Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

16. kapitola: Trinásty spôsob využitia dračej krvi

Rozhodla som sa, že s tým proroctvom pôjdem za Severusom až po mojej "dovolenke". Nemienila som si pokaziť náladu takými hlúposťami, tak som celá nadšená stretla z Charliem a jeho priateľmi v dračej rezervácii. Okamžite som utekala k Mordiane, šťastná že ju zase vidím. Láskavo ma oňuchala a privinula k sebe - odvtedy som bola späť v rodine. Čo viac si môže človek želať?
                                                                                       * * *
"Charlie!" zakričala Kari vo vchode do spoločenského stanu.
Menovaný na ňu zamával od večere ktorú konzumoval spolu so mnou, Dieterom a Jean-Pierrom. "Čo sa deje?"
Mala som ešte krásne štyri dni než sa budem musieť vrátiť na môj milovaný Rokfort. Štyri dni ktoré som sa chystala naplno využiť.
''Zlatohlavovi je zle," odpovedala Kari a ospravedlňujúco sa na mňa pozrela.
Ošetrovatelia mali stále štyri pracovné skupiny ktoré sa pravidelne striedali v povinnostiach vrátane riešenia nečakaných udalostí. Charlie bol spolu s Kari, Rudom a Theom tohto dňa v skupine ktorá mala pohotovosť. Vycítila som Charlieho váhavosť, vedela som že horúčkovito premýšľa kto by ho mohol zaskočiť.
"Neboj," naklonila som sa k nemu. "ja si na ten jeden večer nejakú zábavu určite nájdem."
Minulý večer sme pokračovali v zápasoch, a nie len v tých pästných. Prebrali sme aj základy gréco-rímskeho súboja a karate, ale pretiahlo sa to dlho do noci, pretože som mala tendenciu smiať sa a šaškovať. Charlie bol nakoniec nútený ma naozaj zbiť, čo som si samozrejme nedala.
Na rameno mi dopadla kamarátska dlaň, Jean-Pierre ako obvykle prispel svojou troškou do mlyna: "Jasne, Charlie. Larre je veľké diefča. Jeden vešer bez teba vydrši, mon ammi.'' Jean-Pierre doprevádzal svoje prehlásenie zamávaním riasami, načo sa Dieter rozchechtal. Charlie povytiahol jedno obočie ale nič nenamietal, o chvíľu sa stratil v hustnúcej tme.
"Takže," nahodila som, uvoľnila sa a nechala sebou preplávať atmosféru šťastia vznášajúcu sa v miestnosti. Mala ľahkú pachuť starostí, vojna klopala na dvere, ale prítomní boli momentálne spokojní a v priateľskom rozpoložení. "Čo navrhuješ aby som sa nenudila?"
Dieter sa zaškeril, Jean-Pierre významne žmurkol a ja som si spomenula na minulé leto, keď som bola zasvätená do poriadnej konzumácie alkoholických nápojov. Stan sa postupne vyprázdňoval, ošetrovatelia sa pomaly rozchádzali buď za svojimi povinnosťami, alebo do stanov k zaslúženému odpočinku po dlhom dni. Ku mne a tým dvom si prisadli zvyšní členovia ich skupinky, Otto vytiahol z vrecka karty a Jean-Pierre mi pomocou rozsiahlych giest začal vysvetľovať pravidlá pokeru. Táto škvarda mala medzi zamestnancami rezervácie povesť najdivokejšej tunajšej partičky, a ja som nemala nič proti tomu sa nechať trochu skaziť. To ešte nevedeli, ako ich obohrám.
                                                                                    * * *
S bolestným zaúpením som sa zobudila s treštiacou hlavou. Takú bolesť som poznala len z nočných môr alebo metlobalu, keď si ma dorážačka vybrala za svoj cieľ. Zažmurkala som  a oblizla si pery, ale mala som suchý aj jazyk.
"Toto vypi," ponúkol ma tichý hlas. Za stáleho sebapreklínania som nazdvihla hlavu a z námahou som zaostrila na Charlieho rysy. Pokúsila som sa posadiť, ale zakrútila sa mi hlava a prevrátil žalúdok. Charlie ma podoprel a znova mi ponúkol fľastičku. Smotnanovo hustá tekutina upokojila moje protestujúce telo, hneď ako mi vkĺzla na jazyk. Žalúdok sa prestal zmietať a hlava pulsovať.  Kúzlo na občerstvenie dychu odstránilo z mojích úst chuť nepraných ponožiek.
"Vďaka," usmiala som sa na neho. "Koľko dorážačiek som to včera schytala?"
Charlie sa rozosmial. "Prisahám Merlinovi, dievča, ty si absolútny zázrak. Chvíľu ťa nechám osamote a už sa opiješ na mol. Čo si pamätáš zo včerajšieho večera?"
"Hmmm... Kari mala trojicu z dvojkou, jéčko s deviatkami," pokúšala som sa o rekonštrukciu priebehu večera, lenže potom čo som vo zvliekacom pokeru prišla o košeľu a vyslúžila si tak obdivné pohľady od Dietera a Francescy, som si určite niekoľkokrát pripila s Jean-Pierrom a napol zoblečeným Dieterom...a kto vie, čo bolo potom. Veď ani netuším, ako som sa dostala do postele. "Hrali sme poker...pili whisky...a..no..."
Charlie sa uškrnul a pohľadom zišiel po mojich bokoch až na pravý bok. "O tomto tiež nič nevieš?" Nemala som páru, na čo Charlie naráža...ale v tej chvíli som pocítila že sa na označenom mieste niečo pohlo a pošteklilo ma. Vytreštila som oči. Mala som pocit že niečo nemám NA koži, ale V koži.
Zajačala som a sprevádzaná Charlieho smiechom som vyskočila na nohy. Vbehla som do kúpeľne a zdesene zírala na svoj obraz v zrkadle. Vlasy som mala rozježenejšie ako zvyčajne, džíny sa mi len tak-tak držali na bokoch. Najviac zarážajúce bolo však miestečko, na ktoré ma Charlie upozornil.
Obrázok draka ako z učebnice zo základky, keď sme sa učili o Vikingoch. Vyfarbený bol do podoby Velšských zelených, každá šupinka žiarila a pableskovala ako vybrúsený smaragd, na krajoch šupiniek sa farba strácala do telových odtieňov. Na výšku mal zo založenými krídlami asi štyri centimetre, od čumáku až ku špičke chvosta mohol mať necelých desať. Pozorovala som, ako pôsobivým gestom rozopäl krídla a vychrlil prúd ohňa, ktorý sa mi obtočil okolo tela. Dokonca aj hrial.