Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

41. kapitola: Princ a princezná

Pocítila som, ako sa mi predĺžili končatiny, koža zhrubela a vyrazili mi šupiny. Z lopatiek mi vyrazili obrovské kožovité krídla a z hrdla sa mi vydral chrapľavý rev.

Rev draka.
------------------------------------------------

Rozprestrela som krídla a moje telo sa v okamihu vznieslo. Nohami som zachytila Dumbledoreove padajúce telo, opísala som jeden oblúk okolo nádvoria a potom som zosadla na zem.

Bol to úplne nový pocit, niečo absolútne neobyčajné. Byť taká obrovská bolo také čudné, ešteže nádvorie bolo také veľké, inak by som už dávno rozbila hradby. Moja telesná konštrukcia sa monumentálne zväčšila - odrazu som bola drakom. Fantastický pocit.

Jemne som uložia Albusove telo na zem a zľahka som mu upravila dlhú bradu.
Sledovala som jeho tvár, mŕtvu, bez života, ale s jemným úsmevom. Prekliaty starec, ešte aj po smrti sa usmieval.

Utrela som si slzy a siahla do vrecka.

Bolo na čase splniť Dumbledoreovu úlohu.

***

3. osoba

"Kedy bude pohreb?" pýtal sa Ron Hermiony na raňajkách.

"Zajtra napoludnie," zamumlala a odhryzla si z koláča."

"Inak, nevidela si Laru? " zaujímal sa Harry. "Od tej noci...som ju nevidel."

Hermiona pokrčila plecami. "No a? Veľmi by som sa tým nezaoberala. Lara zvykne takto miznúť a objavovať sa ako na bežiacom páse."

"Hej," zamumlal. "Ale teraz som ju nevidel ani v klubovni ani v hrade. Nikde. Akoby sa vyparila."

Ron pokrčil ramenami a zjedol ďalší koláč na jeden hlt. "Objaví sa, uvidíte."

Od Dumbledoreovej smrti ubehlo už niekoľko dní. Všetci boli takí malátni a melancholickí, že si nevšimli, že Lara Steinerová chýba. Vojna klopala na dvere a bolo jasné, že čoskoro sa otvoria.

Celý deň a aj polovica toho nasledujúceho prešla v tichu a pokoji. Všetci sa mĺkvo pripravovali na pohreb.

"Od McGonagallovej som počul, že sa Dumbledoreov prútik stratil. Videl som, ako letel cez hradby, ale teraz ho nevedia nájsť. Keď ho nevedeli privolať, prehľadali celé nádvorie. Ale nenašli nič."

Ron s Hermionou mlčali a Harry si ďalej upravoval viazanku. Sedeli v chlapčenských spálnach v chrabromilskej veži a pripravovali sa na pohreb.

"Nič nové o Lare?"

Hermiona pokrútila hlavou. "Pýtala sa na ňu McGonagallová. Uhrala som to, že sa necíti dobre, ale ak sa nevráti, onedlho buď mať vážny problém. Kde to dievča môže byť?"

Ani jeden z nich však netušil, že na opačnej strane zemeguľe bojuje Lara Steinerová o život, aj o životy iných.

***

Pohreb sa pomaly začínal. Hagrid, smrkajúci  niesol Dumbledoreove telo uličkou medzi stoličkami a jemne ho položil na mramorový podstavec. Potom sa plačúci pobral preč. Niekoľko ľudí sa za ním pohoršene obzrelo.

Všetko bolo mĺkve a tiché. Na kraji lesa stálo stádo kentaurov, vodní ľudia s vystrčenými hlavami počúvali začínajúci sa preslov malého plešatého chlapa.