na spodku, pri časti kde sa dotýkal zeme bola začarovaná tak že vyzerala akoby horela. Červeno-zlaté plamene ho stravovali a zdalo sa že nikdy nekončia. Ovdivne som vydýchla a bežala si ho vyskúšať.
"No páni, Lare," vydýchla Hermiona keď ma uvidela obzerať sa v zrkadle. "Vyzeráš v ňom ako auror."
Uškrnula som sa a vzala si ešte pár kožených rukavíc. Vlasy som si zviazala do drdolu a zapózovala pred zrkadlom. "A strhujúce finále!" vykríkla som a vytasila prútik. Ginny a Miona obdivne zapištali a ja som sa rozosmiala a zamávala prútikom pred sebou. Cítila som sa pekná a odvážna.
Opýtala som sa Ginny: "Mala by som si ho kúpiť?"
Ale Ginny len podišla dopredu, uprene hľadiac na miesto niekde za mojím ramenom.
"Čo?" opýtala som sa keď som sa otočila.
Draco Malfoy stál pred obchodom a sledoval nás...sledoval ma cez veľké okno. Malý škriatok hopkal okolo neho, ale on si ho nevšímal. Uvažovala som ako dlho tam asi stál a neisto som sa začervenala. Zdalo sa že pretrhol svoje snívanie, uvedomil si čo práve robil, a otočil sa a kráčal do hustnúcej hmly.
"Dobre," povedala Ginny ohromeným hlasom. "To bolo divné."
* * *
Sny.
Zase tie otravné sny.
Sedela som na širokej posteli s nebesami vo veľkej spálni. Všade horeli sviečky, závesy boli mierne pritiahnuté. Strhla som sa na zvuk otvárajúcich sa dverí.
Z kúpeľne vyšiel Draco Malfoy, čerstvo osprchovaný, na sebe nemal nič len biely uterák okolo pása. Oči mi prebehli po jeho dokonalej figúre a mimovoľne som si oblizla pery.
Jeho tvár sa skrivila do úsmevu a priblížil sa ku mne.
S hrôzou som si uvedomila že na sebe mám len tenkú nočnú košieľku, vzadu pospájanú tenkými saténovými prúžkami. Ale nepohla som sa, ani keď si sadol na posteľ a pohladil ma po odhalenej pokožke. Stisla som pery k sebe, aby som nezastonala túžbou, ktorá ma zaplavila.
"Pre- prečo si tu?"
Tvárou mu prebehol tieň. "Prečo? Nechceš, aby som tu bol?"
"NIE!" vyhŕkla som, no potom som rýchlo zmĺkla, lebo som nechcela aby to vyzeralo príliš ustarane. "Nie, ja len....je to...trochu zvláštne."
"Zvláštne?" zamrmlal zamatovým hlasom a bruškami prstov po mojom nahom chrbte. Zastonala som a prehla sa pod jeho dotykom.
"Hmmmm?"
Sklonil sa a jeho pery dopadli na moje rameno. Putovali smerom dole. Hrýzla som sa do pery, len aby som nezaskučala.
"A-áno," vydýchla som. Pocítila som jeho úsmev na pokožke. Potom sa mykol, rozkročil sa nado mnou a bozkami pokryl celý môj chrbát.
Neležal na mňa, nie naozaj, jedna z jeho môj bola medzi mojimi, jedna jeho ruka bola na mojom páse, takže celá jeho váha spočinula na jeho nohách. Odhrnul mi vlasy a zložil si hlavu do ohybu môjho krku.
"Si moja Lara, a vždy budeš."
* * *
Dvere do mojej miestnosti som rozrazila v plnej rýchlosti, nestarala som sa ani o Filcha alebo ostatných ľudí na chodbách. Prešla som ku ohnisku a založila oheň, potom som zapálila sviečky a sadla si za klavír. Potrebovala som zo seba dostať všetky tie emócie ktoré sa v mojom vnútri nahromadili za posledné dni. Ruky mi prebehli po klávesách a skúsene začali stáčať známe tóniny. Musela som zabudnúť, musela som prestať....
Zrazu som pocítila staré známe chvenie na zátylku. Nebola som sama. Okamžite som vytasila prútik a otočila sa k tmavej postave v rohu.
Malfoy.
Odporný idiot, prečo tu bol! Čo odo mňa ešte chcel?
"Vypadni, Malfoy," povedala som chladne, prútik pripravený.
Vyšiel z tieňa. Až teraz som si uvedomila aký je vysoký.
"Máš sakramentsky dobre vypracovaný plán ako sa mi vyhýbať, Steinerová," povedal, pomaly pristupujúc ku mne.
"Povedala som vypadni," vyštekla som.
Ignoroval to. Zlomyseľný úsmev mu hral na tvári.
"Nie. Tak prečo sa mi vyhýbaš?"
