Škiabala som sa hore skalnou stenou najrýchlejšie ako som vedela. Už zostávalo iba niekoľko metrov.
"Nechápem, prečo sa tam- ech-nemôžme proste premiestniť." dychčala som.
Ryšavý čarodejník vedľa mňa sa len usmial.
"Draky neznášajú zvuk premiestnenia. Do rezervácie sa chodí výlučne metlami alebo alebo pešo. Už tu boli aj ľudia z mizernou kondičkou a zvládli to."
Mrzuto som pokrútila hlavou a stúpala som ďalej. O pár minút sa predo mnou otvorilo nádherné údolie- ako stvorené na chov drakov. V strede rezervácie bolo priezračné jazero , s malým ostrovčekom v strede, okolo neho bolo postavených niekoľko väčších i menších stanov. Zvyšok rezervácie tvorili ohrady, klietky a stajne, s drakmi vnútri. Zmocnilo sa ma vzrušenie.
"Tak poď," usmial sa Charlie a chytil ma za lakeť. Nasadli sme na nachystané metly a presvišali vzduchom.
S Charliem sme si sadli hneď, ako sme sa uvideli. Veľmi mi pripomínal môjho staršieho brata Coryho, bol rovnako bezstarostný, veselý, za každú hlúposť. Netrvalo dlho, a utvorilo sa medzi nami pevné priateľstvo.
Charlie bol plecatý, široko stavaný muž. Dlhé tmavoryšavé vlasy si nechával fešácky padať dozadu; často som si ho doberala, že vyzerá ako lev po spánku. Raz ma nehneval, pretože povedal že keď sa naštvem, vyzerám ako wyvern. Nevedela som čo to je, no nahnevalo ma to, tak som mu to oplatila tak, že som mu do šampónu primiešala ružovú muklovskú farbu na vlasy. Nevedel ako to odstrániť, tak chodil s ružovými vlasmi celý mesiac.
Nemohla som sa ubrániť smiechu, vždy keď som sa na neho pozrela. Ešte doteraz si pamätám, ako zišiel dole do kuchyne, čerstvo osprchovaný.
Sadol si za stôl, nič netušiac a ani si nevšimol, že všetci pri stole ohromene stíchli.
"Hm, kámo, dal si na na sviežejší účes?" nadhodil Fred a siahol do košíka po žemľu.
Charlie nechápavo tekal pohľadom z jedného na druhého a ja som sa snažila maskovať smiech na hrnček čaju. To to už pani Weasleyová nevydržala.
"Tak toto je už veľa, mladý muž! Tie dlhé lokne by som ešte mohla zniesť. ALE TOTO JE UŽ PRIVEĽA!"
Charie na ňu len civel, mimovoľne si prehrabol vlasy, ktoré mu padli do tváre.
A to bol.
Práve ten okamih.
Charlie zhrozene zajčal a ja som vybuchla do ohromného rehotu, so mnou aj celá Weasleyovská família;až na Molly. Zatiaľ čo ja som sa dusila smiechom, Charlie vytiahol prútik a skúšal všetky možné kúzla. Nič nezabralo.
A ja som sa rehotala ešte viac.
Pri veľkom stane, Charlie ho nazval Hlavný stan, s zhromaždilo asi desať krotiteľov. Všetko to boli chlapi, s výnimkou dvoch dievčat. Keď sme zosadli, vrelo nás privýtali.
"Ja som Jean," usmial sa vysoký, zavalitý francúz a objal ma. Trocha šokovane som sa strhla, ale to som už zachytila Charlieho smiech.
"Nebuď z toho taká vedľa, toto je Jean-pierre. Obíma každého." Trocha zdráhavo som objatie opätovala a šla sa zoznámiť s ostatnými. Spoznala som Serafínu, výstrednú energickú ženu, Erika, zachmúreného nízkeho krotiteľa s vlasmi ako kefa, Dietera, šialeného hráča pokeru, Kari, nízku chudú ženu s strapatými vlasmi a šibalským pohľadom, Francescu, ženu s takými krátkymi vlasmi že som si prvú chvíľu myslela že je chlap, Ruda, chlapa s tým najtenším hlasom aký poznám, Feltona, riaditeľa rezervácie a veľmi prístupné ho muža, Thea, usmievavého pána a Otta, milého krotiteľa s jazvou cez líce. Medzi všetkými panovala veľmi priateľská a rodinná atmosféra, až taká že som sa začala usmievať aj ja.
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
