Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

19. kapitola: Nočné hrôzy

Venujem všetkým verným čitateľom tohto príbehu. ;) :)

Nemohla som spať.
Nedokázala som ani privrieť oči bez toho, aby sa mi pred nimi neobjavil zakrvavený Draco Malfoy. Zírala som na nebesia v mojej posteli a prstami som zvierala prikrývku. Potom čo som ho nechala na ošetrovni, vybláznila sa v jazere a napísala domov som na neho stále nemohla prestať myslieť.
Neustále sa mi pred očami vybavovala jeho tichá prosba, jeho strieborné oči a tá krv....všade. Všade kde som sa len pozrela.
Harry bol dosť otrasený, neustále opakoval že nevedel čo to kúzlo robí, že on nechcel... Samozrejme že nechcel. Ale to čo urobil ani zďaleka nebolo správne. Najprv na neho zakričala Hermiona a potom som si ho vzala do parády ja. Nekričala som, len ticho vyčítala. Zo skúseností som vedela, čo zaberie viac - na krik bol Harry zvyknutý, na tichú vinu nie.
Knihy Polovičného princa sa vzdal, spolu s Ginny ju schovali v Núdzovej miestnosti. Navždy.
Teraz bola jedna hodina v noci a ja som sa zúfalo snažila nájsť dôvody prečo neísť na ošetrovňu a skontrolovať ako sa Draco má.

'Spí a pravdepodobne by si ho prebudila,' povedal môj rozum.

'Ale inokedy sa tam bez pozorovania nedostanem a ja naozaj potrebujem vedieť ako na tom je,' prehlásilo srdce.

' Poppy by sa veľmi nepotešila, keby ťa tam uvidela,' namietol rozum.

'S Poppy sme dobré, priateľky, navyše  mám prax v tichom blížení sa,' argumentovalo srdce. Nakoniec vyhralo .
S povzdychom som prehodila nohy cez posteľ a vstala som. Prehodila som cez seba huňatý župan, do vrecka som zastrčila prútik a potichu som vykĺzla z izby. Precupitala som klubovňou a od Tučnej panej som si vyslúžila niekoľko nadávok, čo ju vidím tak skoro.
Cez kamenné chodby som rýchlo kráčala ku východnému krídlu hradu - nepotrebovala som svetlo, videla som úplne ostro.
Pri dverách ošetrovne som zaváhala s rukou na dverách. 'Predsa nemôžeš byť taká zbabelá, Chrabromilská princezná,' povedala som sama sebe prezývkou ktorú vymyslel Ron. 'Otvor tie poondiate dvere, skontroluj ako mu je a choď sa vyspať,' prikázala som si a otvorila dvere. To čo som uvidela však predčilo všetky moje dedukcie o zdraví tohto slizolinčana.
Draco Malfoy sa zmietal na posteli v kŕčoch, oči mal pevne zatvorené,  tvár zmrštenú v bolestivom výraze. Okolo neho poďakovala Poppy Pomfreyová s prútikom v jednej a s handričkou v druhej ruke. Zjavne sa pokúšala aspoň trochu zastaviť jeho kŕče a uvoľniť tvár, pomôcť mu spamätať sa. Vtedy som si uvedomila jednu vec. Draco Malfoy spal .
                                                                                        * * *
"Lara!" zvolala Poppy keď ma uvidela.
Pribehla som ku lôžku. "Čo sa deje?"
"Nočné hrôzy," vzdychla si Poppy. ''A v neobvykle veľkom meradle. Skúšam mu zraziť horúčku a trochu ho upokojiť, ale nezaberajú žiadne kúzla ktoré poznám. Veľmi trpí."
"Viem," priesvedčila som. Naozaj som vedela. Poznala som nočné hrôzy, ako vedeli zdeptať človeka, prinútiť ho plakať.
"Viem že vieš," usmiala sa na mňa Poppy. "Potom vieš, čo pomáha. Mohla by si to skúsiť, nemáme čo stratiť."
S povzdychom som sa pozrela na metajúceho sa chlapca pred sebou. Mne pri nočných hrôzach pomáhali prechádzky nočným hradom, to bolo ale teraz nepraktické.
"Niečo skúsim," povedala som Poppy. "Ale nechaj nás samých." Ošetrovateľka prikývla a odišla do svojej kancelárie.
Sadla som si na kraj ku Dracovým nohám a usmiala som sa na neho. Stále sa mykal a ticho skuvíňal. "Vieš Draco, celé tie roky som si myslela že si jeden odporný malý fagan," začala som pokojným hlasom.
''Ale teraz si stále viac uvedomujem aké si to mal ťažké. Nechcem ťa ľutovať, ale keď si uvedomím že by som mala žiť ako ty, mať tvoje problémy, neviem ako by som to dokázala." Prehrabla som si vlasy, natiahla sa a chytila jednu z jeho rúk. Studenú, ako bez života.
"Uvedomujem si aké hlúpe názory majú ľudia v Rokforte. Nepoznajú, nikoho okolo seba, a predsa majú vytvorený názor, hoc ako je neobjektívny. Slizolinčan, chrabromilčanka. Čistokrvný, muklorodená. To všetko sú len nálepky, neurčujú akými ľuďmi máme byť, akými sme." Uškrnula som sa sama pre seba.
''Ani neviem prečo ti to vlastne hovorím. Nemôžeš ma počuť, ale akosi je to tak správne." Posunula som sa trochu bližšie k nemu a zovrela som mu ruku. Stále sa mykal.
"Keď som ťa tam uvidela ležať v kaluži krvi, naozaj som si myslela že umieraš. Tak veľmi som ti chcela pomôcť...aj potom. Aj potom, keď si už bol v poriadku a ja som tak chcela... chcela som ťa pobozkať." Usmiala som sa nad svojou pochabosťou a pritúila som sa k nemu. Neustále ticho plakal, ruky zovreté v pästiach. Zachmúrila som sa a vzala mu tvár do dlaní.
"Draco, upokoj sa. Si tu v bezpečí, nikto ti neublíži." Vravela som k nemu akoby ma počul, ale nevadilo mi to.
"Zaspievam ti, chceš?" Ponúkla som sa skôr sebe než jemu. Dlho som nerozmýšľala nad piesňou, iba som si vlasy zviazala do copu aby mi nezavádzali.