"Nechcela som ťa vidieť," zamrmlala som potichu a uhla pred jeho prepaľujúcim pohľadom.
"Dobre, ani ja som ťa nechcel vidieť," vybuchol na mňa. Uškrnula som sa.
"Naozaj? Dnes ani pred piatimi dňami to tak nevyzeralo."
"Hlúpa humusáčka," zamrmal.
Ruka z prútikom mi stuhla, a moje oči nabrali vražedný lesk. Stisla som zuby a pocítila som ako vzduch okolo mňa začal iskriť. Schmatla som tašku a šmarila ju do ňho v nemom hneve. Ledva sa stihol uhnúť.
"Ako sa opovažuješ? Čo si myslíš že si?!" ruky som mala zovreté v pästiach a chvela som sa zúrivosťou.
"Ja? vyskočil na nohy a hnal sa ku mne. "Ja som ten ktorého pery sa dotkli humusáčky!"
Moje oči zažiarili. Pohla som sa skôr, než mohol zareagovať, urobiť čokoľvek. A plesla som mu facku. Malfoyovi padla sánka ale chytil ma skôr než som ho mohla udrieť znova. Zovrel moje zápästia a prudko mnou zatriasol.
"Nenávidím to meno! Tak strašne ho nenávidím! Ako sa opovažuješ volať ma tak keď sám nie si nič iné než hlúpy čistokrvný? Nenávidím ho a nenávidím teba!" bojovala som s ním a jeho zovretie povoľovalo. "Ako sa opovažuješ vtrhnúť mi do života a všetko zničiť!" jačala som. " Chcel si sa len pohrať s humusáčkou? Je mi ľúto že ťa sklamem, vybral si si zlú osobu." Dýchala som trhane, urputne som sa snažila zložiť jeho ruky z mojích. Pritiahol si ma k sebe a ťažko mi dýchal priamo do tváre. "Neviem ako to nazvať Steinerová, no toto určite nikdy nebola hra..."
Sklonil sa ku mne.
"Malfoy prosím. Odíď. Nechaj ma na pokoji."
Usmial sa, ale z jeho očí sálala bolesť.
"Nie. Je príliš neskoro."
Zdvihol ruku a zastrčil prameň vlasov ktorý mi vypadol z chvosta za ucho. Stuhla som, ale neodtiahla sa. Nechal svoju ruku jemne pohladiť moje líce, prstami citlivo kopíroval moju sánku. Jemne som sa chvela. Naklonil sa ku mne, jeho pery jemne zavadili o moje. Jeho prstu našli cestu na môj krk a pohladili moje vlasy. Privrela som oči a pocítila som ako jeho stisk mojich vlasov zosílil a pobozkal ma. Naklonila som sa k nemu a položila som svoju ruku na jeho hruď. Prehĺbil bozk, zatlačil ma dole, hladiac pery svojím jazykom. Jemne som sa odtiahla a pozrela mu do očí.
"Ja...musím ísť. Uvidíme sa na Histórii mágie, dobre?"
Omámene prikývol, a ja som si dvakrát poklopala po hlave s prútikom a vykĺzla som von dvermi.
Na chodbe som sa stretla s Lunou. "Ahoj Lara," usmiala sa na mňa zasnená bystrohlavčanka. "Máš akési iné pery. Aj oči."
"Fakt?" zadivila som sa.
"Hej," prikývla. "Ale veľmi to to pasuje, naozaj."
Zmätene som prikývla a bežala som do chrabromilskej veže. Rástla vo mne nedočkavosť na ďalší deň.
* * *
"Čau Blaise,"
"Ahoj Lara," pozdravil ma snedý slizolinčan, s ktorým sme si počas roka vytvorili akési prímerie. Nedalo sa povedať že sme boli priatelia, ale rešpektovali sme jeden druhého.
Zložila som si tašku a vytiahla som si veci na lavicu.
"Vyzeráš unavené," skonštatoval a premeriaval si ma pohľadom.
Pretrela som si tvár. "Niektorí ľudia ma v poslednej dobe dosť štvú."
Zabini sa uškrnul. "Ako jeden nemenovaný blonďavý slizolinčan?"
V šoku mi padla sánka. Blaise sa len šibalsky usmieval a klopkal nechtami po stole. Zaklapla som ústa. "Čo ty vieš." povedala som nakoniec.
Usmial sa. "Som veľmi dobrý v pozorovaní ľudí. Bože, veď je to očividné ako keby ste na seba kričali 'Milujem ťa' cez celú Veľkú sieň. Veď ťa neustále sleduje a neznáša, keď ťa vidí s Potterom. A ty si na tom podobne s Pansy."
Pokrútila som hlavou. "S Lunou by ste si mohli podať ruky."
Zažmurkal. "S Lunou? Myslíš s tou podivnou bystrohlavčankou, šalunou Lovegoodovou?"
