Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

52. kapitola: Nečakane

Venované EmmaJohnson734

Žiadna kliadba nemôže premôcť čarodejníka, môj pane."

---------------++++++-------------------------++++++----------------------------++++++-----------

Ach, keby som tak v tej chvíli mala Cilonov foťák! Výrazy, ktoré nahodili okolo sediaci stáli naozaj za to. Moje slová otrisli ich večným presvedčením - že svet si možno podriadiť krutosťou a mučením. A teraz tu bola žena, na ktorú to neplatilo. Ja.

"Chcete tým povedať, že ak by som na vás teraz vrhol smrtiacu kliadbu, nič by sa vám nestalo?" neuveriteľne zamrmlal.

"Som si istá že neviem, môj pane," pokrčila som plecami. "Ale pre svoje vlastné dobro dúfam že to nebudeme skúšať."

Lord Voldemort sa zasmial a trocha napätej atmosféry opadlo.

"Ak na vás nefunguje magická forma mučenia, určite bude fungovať tá klasická, slečna Steinerová."

"To určite bude. Ale je vám dúfam jasné, že sa nenechám mučiť."

"Nemyslím si, že budete mať na výber."

Zasmiala som sa. "Vždy mám na výber, môj pane. Len možnosti niekedy nie sú najvýhodnejšie."

Prižmúril oči, akoby sa snažil vyčítať skrytý význam mojich slov. Pocítila som prudý náraz na moje ochrany. Tentoraz som bola Severusovi neskutočne vďačná, že ma naučil Okulmenciu. Ešte chvíľu sa snažil dostať cez moje štíty, ake nakoniec to vzdal a opustil moju myseľ.

"Mám pre vás návrh, slečna Steinerová. Pridáte sa ku mne, a ja vám zabezpečím moc, slávu, uznanie a bohatstvo. Budete mojou pravou rukou."

"Ale ja som humusáčka, môj pane."

"Som si istý že nebude problém trochu... poopraviť váš rodokmeň."

Presne ako si ty poopravil ten tvoj,' pomyslela som si.

Čo som mala odpovedať? Že nie, a zmarím jedinú šancu vidieť Draca?

To som nemohla dopustiť. Túžila som po ňom. Musela som sa s ním porozprávať, aspoň pár minút. Musela som cítiť jeho vôňu, zovrieť jeho vlasy v pästi. Musela som.

"Koľko času mám na rozmyslenie?"

Prižmúril oči.

"Týždeň. A ani o minútu menej."

***

3. osoba

Len čo sa za Larou Steinerovou zavreli dvere, pri stole vypukla vrava. Smrťožrúti sa rozprávali medzi sebou, mrmlali a prekrikovali sa.

"Tá humusáčka...?"

"Pane, je to špina!"

"Neverím tomu, že odolala Cruciatu!"

"Je to klamárka, špina a Pottreova priateľka!"

"TAK DOSŤ!" zareval Voldemort a tresol do stola. "Bude tu ticho!"

Všetci okamžite vydesene zmĺkli a nervózne sa posunuli na stoličkách. Temný pán ich sledoval s upreným pohľadom.

"Viem, čo si myslíte. Chceme tento svet zbaviť špiny, humusákov a ich špinavej krvi. Ale potrebujeme ľudí ako je ona. Je mocná, a s jej pomocou dokážeme poraziť Pottera, rýchlejšie ako predtým. A aj keď nebude súhlasiť, stačí ak dáme Potterovi vedieť, že ju máme a on sem prikluše ako na koni."