"Are you, are you, (Pýtam sa ťa, pýtam sa ťa,)
coming to the tree? (prídeš k tomu stromu?)
Where strung up a man, they say he murdered three. (Tam, kde obesili toho muža, čo vraj zabil
troch.)
Strange things did happen here, (Divné veci stali sa tu,)
No stranger would it be, (čo zvláštnejšie by bolo,)
we met at midnight in the Hanging tree. (keby sme sa tu, o polnoci, u Stromu Obesenca stretli.)

Jasné, tiché tóny mojej obľúbenej piesne sa pomaly niesli tichom a tmou miestnosti. Spievala som zo srdca, spomínala ako mi túto pieseň spievala mama pred spaním, alebo keď som mala zlé sny.

"Are you, are you, (Pýtam sa ťa, pýtam sa ťa,)
coming to the tree? (prídeš k tomu stromu?)
Where dead man called out, for his love to flee. (Kde mŕtvy muž vyzval svoju milú k úteku.)
Strange things did happen here, (Divné veci stali sa tu,)
no stranger would it be, (čo zvláštnejšie by bolo,)
we met at midnight in the Hanging tree. (keby sme sa tu, o polnoci, u stromu Obesenca stretli.)

Mladík na lôžku sa pomaly prestával mykať, jeho trhané pohyby čoraz viac slabli. Prestal zatínať päste a spotená tvár sa mu uvoľnila. Ešte stále mal nočné hrôzy, ale jemné tôny mojej piesne ho uspávali do pokoja. A ja som spievala ďalej.

"Are you, are you, (Pýtam sa ťa, pýtam sa ťa,)
coming to the tree? (prídeš k tomu stromu?)
Where I told you to run, so we'd voth be free? (Tak kde som ti povedal, utekaj aby sme boli obaja slobodní?)
Strange things did happen here, (Divné veci stali sa tu,)
no stranger would it be, (čo zvláštnejšie by bolo,)
we met at midnight in the Hanging Tree. (keby sme sa tu, o polnoci, u stromu Obesenca stretli.)

Draco sa už takmer upokojil, ležal na posteli na boku, jeho bledú tvár osvetľoval sivý svit mesiaca. Stále tisol pery k sebe, ale už neskuvíňal a ležal takmer pokojne. Zostávala už len jedna sloha, tak som moju pieseň zakončila. Spievala som, z celého srdca, stále viac a viac.

"Are you, are you, (Pýtam sa ťa, pýtam sa ťa,)
"coming to the tree? (prídeš k tomu stromu?)
Where strung up a man, they say he murdered three. (Tam, kde obesili toho muža, čo vraj zabil troch.)
Strange things did happen here (Divné vecí stali sa tu,)
No stranger would it be, (čo zvláštnejšie by bolo,)
we met at midnight in the Hanging tree." (keby sme sa tu, o polnoci, u stromu Obesenca stretli.)

Vydýchla som posledné slovo piesne s úsmevom na perách. Rada som spievala, rovnako ako hrala na klavíri. A presne táto pieseň mi sadla, ako ušitá pre dnešnú noc. Pomohla som Dracovi a zároveň utešila aj seba, na chvíľu som zabudla na svoje starosti. Pomaly som si vymanila ruku z Dracovho zovretia a pozakrývala ho prikrývkou. Potom som si cez seba prehodila župan a vybrala sa k dverám - moja práca tu skončila. Ale na kľúče som sa zastavila, otočila sa a vrátila späť k jeho lôžku. Jeho biele vlasy žiarili a rozprestierali sa naokolo, a ja som ich po krátkom zaváhaní odhrnula a pritisla som svoje pery na jeho spotené čelo.
"Spi sladko, Draco Malfoy, a nech ťa pekné sny sprevádzajú po celý čas."

HURÁ! Konečne sa do toho dostávame! Čo si myslíte, vie Draco o tom, že za ním Lara bola?

Vera

Nabudúce:
Voldemort sa tváril mierne zaujato. Dlhým, krivým ukazovákom pohladil čierneho hada po hlave, ktorá teraz visela z opierky trónu. "Čo povieš, Naginy?" zasyčal a potom sa uškrnul.
"Dávaj na tú humusáčku pozor, Severus. Nesmieme dovoliť aby mágia hociktorého humusáka prerástla do neúnosnej miery."