"Si informovaný," uškrnula som sa.
"Zabini," zatiahol lenivý hlas vedľa mňa. "Sedíš na mojom mieste."
Zodvihla som hlavu a strela sa z oceľovosivým pohľadom. Blaise bez námietok vstal, zbalil si veci a šiel si sadnúť ku McDougalovi. Malfoy sa šibalsky usmial, zhodil tašku a sadol si vedľa mňa. "Malfoy, čo tu robíš?" zasyčala som.
"Rozhodol som sa že budem sedieť pri tebe, Steinerová. Máme spolu niekoľko nevybavených vecí."
"Nebudem s tebou nič vybavovať, jasné?" srdce mi začalo rýchlejšie biť. Nechcela som s ním nič mať.
"Ale áno, Steinerová. Po vyučovaní v tej miestnosti."
Zaťala som päste a pozerala dopredu. Nebudem hrať podľa jeho pravidiel.
* * *
Kráčala som chodbou a ľudia sa mi rozostupovali. Väčšina ľudí v škole vedeli že ak má Lara Steinerová zlú náladu je lepšie nepliesť sa jej do cesty. Tak som preletela chodbou ako strela, nevšímajúc si študentov predo mnou. Za sebou som počula aj cítila klopkanie čiernych lesklých topánok. Naštvane som si odfrkla a zrýchlila krok.
Rozrazila som dvere do mojej miestnosti a prudko sa otočila. Malfoy práve vstupoval a zatváral dvere.
"Prestaň ma sledovať! Po celý čas má ignoruješ, bozkávaš Parkinsonovú, urážaš ma a potom sa zrazu chováš, akoby som bola predmetom, ktorý ti patrí. Prestaň s tým! Ja nie som ničia!"
Malfoy prižmúril oči a zaťal päsť.
"Tak prečo sa vôbec staráš? Ak nie som taký dôležitý, prečo žiarliš, keď bozkávam Pansy? Prečo nie si v pohode, keď ťa ignorujem? Prečo si vôbec urazená, keď ťa urážam?"
Odfrkla som si.
"A prečo ty žiarliš keď som v Harryho blízkosti? Prečo sa staráš či s ním niečo mám alebo nie? Prečo ma všade prenasledujú tvoje oči?" zasyčala som a on ma zrazu zatlačil do steny a prinútil
má zalapať po dychu. Ruky si oprel z oboch strán mojej tváre.
"Pretože si moja a ty to veľmi dobre vieš! Pozri sa na mňa a povedz mi že sa mýlim! Odíď a dokáže mi že ku mne nič necítiš!"
Mlčky sme sa na seba pozerali. Obaja sme ťažko dýchali. Moje srdce prudko búšilo. Obaja sme stratili hlasy a obaja si vzdychli.
"Ešte si sa nerozhodla," chladne vyhlásil.
Odfrkla som si.
"Okamžite odídem, Malfoy a vôbec sa nepozrie späť. Mám po krk tvojich zmien nálady a je mi z toho zle."
Otvorila som dvere, pripravená odísť, keď som si uvedomila že dvere sú zamknuté.
"Otvor tie dvere, Malfoy!" zasyčala som nahnevane a on sa na mňa zo zamračením pozrel.
"Ja som ich nezamkol," odpovedal úprimne a mne sa oči roztvorili šokom.
Vytiahla som prútik a skúsila Alohomora, ale dvere sa neotvorili.
Dopekla sme tu zavretí!" zašepkala som, zatiaľ čo aj on sa pokúšal dvere otvoriť. Neuspel.
Pozreli sme sa na seba a ja som sa nadýchla.
"Toto musí byť nočná mora."
Malfoy si odfrkol.
Ako keby sa mi niekedy mohlo to tomto snívať."
Pokrútila som hlavou.
"Nemohli by sme zavolať o pomoc?" navrhla som nenadšene.
Zodvihol obočie.
"Máš nejaký lepší nápad?" zasyčala som a ustúpila o pár krokov keď som si všimla výraz na jeho tvári.
"Áno, myslím že by som mohol niečo vymyslieť," zvodne sa usmial a priblížil sa.

Nezabite ma, že som to ukončila práve teraz. Proste som to tak chcela.
----------------------------------------------------------------------

Nabudúce:
"Toto nemôžeme urobiť."
Nepýtal sa prečo. Prečo by mal? Čakala som, že bude zúriť. Že sa ma pokúsi prekľať a bude hnusný. Neurobil to. V skutočnosti vyzeral rovnako ako ja. Rozcuchane, ustarane, vášnivo a prekliato sexy.
Vzdychla som si. "Toto musí prestať. Raz a navždy. Znova sa nestretneme, neuvidíme, nebudeme sa rozprávať."
Trpko sa zasmial. "Som si istý že sny zostávajú snami, všakže, Holúbok?"